Deset otázek pro Kapitál

Jaké máte po vydání prvního čísla Kapitálu reakce na provokativní a pro mnohé nepohodlný název, který celkem jasně odkazuje na klíčové dílo Karla Marxe?

Problém s recepciou názvu sme mali skôr pred vydaním prvého čísla, ľudia očakávali, že budeme vydávať ekonomický časopis alebo neomarxistický pamflet. Ak však človek drží časopis v rukách, vidí jeho grafické spracovanie a prelistuje ním, prečíta si pár textov, veľmi rýchlo zistí, že ide o iný typ perio­dika. Samozrejme, ešte dlho budeme musieť vysvetľovať, čo sa pod týmto názvom skrýva, verím však, že o pár mesiacov to už bude väčšina ľudí brať bez nánosu rôznych konotácií, tak ako dnes už nikto nepremýšľa o tom, prečo sa periodiká volajú Pravda, Život či Právo.

V editorialu prvního čísla píšete o tom, že vám jde o „hloubení pravdy“. Jaké má Kapitál ambice?

Naše ambície by mali byť zrejmé práve z ná­­zvu časopisu – chceme zhromažďovať kultúrny, umelecký a intelektuálny kapitál, ktorý sa nám dnes zdá roztrúsený do malých špecializovaných periodík a kultúrnych ko­munít. Aj keď tieto médiá a kultúrne centrá robia často skvelú prácu, príliš medzi sebou nekomunikujú, zostávajú uzavreté vo svojich bublinách, a tak sa k nim nedostane ani čitateľ či záujemca o kultúrne udalosti. Chceme vytvoriť platformu, kde sa môžu stretávať kriticky mysliaci publicisti, umelci či občianski aktivisti – či už vo forme textov v novinách, alebo na sprievodných ­akciách. Nejde nám o vytvorenie ďalšej bubliny, v ktorej si bude pre seba písať pár slovenských ľavičákov, naopak, radi by sme otvorili diskusiu so širším názorovým spektrom a neustále podrobovali analýze takzvané ľavicové i pravicové myslenie. Ani samotná redakcia nestojí za jednou politickou ideológiou, názory v nej sa rôznia, o mnohých termínoch a postojoch sa veľa diskutuje, sami si neustále ujasňujeme, ktoré hodnoty sú pre nás najdôležitejšie.

Která periodika vám na Slovensku konkurují a s kterými chcete spolupracovat?

Na Slovensku vychádza niekoľko kvalitných kultúrnych periodík, napríklad Vlna, Enter, Revue svetovej literatúry, Kloaka či rodovo orientovaná Glosolália, podľa mňa v nich však chýba širší spoločenský či politický presah. Potom sú tu špecializované periodiká ako filmové Kinečko alebo divadelný kød, s ktorými i spolupracujeme. Blízke sú nám i niektoré české časopisy ako A2 a Psí víno. Neviem, či sa dá hovoriť o konkurencii – ostatné slovenské týždenníky či mesačníky sú orientované veľmi odlišne, mieria na úplne inú cieľovú skupinu. To bol jeden z hlavných dôvodov, prečo sme časopis založili – výrazne sme cítili túto dieru na trhu a mali sme potrebu ju zaplniť.

V současnosti není mnoho nových tištěných médií, která by byla věnována kultuře a společnosti. Proč Kapitál vydáváte na papíře?

V tom sa asi odráža náš osobný vkus a láska ku knihám a papierovým médiám. Chceli sme robiť časopis, ktorý si môžete vziať na záchod, do kaviarne, do vlaku. Ktorý požičiate kamarátovi. Ktorý nejakým spôsobom koluje po materiálnom svete. A po prečítaní spĺňa aj iné účely – dajú sa nad ním šúpať zemiaky alebo ním môžete zabiť otravnú muchu.

Vydávání časopisu je na rozdíl od provozování webu o dost nákladnější. Začali jste bez grantové podpory. Kdo vás financuje? A odkud chcete v budoucnu čerpat peníze?

