Prvú decembrovú sobotu boli na Slovensku komunálne voľby, v ktorých 2 052 003 občanov dalo hlas svojim zástupcom v 2906 mestách, obciach a mestských častiach.
Napriek očakávaniam bola voličská účasť pomerne vysoká – takmer 48-percentná. Najviac však prekvapila prehra predsedu koaličnej Slovenskej národnej strany Jána Slotu, ktorý po štyroch funkčných obdobiach prepustí primátorské kreslo v Žiline Dzurindovmu človeku Ivanovi Harmanovi.
Ako je možné, že Žilinčania, ktorí volili šéfa SNS za primátora vtedy, keď sa jeho strana nedostala do parlamentu, nezvolili Slotu teraz, keď je vo vládnej koalícii a keď spúšťa výrobu automobilka Kia – najväčšia investícia jeho éry? O tom, že voliči mesta Žilina Slotu nezbožňujú ako „celoštátneho“ politika, svedčia ich hlasovania v parlamentných i prezidentských voľbách, píše denník SME. Za primátora ho doteraz volili preto, lebo oceňovali, čo urobil s mestom – zrenovoval centrum, dal do poriadku cesty a urobil veľa iných vecí, ktoré zmenili život Žilinčanov k lepšiemu. Lenže čoraz viac ľudí v meste prestalo zatvárať oči pred tým, ako ich primátor uskutočňoval zmeny, že to robil so značným osobným profitom. Najlepší dôkaz, že Ján Slota nechce rozumieť tomu, čo verejný funkcionár môže a čo nesmie, podal hneď po voľbách samotný exprimátor. Vyhlásil, že sa bude viac venovať vládnej koalícii i parlamentu, a dodal: „Svoju činnosť rozviniem možno aj o podnikateľskú sféru.“ Povedal to ako poslanec parlamentu a verejný funkcionár, pričom ústavný zákon jasne hovorí, že verejný funkcionár nesmie podnikať. Ochrana verejného záujmu Slotovi nikdy veľa nehovorila, dodáva denník, aj preto mu Žilinčania napokon povedali, že dosť bolo Slotu.
Senzáciou volieb bolo tiež suverénne víťazstvo nezávislého kandidáta, bratislavského právnika a bývalého predsedu Demokratickej strany Pavla Hagyariho v treťom najväčšom slovenskom meste Prešove. Pravica bola úspešná aj v ďalších štyroch krajských sídlach vrátane Bratislavy, kde primátorský post obhájil Andrej Ďurkovský. Kandidáti vládneho ľavicového Smeru získali tak len radnicu v Banskej Bystrici a Nitre (tu ovšem aj s pomocou účasti kresťanských demokratov v „divokej“ komunálnej koalícii).
Iná je už situácia v súhrne primátorov a starostov či v počte zvolených poslancov mestských a miestnych zastupiteľstiev, kde bol jasne najúspešnejší Smer premiéra Fica. Denník na inom mieste pripomína, že oveľa dôležitejšie než boj o interpretáciu volieb bude pozorne sledovať, či sa Smer a zvyšok vládnej koalície nebude pokúšať svoje komunálne úspechy nejako „kapitalizovať“. Dôvodom sú vyhlásenia niektorých kandidátov o tom, že v ich prospech hovorí politická spriaznenosť s Úradom vlády. V normálnej krajine, v ktorej je samospráva naozaj samosprávou a nie predĺženou rukou vlády, by mala vo voľbách nakreslená politická mapa Slovenska mať význam nanajvýš ak symbolický, dodáva SME.
Kým výdavky ministerstva kultúry boli v tomto roku vyše 4,5 miliardy korún, v návrhu štátneho rozpočtu pre budúci rok sa ráta už len so štyrmi miliardami, pričom päťstomiliónový škrt sa najviac dotkne grantového systému. V tomto roku pripadlo na granty takmer trištvrte miliardy (čo síce bolo doteraz najviac, ale aj tak to predstavovalo ani nie pätinu požadovaných peňazí), v roku 2007 to má byť o tristo miliónov menej, medzi žiadateľov sa teda rozdelí 439 miliónov korún.
Ako pripomína dvojtýždenník Mosty, Slovensko poskytuje rezortu kultúry len asi 0,6 percenta hrubého domáceho produktu, kým v rozvinutých štátoch Európskej únie je to okolo jedného percenta. A keďže hrubý domáci produkt sa na Slovensku medziročne zvýšil takmer o desať pe rcent, čo je historicky najvyšší nárast, zaznamenávame smutný paradox: Kým Slovensko prežíva ekonomický rast, jeho kultúra upadá.
Mosty ďalej zdôrazňujú, že organizátori kultúrnych aktivít často kombinujú štátnu podporu s peniazmi z ďalších zdrojov. Nižšia podpora štátu tak navyše aj oslabuje dôveryhodnosť pre prípadných domácich a zahraničných donorov a sponzorov a tým aj tento synergický efekt. Navyše, ak štát dáva štruktúrou svojho rozpočtu najavo, že kultúru nepovažuje za prioritu, potom si podobnú optiku veľmi ľahko osvoja aj samosprávy krajov, miest a obcí.
O nekultúrnom rozpočte pre kultúru píše aj týždenník Domino fórum, ktorý uvádza, že pod zníženie rozpočtu kapitoly kultúry sa pri súčasnom ekonomickom raste asi nepodpisujú ekonomické dôvody. Zdroje na zvýšenie alebo aspoň udržanie rozpočtu by sa určite našli, nižší rozpočet má na svedomí skôr hodnotová orientácia vládneho kabinetu, ktorý na kultúru nebol ochotný nájsť dosť prostriedkov.
Popri komunálnych voľbách či prerokúvaní návrhu štátneho rozpočtu patril začiatok decembra na Slovensku aj tradičnému Medzinárodnému filmovému festivalu Bratislava. Z jeho bohatej ponuky si Domino fórum vybralo snímku režiséra Dušana Trančíka Zima kúzelníkov, ktorá je jediným tohtoročným čisto slovenským celovečerným filmom. Na otázku, či sú problémom slovenskej kinematografie chýbajúce peniaze alebo akási kríza tvorivosti, Trančík odpovedá: „Iste je pravda na oboch stranách. Ale častejšie to býva tak, že v čase, keď máte nápady, nemáte peniaze.“ V súvislosti s postavami z filmu, ktoré síce nežijú na periférii spoločnosti, ale nie sú ani úspešné, vysvetľuje režisér svoje videnie priemernosti: „Úspešní ľudia sú zaujímaví pre bulvár a svojich rodinných príslušníkov, ktorí sa tým chvália. A neúspešní sme všetci, pričom zábavné sú naše výhovorky, vďaka čomu vyzeráme priemerne.“
Ze slovenského tisku vybral Alexander Balogh.