Partnerské soužití, pobývání mezi čtyřmi stěnami panelákového bytu, skřípání zubů uprostřed neklidných snů. To vše dokáže Michaela Velčková přetavit do osobité poezie, která zneklidňujícím způsobem popisuje „něco, co uvnitř vyžral strach“.
***
na pobrežie dorazila bóra
turisti vyberajú svetre
otlačené obrysmi poskladania
zatlačené do najspodnejších častí kufra
v nie až takom vzdialenom meste
zrušili v prvom polčase
futbalový zápas
kosovo – chorvátsko
pretože
lopta na ihrisku
lietala
sama od seba
***
v zle zatemnenej izbe
bzučia do ticha
staré gamatky
je potrebné nenarušovať
ich osobný priestor
predmety sa nesmú priblížiť
na viac ako tridsať centimetrov
keď hľadím do
večne horiaceho plamienka
akoby som pozerala
na podstatu všetkého
večne horiaci plamienok
ktorý vôbec nehorí večne
***
spomienka
zabudnutá ako bankovka vo vrecku
na úpornú snahu
prekonať neschopnosť
na ktorú znova náhodne narazíš
keď si obliekaš dlho nenosené nohavice
z posledných síl vyvesená biela vlajka
s ťažko viditeľným vyšívaným erbom hanby
nad posteľou
z ktorej sa vyparovali
priazeň a strach
ako z termálnych prameňov
***
výhľad z okna jedna: televízna veža
výhľad z okna dva: zle omaľovaný svetlík
do ktorého fajčieva sused
popri rozhovore
si zimou trieme ruky o seba
keď sa ráno zobúdzame
okno je zarosené
ako sme vzduch v miestnosti
ohriali
sebou samými
***
ráno sa budím
s bolesťou v sánke
do spánku si nosím
ako v batohu
nepokoj
ktorý sa otláča do skloviny stoličiek
škrípanie zubov
je jazykom
akým sa v noci
prehovára na duchov
***
postupujeme vpred
cez zastavenia
na mnohých staniciach
na ktorých
ani hypoteticky
netúžime vystúpiť
hlásia oneskorenie vlaku
z dôvodu meškania
spôsobeného
v inej krajine
pani naproti
trasením nohy
vpisuje do vzduchu
nervóznu krivku
ako záznam EKG
rovnako ako ja
nastúpila v inej krajine
***
možnosti vysvetlení
čo znamená
keď už sa obzeráš iba po tom
či si niečo nezabudol na lavičke
zastávky
alebo vravíš
dnes to nejde
musím ísť nakúpiť
do billy
***
šváby žijú na tejto planéte
320 miliónov rokov
čo je omnoho viac
než som schopná napočítať
čo je omnoho viac
než si viem čohokoľvek predstaviť
zo štrbín a prasklín
sa sťahuješ
do ďalších štrbín a prasklín
cez posteľ kuchyňu jedlo nábytok
obsadzuješ územie
ktoré naivne nazývame naším
ak ti odrežem hlavu
tvoje telo bude ďalej žiť
aj niekoľko týždňov
ako niektoré obdobia
kedy človek žije bez hlavy
aj niekoľko rokov
zvíjaš sa v agonických záchvevoch
insekticídu
nemám silu ukončiť tvoje utrpenie
dotknúť sa ťa
čo i len podrážkou topánky
malosť
ktorú prekleniem
za 346 miliónov rokov
***
chodíš akoby si vial vo vetre
ako pouličný pútač na chabých nohách
s nápisom
pivo – limo – víno
z tvojho nejasného pohľadu vyprchá alkohol
a čiastočky strachu
***
chodíš akoby si vial vo vetre
vnútri
studňa do ktorej skláňajúc hlavu
nie je vidieť koniec
až cinknutie hodenej mince
presvedčí že má dno
a že je úplne vyschnutá
***
chodíš akoby si vial vo vetre
hlboký nádych úzkosti
zovretosť neprepustí
kŕčovité priľnutie dlaní
ako keď sa modlí
ako nepokoj silnej kávy
hľadáš škáru
odkiaľ unikajú
odpovede na ktoré čakáme
***
chodíš akoby si vial v rozkolí
toho čo pociťuješ
a čo hovoríš
roztekaná medzera neistoty
niečo vo vnútri vyžral strach
strach z toho čo bude
a hlavne toho čo nebude
pes ktorému sa už nechce naháňať
za vlastným chvostom
***
chodíš akoby si vial zavesený
na šnúre s vypranou bielizňou
vravíš
že všetko je ako čerešňový koláč
prežúvajúc vychutnávajúc
stále treba dávať pozor
aby človek nezakusol do kôstky
Zimní literární příloha A2 je samostatně neprodejnou součástí kulturního čtrnáctideníku A2 č. 26/2018. Texty vybral Karel Kouba, ilustroval Alexey Klyuykov, grafická úprava Lukáš Fairaisl. Vychází s podporou Ministerstva kultury ČR.