Slovenský básník a kritik Michal Rehúš vybral pro A2 pět nejnadějnějších jmen ze současné slovenské poezie. Básníky kromě mládí spojuje také to, že je jejich tvorba protipólem konvenční lyriky, snažící se zprostředkovávat duchovní zážitky a poselství.
Vlado Šimek
proti čechom
poďme si zanadávať na čechov
povedal a ja som šiel
lebo povedzme si pravdu
nadávať na čechov je fajn
veď my sme im postavili metro
a oni si za to ponechali vlajku
a potom ten sviniar beneš
sviniar masaryk
sviniar alkoholik žid a slobodomurár
václav havel
poďme si zanadávať na čechov
povedal a ja som začal
o českých kurvách
a on pridal niečo o českom štěstíčku
v hokeji futbale
a vôbec všade
ja spomenul že ich hymna je odporný cajdák
že ich kultúra to je landa kabát
a české komédie
on sa vrátil k václavovi havlovi
ktorý bol alkoholik žid a slobodomurár
a potom sme dopili pivo
kričali: zbrojársky priemysel!
a prvému čechovi ktorého sme stretli
sme veľmi dôrazne povedali:
ty pepík!
Dominik Želinský
Guerilla
Vytvoriť dôveryhodný profil
na wikipédii
rok dva
upravovať informácie korektne
v hre sú drobnosti
Heinrich VIII.
zomrel na rakovinu
a von Humboldt sa v skutočnosti
nenarodil štrnásteho
ale trinásteho
deti preberú do referátov
stredoškoláci preberú do referátov
vysokoškoláci do seminárok
odborníci do odborných prác
maximálne to niekto raz
dvakrát opraví
inak sa nikto nepozastaví
nad drobnými rozdielmi
drobné zmeny vo veľkom meradle
v horizonte pár desiatok rokov
dôjde ku kompletnej renovácii
kedy skutočne emigroval Dilong
a kam?
toto je guerilla
útok a zmätenie
nikto si nevšimne
keď príde
a vlastne sa
možno už aj
stala
Jakub Kapičiak
Anonym: Bez názvu alebo Pocta Johnovi Cageovi
(Trnava – železničná stanica, 10. 10. 2012)
Neznámy umelec sa rozhodol zvukovou intervenciou ozvláštniť priestor železničnej stanice v Trnave. Z reproduktorov v hlavnej hale i na nástupiskách sa v prestávkach (priestoroch) medzi hláseniami (o meškaní, príchode či odchode vlakov) rinuli ťažko identifikovateľné zvuky. Pravdepodobne išlo o krátku nahrávku alebo jeden úsek z nahrávky, prípadne to mohol byť úryvok zo skladby tohto anonymného autora. S určitosťou ale možno povedať, že išlo o akúsi zvukovú slučku.
V tomto roku sa už usporiadalo mnoho výstav, vytvorilo sa mnoho umeleckých diel venovaných stým narodeninám Johna Cagea. Na Slovensku to boli napríklad Milan Adamčiak alebo Peter Machajdík. V podobných intenciách treba vnímať aj toto anonymné dielo. Špecifickosť tohto diela nespočíva iba v jeho odkaze na Johna Cagea. Autor takýmto spôsobom tiež vystúpil z uzavretého priestoru galérií a intervenoval verejný priestor. Touto intervenciou vyrušil cestujúcich (dostal ich do role divákov, resp. poslucháčov) z bežného každodenného stereotypu. Toto vyrušenie chápem ako impulz, ktorým chcel autor spätne upriamiť pozornosť cestujúcich na ich stereotyp. Nie však na stereotyp ich bežných aktivít, no spätne chcel strhnúť ich pozornosť na zvuky obyčajne vypĺňajúce priestor okolo nich. Tento rušivý moment cestujúcim ukázal, že čosi je iné, a začalo im to pôvodné chýbať, ako keby chýbalo to obvyklé, pôvodné (predintervenčné) ticho. Pôvodné ticho ale v skutočnosti nie je tichom, takisto ide o zvukmi vyplnený priestor. Autor teda poukazuje na dôležitosť vnímania každodennosti so všetkým, čo so sebou prináša. Nemusí sa to samozrejme týkať iba zvukovej stránky každodennosti. Môže takto aktivizovať viaceré zo zmyslov a z obyčajnej každodennosti sa môže stať zvláštny a svojský priestor. Nemusí ale ísť iba o akési idylické povzbudenie, aby si ľudia užívali každý deň a boli s týmto novonadobudnutým spôsobom života spokojní, zmyslová aktivizácia môže viesť k ďalším a ďalším aktivizáciám v rámci jedného človeka (duchovná, sociálna, občianska atď.).
