Přinášíme pochmurné imprese z Tapachuly, města na mexicko-guatemalské hranici, kde se nachází největší detenční centrum v Latinské Americe. Tady se rozhoduje o tom, kdo bude moci pokračovat dál na sever. Kvete tu obchod s bílým masem a na ulicích běžně potkáte dětské imigranty, kteří si přivydělávají jako prodejci žvýkaček nebo čističi bot.
Tapachula, región Soconusco, štát Chiapas, Mexiko
Rozmýšľam, čo ma v skutočnosti privádza na toto miesto plné chaosu, obchodu, tepla, korupcie, nebezpečenstva, nádeje, zmätku. Patria miestu, alebo mne? Odrážame sa jeden v druhom?
Tento text sa píše sám v angličtine, a ja neviem prečo, lebo jeho skúsenosť pochádza zo španielčiny. A ja hovorím z hraníc mojich jazykov. A je to práve jazyk, ktorý má priviedol k bezhraničnosti, keď sa svižne pohybujem z jedného slova v španielčine do druhého slova v angličtine, cez slovenčinu, aby som na chvíľu pristála vo vete.
Majster ulice
Malý Guatemalčan sa pozerá naokolo a hľadá zákazníka. Priblíži sa ku mne a ponúkne mi sladkosť. Táto časť Mexika bola kedysi Guatemalou, a tento chlapec, ako mnohí iní, ignoruje geopolitické reality svojej vlastnej doby. V roku 1881 sa prezident Justo Rufino Barrios poslednýkrát pokúsil získať pre Guatemalu zónu Soconusca štátu Chiapas, no neúspešne. V roku 1882 sa Guatemala navždy vzdala práva na tieto teritóriá v prospech Spojených štátov mexických. Podobnú minulosť má aj severná hranica, kde Mexiko v roku 1848 po Mexicko-americkej vojne prišlo takmer o polovicu svojho územia: o štáty Kalifornia, Nevada, Utah, Nové Mexiko, Texas a časť územia štátov Arizona, Colorado, Wyoming, Kansas a Oklahoma. Takmer všetky dodnes nosia španielske či domorodé meno, ale význam mien nevidno, stratil sa v čase. Jazyky sa dodnes prekračujú, v pohraničných štátoch je španielčina dennou realitou.
Aké má meno tento deväťročný chlapec? Podstúpil túto cestu, aby zarobil a ušetril peniaze, a vráti sa naspäť na miesto, ktoré nevolá krajina, vráti sa, keď začne škola, alebo keď bude treba siať. Nepoužíva výrazy ako Mexiko a Guatemala. Prekročí rieku Suchiate na 956 kilometrov dlhej hranici medzi dvoma krajinami, na mexickej strane so štátmi Chiapas, Tabasco a Campeche, na guatemalskej okresy San Marcos, Huehuetenango, Quiché a Petén. Táto hranica je miestom väčšiny obchodu medzi Mexikom a Guatemalou a celou Strednou Amerikou.
Táto hranica je aj domovom mayskej civilizácie, ktorá obývala územie Mexika, Guatemaly, Hondurasu, Belize a El Salvadoru. A jazyky? Do roku 2003 Guatemala oficiálne uznala existenciu dvadsiatich dvoch jazykov maya, zatiaľ čo Mexiko formálne schválilo ďalších osem mayských jazykov. To len hranica nemá jazyk.
Ako dieťa prekročí hranicu? Nevieme. Nepovie, a ani iní nepovedia. Zaplatil trafikantom a mal šťastie, že ho neuniesli, nezabili, nepredali na orgány alebo prostitúciu? Je tu, stal sa majstrom ulice, vlastní dokonca aj vozík na sladkosti. Mexičanka Karla, ktorá deťom dvakrát do týždňa donáša jedlo v ekologických nádobách, je jedna z mála, ktorá opustila tradičnú ideológiu o vzdelávaní nevzdelaných. Donáša im jedlo, organizuje víkendové rekreačné aktivity a chápe, že kázať pracujúcemu deväťročnému chlapcovi pomáhajúcemu rodine o potrebe návštevy školy, je mimo jeho reality.
Potom sú tu tí, ktorí sa zasekli v najväčšom detenčnom stredisku v Latinskej Amerike. „Neprejde ani deň, aby som tu nevidel amerického úradníka,“ hovorí mi jeden z výskumníkov neziskovej organizácie pôsobiacej v Tapachule, ujasňujúc mi, kto je šéfom hranice.
A kto sú títo ľudia? Čo hľadajú? Rodina utekajúca z biedy situácie podobnej vojne v Hondurase, v súčasnosti jednej z najnebezpečnejších krajín Latinskej Ameriky, plnej zločinu vybudovaného na troskách vojenských diktatúr a zahraničných intervencií. Keď sa v Amerike hovorí o zahraničných intervenciách, odkazuje sa na tie americké – v našom preklade, v španielčine estadounidense, keďže Amerika je unesený názov celého amerického kontinentu, slovo, ktoré si Spojené štáty americké privlastnili. Amerika je kontinent, nie štát, no výber slova podvedome prezrádza ďalšie reality.
