Misionár hluku Stephen O’Malley

Stopa Stephena O’Malleyho (1974) v histórii extrémnej hudby začína v prvej polovici deväťdesiatych rokov v Seattli. I keď prvé zaujímavé položky v O’Malleyho životopise nesú dátum o päť rokov neskorší, doba strávená v undergrounde je pre celé hnutie odštartované zosilňovačovými mágmi Sunn O))) zásadná. Vplyv začiatkom deväťdesiatych rokov sa formujúcej severoeurópskej blackmetalovej scény a bujnenie, z ktorého v tej istej dobe v O’Malleyho domovskom Seattli vyšiel grunge, sa o vyše desať rokov neskôr stretli v zásadnom albume Black One (2005) – míľniku, ktorý do svetla záujmu médií vrhol štýl, ešte chvíľu predtým sa krčiaci na okraji záujmu – alternatívny metal.

Priamy let Zem 2 – SlnkO)))

Keď v roku 1993 vydal Dylan Carlson a jeho obskúrna kapela Earth nahrávku pomenovanú lakonicky číslovkou 2, málokto tušil, aký význam bude mať jej podtitul „špeciálna nízkofrekvenčná verzia“. Kamarát a „spolufeťák“ Kurta Cobaina si na ozajstný návrat počkal ešte dvanásť rokov, no už o tri roky neskôr vzlietla z Japonska raketa Boris. Ich album Absolutego (s rovnakým podtitulom „special low frequency version“) je prvou poctou hudbe, ktorá kladie aparatúru na rovnaké miesto s nástrojmi samotnými. Kultové zosilňovače Sunn dali názov skupine, založenej O’Malleym a Gregom Andersonom s cieľom vystrúhať poklonu vtedy ešte stále zabudnutým Earth. Sunn O))) (prídavok O))) je prepisom loga spomínaných zosilňovačov) sa po beztvarých, masívnych albumoch The Grimmrobe Demos, ØØ Void a Flight Of The Behemoth (na ktorom sa prvýkrát objavil renomovaný hosť – japonský hlukár Merzbow) vybrali smerom k sofistikovanejšej, „menej metalovej“ tvorbe, reprezentovanej dvojicou bielych nahrávok White 1 a White 2. Po návrate k metalu na spomínanom Black One (esteticky i hudobne inšpirovanom neúprosným blackmetalom) sa úsilie kmeňových členov Sunn O))) štiepi: Greg Anderson sa sústredí na vydavateľstvo Southern Lord a hudobné aktivity utlmuje, O’Malley sa vydáva cestou experimentov a prelínania vizuálnej a hudobnej stránky tvorby. Úspech Sunn O))) a vydavateľská politika Southern Lord umožňujú O’Malleymu vydať albumy projektov, ktoré predáva takmer výlučne jeho meno. Gravetemple Trio na živom albume The Holy Down (2006) a Pentemple na rovnako koncertnej doske O))) presents... (2008) nie sú ničím iným, než variáciou na Sunn O))). Lineup tvorený permutáciou ich zostavy a doplnený hosťami nenecháva priestor prekvapeniam – rovnako ako EP Oracle (2007) pod hlavičkou Sunn O))), miešajúce konceptuálne umenie (hudbu z neho Sunn O))) hrali na výstave skulptúr výtvarníka Banksa Violette) a záznam zo živého vystúpenia.