Autor svojou anonymitou vytvára naozaj otvorené dielo. Toto dielo si totiž nemôžeme stotožniť so žiadnou predchádzajúcou tvorbou iného empirického autora. Nemôžeme ho kategorizovať a zaradiť do priečinku s niektorým z empirických autorov. Dielo sa nám prezentuje len ako dielo, nie však ako dielo niekoho, tento niekto je tu svojou anonymitou utlmený.
Martin Kočiš
exkomunikácia experimentu
svet pomaličky nadobúda globálnu rovnováhu:
úmyselne zneprehľadňované informačné toky
sa stávajú jasnými & zrozumiteľnými – očistené
o zavádzajúce polopravdy a účelové
dezinformácie:
ľudia prekonávajú vlastnú sebeckosť – z ich
statusov
sa začína vytrácať alibizmus: sabaprezentácia
prestáva byť autoglorifikáciou vlastnej
priemernosti:
celoplošné hromadné rozšírenie
úprimnosti & nezištnosti
umožňuje spoločnosti nenásilné riešenie
všetkých konfliktov a ich následnú totálnu
elimináciu
zo všetkých úrovní spoločenského života:
v takomto ideálnom stave predstavujúcom
dokonalé
sumárne zhmotnenie všetkých dejinami sa
plaziacich utópií
je absolútne zbytočné zaoberať sa inými
možnými verziami
skutočnosti resp. snažiť sa existujúce
nastavenie ozvláštniť
rôznymi zbytočnými alúziami & digresiami:
tvorba experimentov
v akejkoľvek podobe & forme je nežiadúca
nakoľko navracia
ideálne fungujúcu realitu do hmlistej
neistoty a nejasnosti:
v prípade neúspešne realizovaných
experimentov dokonca
dochádza k znečisťovaniu verejného
mentálneho priestoru
ich odumretými zahnívajúcimi torzami:
v záujme zachovania
tak dokonalého spoločenského nastavenia
sa všetky pokusy
zahŕňajúce čo i len zárodok jeho možného
narušenia
považujú za zvrátené & nebezpečné:
ich možný prienik
cez masovokomunikačné prostriedky
do populácie
je nutné znemožniť s využitím
maximálneho úsilia:
uvoľnite sa prosím – z reproduktorov
čochvíľa zaznejú
autentické nahrávky vtáčieho spevu a vy
budete mať
pocit…
Daniela Olejníkov
_Pravda: ekvivalentná teória: Aký typ poeta&básničky ste
1. Ktorá z nasledujúcich viet najviac vystihuje vaše rozpoloženie
b/ rád sa prejdem po lúke a vyznám sa k svojej láske k vlasti
c/ nenávidím mladých slovenských hyperaktívnych kritikov
d/ lezú mi na nervy tajomné súťaže pre poetický dorast
e/ chcem sa zabiť
f/ túžim vymrdať autorku tejto jebnutej anketky
2. Koľkokrát ste za ostatné obdobie robili veci technikou copy&paste?
g/ ani raz
h/ som proti mimézis
i/ neverím na fikčné stavy veci a nadprodukciu znaku
j/ aspoň raz za deň/dva
3. Star-rate checkout je keď
k/ kontrola predajnosti mojej zbierky
l/ kontrola účasti v poprednom výročnom rebríčku
m/ som proti kultu
n/ moderná&rýchla&vizuálna forma literárnej kritiky
4. Váš vzťah k sociálnej sieti FACEbook
o/ kladný
p/ záporný
q/ ambivalentný
r/ mám vlastnú fanpage
s/ stíham updatovať aj fanpages stránky iných
t/ platím iným za ich like, alebo keď si ma pridajú do vzťahu ako partnera/partnerku; mám niekoľko imaginárnych profilov
5. Ovládate html, javascript, css, php, a podobne?
u/ nie
v/ len základy
w/ pokročilý až expert
x/ viem kresliť/tvoriť v grafických programoch
6. Priťahujú vás škandály, bulvár, alebo vy ich…?
y/ nie
z/ áno
Výsledky
1. Ktorá z nasledujúcich viet najviac vystihuje vaše rozpoloženie
b/ naučte sa ovládať svoje city
c/ boh je len jeden
d/ skúste sa pre zmenu venovať thai box
e/ peklo sú tí druhí
f/ pravdepodobne asi nemáte s poéziou nič spoločné, alebo len veľmi málo alebo?
2. Koľkokrát ste za ostatné obdobie robili veci technikou copy&paste?
g/ ste nezaujímavý
h/ zastávate teóriu fikčných svetov
i/ ste za mimézis
j/ priznáte sa aj ku všetkým ostatným veciam, kt. ste ukradli, ale zanovito o nich mlčíte?
3. Star-rate checkout je keď
k/ existujú omnoho výnosnejšie art profesie, napr. herectvo
l/ aj novinári sú len ľudia, naučte sa na ich omyloch zabávať
m/ vy budete iste scientológ, alebo niekto nadmieru informovaný
n/ nakupujete často v e-shopoch
4. Váš vzťah k sociálnej sieti FACEbook
o/ ste rodinne založený človek
p/ nebojte sa, kontrola tu bola vždy
q/ toto o vás veľa nevypovedá
r/ stali ste sa predmetom verejnej diskusie
s/ dúfame, že aj dane dávate komu patria
t/ milujete moc
5. Ovládate html, javascript, css, php, a podobne?
u/ píšete iste radi v rýmoch
v/ to ešte nestačí, aby z vás bol net.artisant
w/ ste na dobrej ceste
x/ ste naklonený stať sa vizuálnym poé-
tom&básničkou
6. Priťahujú vás škandály, bulvár, alebo vy ich…?
y/ plachý, hanblivý, idealistický produkt
z/ teraz je to v kurze, ale nikto po vás nechce, aby ste sa stali súčasťou (hoci vysoko poeticky zvládnutého) stáda, staňte sa radšej ich pastierom: konšpirujte
Textová gerila
Jakub Kapičiak (nar. 1991), Martin Kočiš (nar. 1984), Daniela Olejníkov (nar. 1984), Vlado Šimek (nar. 1982) a Dominik Želinský (nar. 1993). Jedna poetka a päť básnikov, ktorých tvorba pre mňa predstavuje azda to najzaujímavejšie a najperspektívnejšie v súčasnej slovenskej poézii. Pre korektnosť dodávam, že tento názor ma viedol aj k spolupráci na zbierkach V. Šimeka a D. Olejníkov. Nepatria síce medzi etablovaných autorov, ich poézia sa zväčša nedá nájsť v slovenských literárnych časopisoch, ani ešte nebola kriticky reflektovaná. Zatiaľ sa pohybujú skôr v iných prostrediach. Príznačné je napríklad to, že všetci autori okrem Martina Kočiša dlhodobo publikujú na literárnych serveroch (J. Kapičiak a D. Olejníkov na membrana.sk, V. Šimek a D. Želinský najmä na www.pismak.cz). V. Šimek okrem toho v rámci občianskeho združenia Literis organizuje verejné čítania poézie (známy je predovšetkým multižánrový festival Siete), na ktorých sa prezentovali takmer všetci uvedení básnici.
