Štátne dotácie na živú kultúru sú v súčasnosti témou nielen v Česku, ale aj na Slovensku. Navonok to môže vyzerať, že je situácia na Slovensku o čosi nádejnejšia. Výška dotácie na literatúru a knižnú kultúru medzi rokmi 2012 a 2013 mierne stúpla, umelecká obec sa voči dotačnému systému nijako výrazne nebúri, na stole je návrh koncepcie Fondu pre umenie, od ktorého si ministerstvo kultúry sľubuje vyššie finančné prostriedky (vďaka výnosom z hazardných hier a lotérií), ako aj väčšiu nezávislosť (fond budú riadiť umelci sami, nie ministerskí úradníci).
Pod povrchom však kypia problémy, s ktorými sa bude musieť vyrovnať aj nový systém. Rokmi sa totiž v umeleckej obci, ktorá je od deväťdesiatych rokov značne polarizovaná, vytvorili perverzné pragmatické väzby. Tie sa v dotačnom systéme prejavujú kšeftovaním medzigeneračne, názorovo, hodnotovo a esteticky protichodnými skupinami pod dohľadom a za asistencie ministerských úradníkov. Nacionalisti, karieristi, strednoprúdoví autori, progresívni autori, gýčiari a experimentátori si vytvorili systém, v ktorom sú finančne zabezpečení. Tak trochu si pozerajú na prsty, popritom lobujú za svoje projekty a navzájom si schvaľujú dotácie. Odborné kritériá v konečnom dôsledku nie sú natoľko dôležité.
Prirodzene, vznikom nového fondu nenastane výmena kultúrnych pracovníkov a umelcov. Nový systém budú vytvárať tí istí ľudia, ktorí sa podieľajú na fungovaní toho súčasného. Teda aj tí, ktorých som na stránkach magazínu Kloaka nedávno vyzval, aby sa pre konflikt záujmov vzdali členstva v odbornej komisii. Spisovatelia Ján Litvák a Pavol Rankov totiž boli členmi komisie, v ktorej sa o podporu uchádzali ich vlastné knihy. Erik Ondrejička, Dana Podracká, Gabriela Rothmayerová a Ján Zambor zase rozhodovali o žiadostiach spisovateľských organizácií, ktorých sú sami členmi. Erik Ondrejička a Ján Zambor dokonca v minulosti odsúhlasili dotácie na projekty, ktorých sa sami zúčastnili. Lucia Gavulová, členka redakčného okruhu časopisu Vlna, niekoľko rokov pôsobila v komisii, ktorá rozhodovala o dotáciách pre umelecké časopisy.
Výsledkom iniciatívy síce bolo odstúpenie Jána Litváka, Pavla Rankova a Lucie Gavulovej, ale ministerstvo kultúry zareagovalo osočujúcim a klamlivým stanoviskom, v ktorom aktivitu označilo za „absurdné útoky na niektorých členov dotačných komisií programu Umenie 2013, ktoré idú proti úsiliu ministerstva kultúry menovať do dotačných komisií skutočných odborníkov, fundovaných, rozhľadených a uznávaných v danom umeleckom smere“. To však nebolo všetko. Približne dva mesiace po mojej výzve ministerstvo zverejnilo výsledky dotácií, podľa ktorých magazín Kloaka nedostal finančnú podporu. Samozrejme, súvis medzi týmito dvomi udalosťami nemožno jednoznačne dokázať. Oficiálne zdôvodnenie, ktoré som na vyžiadanie dostal z ministerstva kultúry, hovorí o tom, že nám komisia neudelila dotáciu pre nízky náklad. Teórii o odplate však nahráva skutočnosť, že vo zverejnených kritériách na posudzovanie žiadostí nefiguruje podmienka v podobe minimálneho nákladu časopisu. Okrem toho tá istá komisia udelila v porovnaní s minulým rokom dvojnásobnú dotáciu časopisu Enter, ktorý nielenže nemal nízky náklad, ale nemal pravdepodobne žiadny, keďže päť avizovaných čísel z roku 2012 zatiaľ nikto nevidel.
Pre úspešné fungovanie fondu preto bude dôležité, aby sa členmi rady fondu a odborných
komisií stali dôveryhodní a odborne fundovaní ľudia. Ďalej treba v najväčšej možnej miere eliminovať konflikt záujmov členov odborných komisií. Samozrejmosťou by malo byť zverejňovanie vecného zdôvodnenia podpory úspešných žiadostí, takisto ako zverejňovanie dôvodov neposkytnutia dotácií neúspešným žiadateľom. Bude nutné stanoviť jasné a kontrolovateľné kritériá kvality projektov, ktorými sa budú riadiť jednotlivé odborné komisie pri vyhodnocovaní žiadostí, a tiež transparentné kritériá profesionality žiadateľov o dotácie. Na ich základe by sa mali vylúčiť diletanti a podvodníci, a naopak oceniť tí, ktorí sa v minulosti osvedčili pri realizácii umeleckých a kultúrnych aktivít.
Nedôvera v schopnosti politikov riadiť a podporovať kultúru a skeptický postoj ku kompetentnosti a morálke členov kultúrnej obce však vo mne utvrdzujú presvedčenie, že kultúrne a umelecké aktivity nesmú byť závislé výlučne od štátnych dotácií. Popri vylepšovaní štátneho systému podpory kultúry je nevyhnutné, aby sa rozširoval priestor na jej financovanie z iných zdrojov. Je nedôstojné a absurdné, aby nezávislé umenie ohrozovala svojvôľa politikov a skorumpovanosť členov kultúrnej obce.
Autor je básník a literární kritik.