Piesne o mŕtvych deťoch

Napriek skepse z hudobnej inflácie mena O’Malley treba vyzdvihnúť jeho kolaboráciu s perkusionistom Stefanom Joelom Weisserom (Z’ev). Na albume Magistral (2007) Z’ev opakovane dekonštruuje O’Malleyho gitarovú slučku – výsledok sa nachádza viac v poli industriálom okoreneného ambientu než akejkoľvek variácie na metal. O’Malley sa prakticky vzdáva tradičnej hry na gitaru, experimentuje so zvukmi a efektami. Na dvojici výborných albumov projektu Æthenor, založenom Davidom O’Sullivanom, členom britských artrockerov Guapo, a Vincentom de Roguinom (Shora) sa O’Malleyho príspevok nesie čisto v zvukovej rovine. Najdôležitejšou udalosťou sa však ukázala byť divadelná hra Gisèle Vienne a Dennisa Coopera Kindertotenlieder. To, čo malo byť hudbou k nej, sa nakoniec vyvinulo v plnohodnotný hudobný projekt, na ktorom sa O’Malley (medzičasom usadený v Paríži) stretol s Peterom Rehbergom, šéfom experimentálneho elektronického labelu Editions Mego. Hudba, ktorú pod skráteným ná­zvom KTL produkujú, sa za ostatné dva roky dočkala zvečnenia na troch doskách a jednom DVD – zvukovej stope k 87 rokov starému nemému filmu Victora Sjöströma Vozka smrti. Kým štúdioví KTL sú subtílnou hrou laptopu s gitarou, postavenou na amorfnom „drone“ základe a doplnenou zdanlivo náhodne generovaným praskajúcim šumom, naživo KTL pripomenú Sunn O))) – zadymené pódium a hlasitosť na maxime nedávajú poslucháčovi priestor na únik. Fanúšikom „tvrdej“ stránky KTL by nemal uniknúť podcast, prostredníctvom ktorého sú zverejňované všetky dostupné záznamy koncertov (peterrehberg.com/emego/podcast.xml). Zdá sa, že „Európan“ O’Malley sa hýbe preč od jasne identifikovateľných stoner-, doom- či blackmetalových základov. Spolupráca s maďarským spevákom neslávne známych Mayhem (a dnešným členom Sunn O)))) Attilom Csihárom na nahrávke 6°FSKYQUAKE (2008) je prekvapivo vyplnená čistým spevom, pripomínajúcim tibetských mníchov a album Salt (2008) je repetitívnou stopou k výstave, ktorej bohužiaľ chýba obrazový vnem, u O’Malleyho vždy rovnocenná súčasť diela.

Pre uši i oči

Prvým záznamom vo výtvarníckej časti O’Malleyho životopisu je inštalácia Fungal Hex, ktorá bola v roku 2001 vystavená v pražskej Galerii Jelení. O’Malley však – okrem participácie na rozličných projektoch, premosťujúcich svet divadla, hudby a výtvarného umenia – pôsobí hlavne ako grafický dizajnér. Obal pre európsku metalovú scénu zásadného albumu Anthems To The Welkin At Dusk (1997) od nórskych blackmetalových premiantov Emperor dnes pôsobí ako úsmevný relikt doby, rovnako ako design prvej edície ťažko prekonateľného majsterštyku skupiny Burning Witch Crippled Lucifer (1998). Balenie jeho tohtoročnej reedície ukazuje cestu, ktorú za desať rokov O’Malley ako dizajnér prekonal. Na pomyselnej špici sú reprezentatívne obaly dvoch najnovších albumov Boris – Pink (2005) a Smile (2007). Neortodoxné farebné poňatie, mix ostrých geometrických motívov a starých rytín sa v O’Malleyho tvorbe opakujú, rovnako ako snaha rozvíjať tradičný a zdanlivo nemenný formát balenia CD. O’Malleyho grafická tvorba sa stala poznávacím znamením vydavateľstva Southern Lord a rozpoznateľným etalónom kvality, ktorý na podzemnej scéne nemá veľa konkurentov.

Beztvarosť a pominuteľnosť hudby, poletujúcej v komprimovaných formátoch nekonečnou spleťou internetových káblov, akoby vyvolala reakciu vynášajúcu na svetlo záujmu muziku, ktorá je totálnym protipólom tej, ktorú denne počúvame z rádia, televízie či náhodne otvoreného Myspace profilu. Akoby bolo opäť lákavé počúvať štvrťhodinové kompozície plynúce odnikadiaľ nikam, akoby bol hluk opäť alternatívou k tichej priemernosti, akoby gitary znovu znamenali viac než elektronika. Nech bude mať táto vlna akokoľvek dlhé trvanie, pod najdôležitejšími albumami jej súčasnej etapy – Crippled Lucifer od Burning Witch, Black One od Sunn O))) či Things Viral od Khanate – nájdete podpis Stephena O’Malleyho. Ťažko nájsť výraznejší symbol vpádu opovrhovanej metalovej estetiky do blazeovaného sveta hudobných gurmánov.

Autor je přispěvatel www.metalopolis.net.