Nedá sa však povedať ani to, že by títo autori boli úplne neznámi. Vlado Šimek a Dominik Želinský už stihli knižne debutovať. Šimek zbierkou Spam a iné (Nakladatelství Petr Štengl, 2009) a Želinský knižkou Čokoľvek iné (Klub přátel Psího vína, 2010). Obaja sú spojení s českým časopisom Psí víno (Vlado Šimek v ňom donedávna pôsobil ako redaktor, Dominik Želinský je v tejto pozícii doteraz), kde aj publikovali svoje básne. Daniela Olejníkov sa v tomto roku chystá vydať svoju prvotinu Kurz praktickej poézie pre pokročilých, básne Martina Kočiša vyšli už vo viacerých časopisoch. Kočiš a Olejníkov sú zároveň finalistami literárnej súťaže Básne 2012. Jakub Kapičiak svoje texty publikoval v časopise Kloaka, ako aj na webe o výtvarnom umení Artalk.cz.
Aktuálna tvorba týchto básnikov je protikladom konvenčnej lyriky, nefunguje ako priamočiary záznamník emocionálnych stavov či sprostredkovateľ duchovných zážitkov a posolstiev. Cudzie sú jej aj niektoré tradičné básnické prostriedky, ako napríklad metafora. Ich básne nadväzujú skôr na naratívnu (V. Šimek, D. Želinský) a experimentálnu (J. Kapičiak, M. Kočiš, D. Olejníkov) poéziu. Texty týchto autorov majú výrazné racionálne podložie, jazyk býva civilný, vecný až technický, často pracujú s humorom a iróniou. Reflektujú aj širšie spoločenské alebo kultúrne javy, umenie, poéziu a písanie ako také.
Vlado Šimek a Dominik Želinský sú úzko zviazaní s českým literárnym kontextom. Svojou tvorbou nadväzovali na poéziu českého undergroundu, beat generation, príp. Charlesa Bukowského. Zo slovenskej poézie mali azda najbližšie k Ivanovi Koleničovi. Ich debuty sa ešte pomerne intenzívne zaoberali ľúbostnými a vzťahovými otázkami a problémami (V. Šimek), prípadne artikulovali názory a pohľady nekonformného individualistického subjektu. Neskôr sa ich tvorba uberala k reflexii rozmanitých spoločenských a kultúrnych problémov. Na niektorých ich textoch z ostatného obdobia badať vplyv nekonvenčných literárnych postupov vychádzajúcich z experimentu a konceptualizmu, čo ich zbližuje so zvyšnými tromi autormi.
V. Šimekovi vyjde v tomto roku zbierka Modlitba za Felvidék. Už sám provokatívny názov (Felvidék znamená v maďarčine Horná zem, čo je označenie pre územie Slovenska v rámci Uhorska) signalizuje, že pôjde o spoločensko-kriticky zacielené texty. Šimek vo svojich básňach ostro ironizuje a zosmiešňuje nacionalizmus, rasizmus, xenofóbiu, homofóbiu, sexizmus atď. Jeho poetika odkazuje na „angažované básne“ Jana Těsnohlídka (Rasistická poezie) či Milana Kozelku. Z pripravovanej Šimekovej zbierky pochádza aj báseň proti čechom, ktorá na jednej strane vtipne evokuje slovenské frustrácie a komplexy z Česka, na druhej strane atakuje malomeštiacku, resp. mainstreamovú českú kultúru a jej symboly.
D. Želinský sa od debutu, ktorý obsahoval predovšetkým naratívne reflexie tínedžerského protagonistu, posunul k poézii vyznačujúcej sa väčším odstupom od subjektu. Prvotným impulzom jeho novších básní sú rozmanité situácie a fenomény z privátneho alebo spoločenského života, ktoré sa ďalej konceptualizujú a rozvíjajú. Výsledkom je zaujímavá a duchaplná intelektuálna poézia. Dokladuje to aj báseň Guerilla, ponúkajúca vtipný návod na revolučnú premenu sveta, pričom v závere ťaží aj z paranoje konšpiračných teórií.