V preklade ani jedno neznamená nič konkrétne: americké – malo by odkazovať na celú Ameriku, teda na žiadne konkrétne miesto. Estadounidense je adjektívum od Estados Unidos (Spojené štáty). Nemáme preklad pre slovo, akým zvyšok amerického kontinentu nazýva USA.
(Ale aj plný názov Mexika je Spojené štáty mexické.)
Ďalší obrázok z pohľadnice: hodiny prechádzajú naokolo, a rodina čaká na svoje dokumenty. Medzitým riaditeľ útulku, v ktorom čakajú, čelí vyhrážkam smrti, pretože sa odvážil udať miestne autority zapojené do organizovaného zločinu v obchode s ľuďmi. Podarilo sa mu niekoľkých uväzniť, no čoskoro boli na slobode. Siete sú široké a ryby sú rýchle. Ak prehovoríš proti sieti, riskuješ guľku. Tvrdé reality Strednej Ameriky.
Vlak smrti
Južná hranica ťa privedie do Mexika z centra, Mexiko ťa privedie na sever, pomaly, postupne, alebo ťa vráti späť do stredu. Ak sa ti podarí prekročiť južnú hranicu, prekonal si prvú prekážku a môžeš nasadnúť na vlak smrti (smrť, znova), tiež nazývaný La Bestia (Beštia). Teda, nasadnúť nie je to správne slovo. Je to skôr obrázok z pohľadnice, kde sa pozeráš priamo do kamery, bez sedadla vyhradeného vo vnútri vlaku. La Bestia ťa môže priviezť na severnú hranicu pri prekročení celého Mexika, alebo nikam. Úplne to závisí od tvojho šťastia.
Informovanosť je majetkom, z ktorého sa kapitalizuje. Nemať informáciu je byť mimo kapitalistického systému informácií, nechať sa zhltnúť predátorom.
Všimla som si, že som neuvedomele prešla do španielčiny, nevšimla som si hranicu, ani som pod slovami necítila rieku. Ako prechod z Guatemaly do dediny Frontera Hidalgo v Mexiku.
A čo sa deje, ak sa zasekneš na hranici? V čo dúfaš? Pohľadnica odtiaľto: žiť život mimo najkonečnejšieho z nebezpečenstiev. A aby si mohol žiť, musíš mať pocit, že nebudeš kedykoľvek zabitý, unesený, vyhladovaný či žijúci pod vyhrážkami.
A ak máš menej ako osemnásť rokov a chceš zostať v Mexiku, lebo niektorí chcú zostať aj v Mexiku, čo sa stane? Nič sa nestane. Možno budeš mať vo vrecku doklad o povolení pobytu, ak si mal dosť trpezlivosti mesiace naň čakať, v prípade, ak ti ho udelili a ak ti ho následne neukradli. Nedokumentovaní imigranti čelia rôznym pascám nie len na ulici, ale aj na miestnych úradoch. Netrestanie zločinov a priestupkov je jedným z charakteristických rysov stredoamerickej politiky. Siete.
A čo je domov?
„Cítime, že nás ponižujú,“ uvádzajú miestne ženy o svojich skúsenostiach s miestnymi vládnymi úradmi. Samozrejme, že sú ponižované, tak to funguje, ak nie si biely v Strednej Amerike, ak nemáš prístup k belosti, ktorá ožiari zmyslové bunky tých, s ktorými jednáš. A ešte si aj chudobná, a žena. No zbohom. Radšej choď domov, lebo z toho budeš len v depresii, a aj tak nič nevyjednáš. A doma ťa čakajú deti a práca.
Podľa prieskumov uskutočnených o ženách v pohraničnej zóne Soconusco, Chiapas, Mexiko sa väčšina žien domnieva, že nepracuje, aj napriek skutočnosti, že do domácnosti mesačne prispieva štyridsiatimi percentami príjmov prostredníctvom rôznych drobných prác. Ale nie sú si toho vedomé. Je to manžel, kto zarába. Informácie.
Južná hranica je v strede. Stred je medzi juhom prechádzania a severom dochádzania.
A čo povedať o severe? Prejdeš zo Strednej do Severnej Ameriky. Možno sa ti podarí dostať sa tam, možno sa ti podarí dostať sa do tvojej krajiny talizmanu. A potom, potom už poznáš ten príbeh. Ja rozprávam len príbeh pred severom.
A čo je domov? Tam, ukazuje dieťa prstom, niekde do vzduchu. Domov nemá meno, veď domov je predsa meno. A ulica, čo je ulica? Je to chodník, povie zmätene po chvíli premýšľania, to predsa musí byť ulica. Chodník je aj jeho pracoviskom. Tam sa prechádza, tam sedí, tam je, tam rozmýšľa, tam sníva. Dodnes rozmýšľam nad údivom po mojej otázke, čo je ulica.
Pozerám sa na chlapca a rozmýšľam. Čo odrážame jeden v druhom?
Hranica môjho jazyka sa prekračuje v každom slove. Veď čo je hranica, ak nie šanca prekročiť?
Autorka je překladatelka.