Prvé čísla vydávame z vlastných, veľmi skromných zdrojov. Popritom žiadame o grant Fond na podporu umenia (FPU) a v blízkej dobe rozbehneme crowdfundingový projekt. Ak sa tieto aktivity podaria, budeme hľadať i ďalšie finančné zdroje, sponzorov, posnažíme sa rozšíriť inzerciu. Nájsť peniaze na takýto projekt na Slovensku je však veľmi náročné.

Lze se spoléhat na slovenské ministerstvo kultury, které je nechvalně známé tím, že před současnou živou kulturou dává přednost například národovecké Matici slovenské?

Od vzniku Fondu na podporu umenia sa grantové možnosti v kultúre zlepšili, žiadosti sa zjednodušili, odpadla kopa byrokracie a priamy politický vplyv na oceňovanie žiadateľov sa obmedzil, hoci úplne nezmizol. V takej malej krajine, kde sa celá kultúrna obec pozná, sa nič iné ani čakať nedá. Ja som však optimista, verím, že FPU zmysluplné projekty podporí.

Při uvedení prvního čísla bylo v bratislavském klubu Fuga plno. Současně však zaznělo, že by Kapitál neměl zůstat jen bratislavskou záležitostí. Jak se chcete dostat třeba ke čtenářům v Banskobystrickém kraji, ovládaném Marianem Kotlebou?

Kapitál distribuujeme do novinových stánkov a kníhkupectiev po celom Slovensku, od Dunajskej Stredy cez Lučenec a Rimavskú Sobotu až po Humenné či Čiernu nad Tisou. Akcie spojené s každým novým číslom by sme chceli robiť v rôznych slovenských mestách. Dostať sa k čitateľom v krajoch, kde má silnú podporu Marian Kotleba, bude samozrejme oveľa ťažšie, ale o to dôležitejšie. Ide nám o vytvorenie komunity, ktorá bude stáť jasne v opozícii voči rastúcim nacionálnym a extrémistickým tendenciám. Možno je naivné myslieť si, že kvalitnou kultúrnou publicistikou a esejistikou dokážeme zmeniť myslenie kotlebovských voličov, ale pravdu povediac, lepšie riešenie poruke nemám. Ak sa nám podarí osloviť aspoň pár z nich, možno niektorých mladších, ktorí ešte úplne neprepadli dogmatickému a násilníckemu mysleniu, budem spokojný.

Bude se Kapitál prodávat i v Česku?

Zatiaľ sa nám podarilo vybaviť jedno distribučné miesto – Společnost Franze Kafky v Prahe. Hľadáme však ďalšie možnosti, najbližšie by sme časopis radi dostali do Brna, kde žije veľa slovenských študentov.

Plánujete i jiné aktivity kromě vydávání měsíčníku?

Každé číslo bude mať svoju tému. Prvé číslo bolo sebareferenčné, naši autori sa pozreli na termín „kapitál“ z rôznych aspektov – kultúrnych, ekonomických, filozofických. Druhé číslo sa bude venovať podzemnej kultúre, pripravujú sa čísla o rómskej pamäti, virtuálnej realite či rôznych formách odpadu, od vizuálneho a hudobného po environmentálny. Ku každej tejto téme chceme spraviť adekvátnu akciu – diskusie, koncerty, čítania, premietania filmov. Ďalšie číslo chceme predstaviť v Žiline, neskôr sa dostať aj do iných, menších miest.

Deklarujete snahu „vrátit do živého dialogu“ pojmy jako angažovaný, kritický, levicový. Neobáváte se, že se budete potýkat s příliš mnoha předsudky?

Skôr než predsudkov sa obávam nezáujmu. Ľudia na Slovensku majú tieto termíny dávno zaškatuľkované a nechce sa im o nich znovu premýšľať, otvárať nepohodlný diskurz. Po­­dľa mňa však jediný spôsob, akým tieto slová vrátiť do živého dialógu, je podrobovať ich neustálej kritickej reflexii, byť skutočne otvorený dialógu a najmä nebáť sa sebakritiky. Úprimná sebakritika je však na Slovensku veľmi neobľúbená disciplína, bude ju treba ešte dlho kultivovať. To je, aspoň pre mňa, jedným z hlavných cieľov Kapitálu.