Hromadění subkulturního kapitálu

Můžete na úvod stručně představit projekt Českého a slovenského archivu subkultur?

Práce na vzniku subkultúrneho archívu začali v roku 2014. O vznik archívu som sa ale pokúšal už dávnejšie. Žiaľ, vtedy som nenašiel dostatočnú podporu u kamarátov a sám som do toho nechcel, najmä z časových dôvodov. Od jesene 2014 sme sa začali pravidelne stretávať, zbierať materiály a skenovať najmä naše osobné zbierky. Už vtedy sme sa dohodli, že naším hlavným cieľom bude zmapovať a zozbierať českú a slovenskú fanzinovú produkciu. Keďže sme väčšinou historici, je pre nás dôležité, aby aj historické pramene spojené s fungovaním rôznych subkultúr ostali zachované. Myslím si, že je už naozaj na­­čase začať so zberom, keďže množstvo za­­ujímavých a dôležitých artefaktov už zaniklo a neustále zaniká. Samozrejme, toto sa deje aj v iných oblastiach.

Kdo stál u zrodu tohoto projektu a kolik lidí se na něm dnes podílí?

Pri zrode archívu stáli najmä ľudia z Centra pro studium populární kultury a naši študenti a kamaráti, ktorých téma zaujíma. Počet zúčastnených osôb sa od začiatku menil a stále sa mení. Z dlhodobého hľadiska je najaktívnejších asi päť ľudí, ale spolupracujeme s oveľa širším okruhom. Ukázalo sa tiež, že nie každý si na skenovanie a zháňanie materiálov vedel nájsť dostatok času. Od toho sa vyvíja aj tempo skenovania či diskusie o sprístupňovaní informácií z archívu. Ne­­jde teda o nejakú konštantnú činnosť, ktorá má jasný začiatok a koniec. Jasne sa ale zhodujeme v tom, že práca na archíve nás baví a berieme ju ako dlhodobú a zmysluplnú záležitosť, a nie ako krátkodobý akademický projekt. Veríme, že časom vznikne minimálne zoznam všetkých zinov vychádzajúcich v českom a slovenskom prostredí.

Máte nějakou finanční podporu?

Už v minulosti sme boli úspešní v získavaní financií v rámci grantových súťaží. Za tie sme kúpili externé harddisky a skenery a vyplatili menšie odmeny tým členom tímu, ktorí sa najviac podieľali na písaní knihy Kultura svépomocí. Tento rok sa viacerí spolupracovníci archívu stali členmi riešiteľského kolektívu trojročného projektu venovaného histórii českých a slovenských fanzinov. Jeho hlavným cieľom je vydať knihu na túto tému a vytvoriť online register zinov. Finančné zdroje ale idú predovšetkým do akademickej práce. Veľká časť našej činnosti je postavená na dobrovoľníctve.

V jaké fázi se tedy váš projekt aktuálně nachází?

Napriek tomu, že sa nám podarilo zhromaždiť už slušné množstvo fanzinov a iných materiálov, ja to stále beriem, že sme len v začiatkoch. Postupne oslovujeme ľudí z rôznych scén, zberateľov, vydavateľov, akademikov a snažíme sa s nimi dohovoriť na spolupráci. Už sme nahrali aj prvé rozhovory na tému kultúry fanzinov u nás. Zatiaľ sa celkom darí.

Co by měl archiv do budoucna nabídnout laické a odborné veřejnosti?

Možnosť študovať zozbierané materiály. Ešte skôr ponúkneme aj nejaké akademické a možno aj populárne výstupy – pracujeme na už spomínanom prehľade fanzinov, ktorý by sme radi zavesili na web najneskôr v roku 2019. Potom sa budeme tešiť aj na jeho prípadné doplnenia. Radi by sme vytvorili reprezentatívnu digitálnu zbierku, ktorá bude časom prístupná aj širšej verejnosti. O možnostiach a spôsobe sprístupňovania ešte stále diskutujeme a musím rovno povedať, že práve v tejto oblasti by sme potrebovali najväčšiu pomoc. Žiaľ, momentálne nemáme miesto ani kapacity na spravovanie bádateľských služieb. Ako veľký vzor vnímam napríklad knižnicu Libri prohibiti. Chcel by som iniciovať zriadenie oficiálneho priestoru, ktorý by slúžil ako miesto stretávania a diskusie, ako knižnica a miesto pre štúdium zozbieraných materiálov.

