Boty.Pomenovanie pre námet obrazu Vincenta van Gogha, ktorým sú pracovné topánky holandskej sedliačky, v slovenskom jazyku ani nepoznám. Zošliapané kožené topánky vo farbe pôdy, ktorú ich nositeľka obrába, slúžia Martinovi Heideggerovi na to, aby nimi ukázal schopnosť umenia odkrývať pravdu. Topánky sú síce „len“ náradím, ale sú prostriedkom používaným sedliačkou v jej každodennosti, sú miestom, kde sa stretáva svet so zemou. V topánkach sa podľa Heideggera vyjavuje celok života tejto ženy a v obraze sa tak ukazuje pravda o bytí.

Nárok na to, aby obraz vyjadroval dejinné pochopenie bytia, ako to od umenia žiadal Heidegger, dnes už zväčša na obrazy (či už umelecké alebo tie bez ambície byť umením) nemáme. Dve výstavy v jarnej Viedni však dobre sprostredkovávajú, čím môže byť obraz v politike, v oblasti ľudského života, ktorá má byť hlavne doménou reči a rozprávania.

V roku 2019 si Viedeň pripomenula sto rokov od počiatku sociálneho experimentu, ktorého plody žne doteraz – Červenej Viedne. Len pätnásť rokov vlády sociálnej demokracie prinieslo zásadné zmeny v bytovej, sociálnej, kultúrnej a vzdelávacej infra­štruktúre mesta. Keď Axel Honneth vo svojej Idei socializmu (2015, slovensky 2020) oceňuje Červenú Viedeň ako príklad socialistického experimentalizmu, za hlavnú podmienku jej…