Jakub Kapičiak, Martin Kočiš a Daniela Olejníkov patria k autorom, ktorí vychádzajú z experimentálnej, konceptuálnej alebo digitálnej (D. Olejníkov) poézie. Tieto prístupy k tvorbe majú na Slovensku pomerne silnú tradíciu v tvorbe básnikov tzv. text generation alebo experimentálno-dekonštruktívnej poézie (termíny Jaroslava Šranka), ktorej najradikálnejšími predstaviteľmi sú Peter Macsovszky, Peter Šulej a Michal Habaj. Táto línia našla odozvu aj u ďalších autorov – v ostatnom čase debutovalo hneď niekoľko, ktorí k nej majú pomerne blízko (Zuzana Husárová, Erik Šimšík atď.).
V tvorbe J. Kapičiaka možno vysledovať tri základné typy textov: konceptuálne texty, ktoré pastišovo imitujú žáner recenzie, intertextuálne montáže a básne odkazujúce na poetiku P. Macsovszkého alebo P. Šuleja. Text s názvom Anonym: Bez názvu alebo Pocta Johnovi Cageovi (Trnava – železničná stanica, 10. 10. 2012) patrí do prvej skupiny textov. Má podobu recenzie či kurátorského textu o fiktívnom umeleckom projekte. Interpretačne sa opiera o východiská tvorby amerického experimentálneho hudobného skladateľa Johna Cagea. V texte analyzované dielo však môže byť v skutočnosti obyčajné praskanie reproduktorov, čím sa z „básne“ stáva hravý a poloironický komentár k stému výročiu narodenia Johna Cagea.
Niektoré texty M. Kočiša vychádzajú zo „sterilnej“ a anestetickej poetiky autorov experimentálno-dekonštruktívnej poézie, ďalšie dôrazom na vizualitu textu nadväzujú na konkrétnu a vizuálnu poéziu, iné zasa čerpajú zo slovných hier. Báseň exkomunikácia experimentu je príkladom prvého prístupu. Stavia na napätí medzi svojím formálnym spracovaním (vychádzajúcim z experimentu) a tým, čo vypovedá (projektovanie harmonizujúcej utopickej súčasnosti, odvrhnutie experimentu). Báseň tak pôsobí ironicky a podvracia to, čo navonok deklaruje.
Básne D. Olejníkov sú nezriedka postavené na privlastňovaní cudzích textov, často nájdených na internete. Charakterizuje ich aj pozoruhodná práca s vizualitou, nie však ako v prípade Kočiša s odkazom na konkrétnu poéziu, ale v podobe rovnocenného spájania obrazu a textu, príp. aplikovaním grafického dizajnu. D. Olejníkov je zároveň autorkou digitálnej poézie. Publikovaná báseň z pripravovanej zbierky je hravo koncipovaná ako anketa a zahŕňa viaceré podstatné formálne a motivické prvky jej tvorby (ready-made, digitálne technológie, náboženstvo, filozofia, popkultúra).
Ťažko odhadovať, kam sa bude tvorba týchto piatich autorov uberať v budúcnosti a aké miesto si vydobyje v súčasnej slovenskej poézii. Pripravované knihy V. Šimeka a D. Olejníkov by azda mohli vo vnímavejšej časti literárnej komunity vzbudiť istú odozvu. Zaujímavé bude sledovať, či J. Kapičiak a M. Kočiš dospejú k samostatným debutom a kam D. Želinský vykročí svojou prípadnou druhou zbierkou. Bez ohľadu na to však už teraz títo básnici predstavujú osvieženie slovenskej poézie alebo aspoň jeho prísľub. Ich talent, odvaha a otvorenosť voči netradičným postupom vzbudzujú očakávania, že práve z tohto okruhu vzídu pozoruhodné, inovatívne a provokatívne poetické výkony.
Michal Rehúš