Výstava Bydliště: panelové sídliště je jedním z popularizujících výstupů pětiletého projektu. Nevyhnula se proto určitému schematismu a zároveň poněkud paradoxně opomíjí reflexi každodenního života. S tou se divák může setkat spíše na brněnské výstavě Paneland.
V pražskom Umeleckopriemyslovom múzeu si môžu návštevníci až do 20. mája 2018 prezrieť výstavu venovanú fenoménu českých sídlisk. Expozícia je vyvrcholením päťročného výskumného projektu NAKI (2012–2017) Panelová sídliště v České republice jako součást městského životního prostředí, podporeného grantom ministerstva kultúry. Početnému tímu odborníkov, zloženému prevažne z historikov architektúry, umenia a urbanistov, pod taktovkou Lucie Skřivánkovej a Rostislava Šváchu sa podarilo vyústiť svoju dlhoročnú snahu o expertnú analýzu bydliskovej výstavby panelových sídlisk do výstavy s názvom Bydliště: panelové sídliště. Plány, realizace, bydlení 1945–1989.
Životné etapy sídlisk
Výstava je chronologicky rozdelená do šiestich celkov, ktoré zodpovedajú rozdielnym etapám vzniku, vývoja a premien vo výstavbe panelákov a sídlisk od konca druhej svetovej vojny po súčasnosť. V historickom nazeraní na fenomén panelovej výstavby treba vyzdvihnúť vytvorenie vlastného konceptu periodizácie, hoci o samotnom chronologickom členení by sa dalo polemizovať. Rozdelenie skúmaného obdobia 44 rokov (1945–1989) do šiestich časových úsekov (drevná fáza 1945–1955, fáza socialistického realizmu 1948–1958, pionierska fáza 1953–1963, krásna fáza 1960–1970, technokratická fáza 1970–1989 a fáza neskorých krásnych a postmodernistických sídlisk 1977–1989) pôsobí trochu predimenzovane. Samotné názvy jednotlivých častí síce môžu znieť romantizujúco, návštevníkom však uľahčujú lepšie odlíšiť časové etapy panelovej výstavby. Ako naznačuje názov výstavy, pozornosť je venovaná hlavne architektonickému a technickému aspektu panelákov v Československu. Vizuálnu stránku expozície tvoria výkresy, dobové fotografie a modely rôznych typov budov.
Prekvapuje však úplná absencia zmienky o panelovej výstavbe na Slovensku, najmä kvôli jej spätosti so situáciou v českej časti republiky. Najväčšie sídlisko v Bratislave, megalomanský projekt Petržalka, mal určite vplyv na plánovanú výstavbu aj v ďalších častiach Československa. Celkový dojem z výstavy môže zvádzať k chybnému pocitu, že paneláky sú architektonickým prvkom spätým výlučne s komunistickým režimom. Aspoň letmé porovnanie s inými krajinami západnej Európy mohlo túto tendenciu vyvrátiť a výstavu obohatiť o komparatívny rozmer. Na druhej strane výstava nie je poňatá pragocentricky a predkladá príklady výstavby panelákov z rôznych oblastí Českej republiky. Koncepcia pôsobí zrozumiteľne, s jasným a logickým smerovaním, pričom je obohatená o viaceré vtipné a osviežujúce prvky, napríklad použitie typických betónových podstavcov pod sklenené vitríny, blokovanie nepriechodných častí miestností kvetinovou výzdobou, použitie tlačidiel od výťahu na premietanie veľkoplošných fotografií, vtipne umiestnené dobové slogany a plagáty či zoskupenie viacerých fotografií panelákov do jednej pohľadnice.
Šedý svet cez ružové okuliare
Kurátori sa snažili presvedčiť návštevníkov, že na prvý pohľad šedivý a uniformný svet panelákov v skutočnosti ponúka pestrú rozmanitosť a rôznorodosť. Koncepcia však odhaľuje aj druhý podstatný moment, ktorý spočíva v zmierňovaní jednoznačne negatívneho alebo aspoň výrazne kritického pohľadu na sídliská a paneláky z obdobia socialistickej diktatúry. V niektorých momentoch je však snaha o vytvorenie príliš idealizovaného a pozitívneho obrazu života v panelákových bytoch prezentáciou retro nábytku cez nostalgické čiernobiele fotografie či obrázky hrajúcich sa detí až príliš zjavná.
Výstava je obsahovo aj vizuálne bohatá a poskytuje široký priestor na diskusiu. Predstavuje však paneláky najmä z ich technickej stránky – texty a popisky môžu na neodborného návštevníka pôsobiť veľmi detailne a miestami až nudne. Najväčší nedostatok je v takmer úplnej neprítomnosti ľudského elementu. Sociálny rozmer a samotný život na sídliskách sa z prezentácie akoby vytratil. Zostavovatelia výstavy ponúkajú náhľad na model obchodného domu, no nepredstavujú ho v komplexnosti a logickosti usporiadaného sídliska. Školy, ktoré sa stavali mimo cestných komunikácií, tvoriace takzvané vnútrobloky viacerých pri sebe zoradených panelákov, zdravotné zariadenia, obchodné a kultúrne domy nie sú v koncepcii príliš zohľadnené. Každodenný život na sídliskách predstavujúci medziľudské a susedské vzťahy ponúka svojím obsahom priestor na samostatnú expozíciu, no aspoň zmienku by si zaslúžil. Je možné, že autori projektu tento aspekt nezahrnuli zámerne, a to kvôli paralelne organizovanej brnenskej výstave Paneland, ktorá spomenuté aspekty sídliskového života zohľadňuje a ponúka aj ukážky rozdelenia bytov s dobovým nábytkom. Nábytok je síce prítomný aj na pražskej výstave, no viac-menej ako umelecký prvok a nie ako úžitkový predmet. Návštevníci si môžu prezrieť interiér panelákov na fotografiách, ide však iba o reprezentatívne fotografie a prezentácie bytov navrhnuté dizajnérmi. To, ako v nich ľudia žili v skutočnosti, budú hľadať márne.
Pamiatkovo chránené paneláky?
Výstava Bydliště: panelové sídliště tvorí len jednu časť z mnohých výukových a odborných aktivít projektu. Pražskej výstave predchádzala séria externých putovných mini výstav vo forme betónového mestečka, ktoré boli organizované v krajských mestách po celej Českej republike. Autori projektu si dali záležať na predstavení svojej práce formou školských programov, seminárov či odborných článkov. Výsledky ich dlhodobého projektu a detailne rozpracovanú analýzu sídlisk si môže každý záujemca preštudovať v obsiahlych publikáciách Paneláci 1. Padesát sídlišť v českých zemích a Paneláci 2. Historie sídlišť v českých zemích 1945–1989, ktorá je aj katalógom k predstavovanej výstave.
Odborníci pracujúci na projekte si pri oficiálnom otvorení výstavy kládli otázku, či paneláky a panelové sídliská patria do dejín architektúry, bez vedomia, že tento prerod svojou vedeckou a popularizačnou aktivitou sami vytvárajú. Nielen výstava, ale najmä projekt vo svojej komplexnosti obohatil fenomén sídlisk o historickú rovinu, v ktorej paneláky nie sú len všadeprítomným prvkom vo verejnom priestore, ale stávajú sa hlavne významnou súčasťou povojnových urbánnych dejín. Minimálne niektoré z nich bude preto v budúcnosti nutné aj pamiatkovo chrániť.
Autorka je kulturní historička a muzeoložka.