Jaký je váš osobní vztah k fanzinům a co pro vás znamenají z hlediska vědy?

V deväťdesiatych rokoch pre mňa osobne ziny znamenali veľa. Predstavovali jeden z významných priestorov komunikácie a socializácie. Prostredníctvom zinov som spoznal množstvo ľudí a nadviazal dlhotrvajúce priateľstvá. Práca výskumníka je niečo, čím žijem doslovne každý deň. Z tohto pohľadu sú pre mňa ziny zaujímavým prameňom, ktorý vypovedá o ich tvorcoch, čitateľoch, ale aj o dobe, v ktorej vznikli. Zároveň ide o fenomén, ku ktorému existuje len pomerne málo textov. Sám som o tejto téme vedecky neplánoval nikdy písať. Pracoval som na úplne iných témach. Akademický záujem prišiel až po určitom čase, keď sme začali s ich zhromažďovaním za účelom uchovania.

Jak byste definoval fanzin?

Definícií fanzinu existuje, samozrejme, hneď niekoľko. Väčšinou okrem alternatívneho obsahu odkazujú aj na špecifický spôsob výroby, ekonomiky a distribúcie, sociálnych vzťahov, ktoré toto médium spoluvytvára. Medzi klasických autorov v tomto smere patria Stephen Duncombe, Chris Atton či Teala ­Triggsová. Aj v Českej republike vzniklo niekoľko prác, ktoré reflektujú túto problematiku, dokonca aj pomerne obsiahly súpis publikovaných titulov z anarchistického prostredia. My adekvátnu definíciu práve hľadáme. Nebudem tu teda nič veľmi originálneho uvádzať, skôr by som poukázal na to, že sa zamýšľame nad tým, či u nás existovali nejaké špecifiká pri vzniku tohto fenoménu ešte pred rokom 1989 a do akej miery je možné uplatňovať nejaké striktné pravidlá pri kategorizovaní tohto typu kultúrnej produkcie. Zaujíma nás pritom aj vzťah medzi takzvaným undergroundom a mainstreamom.

Dá se říct, že fanziny nahradila elektronická média?

Nie. V posledných rokoch dochádza k návratu fanzinov a dokonca k organizovaniu zine festov. Čo toto staré médium prináša pre ich tvorcov a čitateľov? Pripomína mi to tak trochu návrat vinylu, ale bez toho ekonomického pozadia…

V Praze stále vychází několik klasických zinů, například Nájezd nebo Volá Londýn. Zachytil jste podobné tiskoviny i jinde?

Samozrejme, sledujem tieto veci. Predovšetkým ma zaujímajú hudobné ziny, a to aj zahraničné. Volá Londýn si pravidelne kupujem v Pivnici Jamajka na Smíchove a celý tento plátok je pre mňa jednou veľkou záhadou. Teraz dokonca začal jeden z našich spolupracovníkov vydávať zin Aktizinilin. Horúcou novinkou je, že činnosť obnovuje aj legendárny slovenský deathmetalový zin Immortal Souls.

V archivu máte i neonacistické tituly. Jaký je politický rozměr fanzinové produkce a jakou pozici zde zaujímají ultrapravicové skupiny?

Zaujímajú nás rôzne scény, respektíve všetky scény. Politický rozmer je jednou z významných súčastí tohto média, pričom sa objavuje pomerne skoro už aj v sedemdesiatych rokoch vo Veľkej Británii. Dokonca v rámci histórie niektorých zinov je možno sledovať ideové kotrmelce, ktoré ich tvorcovia robili. Aj u nás existovalo veľké množstvo ultrapravicových zinov. My si kladieme za úlohu zdokumentovať všetky odnože tejto produkcie. Mňa osobne ale na zinoch nezaujíma až tak politický aktivizmus a presadzované politické agendy, ale skôr to, akým spôsobom ziny spoluvytvárajú sociálne a kultúrne hodnoty daných spoločenstiev. Teda ziny ako špecifický komunikačný prostriedok spojený s možnosťami hromadenia subkultúrneho kapitálu.