Rozšifrovaná sms komunikace mezi Mariánem Kočnerem, obviněným ve věci objednání vraždy novináře Jána Kuciaka a jeho snoubenky Martiny Kušnírové, a řadou politiků a vysokých státních úředníků včetně zástupců slovenské justice ukazuje na silné propojení slovenského státu s mafiánskými strukturami.
Čítanie z mobilu Mariána Kočnera, ktoré sa toto leto dostalo do slovenských domácností, nám pomáha zodpovedať otázku, ako blízko k vládnej moci je organizovaný zločin. Čo je zásadná informácia v roku, keď si pripomíname tri dekády od novembra 1989 a čaká nás predvolebný polrok. Pýtame sa (a nemáme jasné odpovede), či ide o prienik mafie hlboko do štruktúr štátu, alebo sa dokonca samotná vládna moc začína ponášať na fungovanie mafiánskych skupín. Či sa podsvetie nabúralo do orgánov bezpečnosti, spravodlivosti a rozhodovania, alebo máme radšej hovoriť o organizovanom „nadsvetí“, ktoré používa štát ako svoj súkromný majetok a určité služby outsourcuje na mafiánske štruktúry, ako sa to dialo za čias Vladimíra Mečiara. Či sme alebo nie sme „mafiánsky štát“, ako sa ho pokúsil na príklade orbánovského Maďarska definovať Bálint Magyar.
Špina pôjde von
Komunikácia z Kočnerovho telefónu sa mala pôvodne čítať na súde v kauze zmenky. To je prípad falšovania cenných papierov, cez ktoré chcel Kočner za pomoci exministra a bývalého spoluvlastníka televízie Markíza Pavla Ruska vytiahnuť od jej súčasných majiteľov takmer 50 miliónov eur. Obhajoba odďaľovala čítanie esemesiek, ktoré mali ukázať, že zmenky sú podvod. Napokon sa čítanie presunulo na septembrové pojednávanie. Avšak medzitým médiá tieto esemesky získali a postupne si verejnosť mohla čítať ďalšie správy z Kočnerovho mobilu. Okrem samotnej adresy Kuciakovho domu sa však nedostali na verejnosť také správy, ktoré priamo súvisia s vyšetrovaním vrážd z Veľkej Mače. Takže argument, že médiá maria vyšetrovanie, nie je opodstatnený. Na mieste je však otázka, kto je vrátnikom a kurátorom týchto informácií.
Pravdepodobne ide o materiál zo spisu, ku ktorému majú prístup poškodení, teda rodiny Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ktoré už dávnejšie avizovali, že „všetka špina pôjde von“. To znamená, že za pomoci svojich obhajcov vyberajú, čo posunú médiám, so zdôvodnením, že chcú ukázať podmienky, v akých sa vražda mohla udiať. Ďalej sú kurátormi samotné mediálne tímy vo vedení denníkov, ktoré tieto správy uverejňujú. Tie sa snažia prepisy správ zasadiť do kontextu, overiť spomínané udalosti a osloviť údajných adresátov správ či spomenutých aktérov s prosbou o vyjadrenie.
So spôsobom, akým sa správy dostávajú do médií, sa tu zdržujeme preto, že to nie je vôbec nepodstatné. Aj samotné „úniky“ sú súčasťou interpretačných vojen, ktoré sa naplno rozbehli okolo Kočnerovej spisby. Určite by bolo viac „kóšer“, keby sa správy týkajúce sa prebiehajúceho súdu s Kočnerom (a jeho spoločníkmi) čítali v réžii prokurátora. Ak by v septembri hrozilo, že správy obhajoba zabráni čítať, prípadne prečíta len zlomok, presun verejného záujmu do médií by mal väčšie opodstatnenie. Čítanie vedľajšieho materiálu zo spisu k vražde novinára s družkou by sa ale inou cestou k verejnosti pravdepodobne nedostalo. Načasovanie ešte pred začatím kampane do volieb 2020 dáva zmysel v rámci misie informovania verejnosti. Ako sme sa dozvedeli už z kauzy Vadala, mafia sa snaží zabezpečiť svoje „podnikanie“ cez blízke vzťahy s politikmi, cez volavky, kompromitujúci materiál, cez úplatky úradníkom a podobne. Toto spĺňa aj Kočnerova skupina, ktorej záujmy tak idú v zhode s vládnou mocou, najmä s najsilnejšou stranou Smer, čo pomenovala aj policajná správa, ktorá tiež unikla do médií.
Kočner vs. Soros
Informácie, ktoré vychádzajú z Kočnerovho mobilu a v širšom zmysle z vyšetrovacieho spisu, nútia verejnosť pýtať sa, v akom stave je štát, orgány bezpečnosti a spravodlivosti a tiež, či už nebezpečenstvo prenasledovania kritických novinárov pominulo. Smer sa snažil vraždu Kuciaka a Kušnírovej odkomunikovať ako nešťastnú udalosť, aká sa môže prihodiť aj inde a vlastne nesúvisí s pomermi v štáte. Pri komunikovaní Kočnera hovorí premiér Peter Pellegrini, že vyšetrovanie musí pokračovať a jednotlivci, ktorí pochybili, musia odísť. Avšak expremiér Robert Fico, ktorého udalosti okolo Kuciaka stiahli z kresla premiéra, hovorí o poľovačke médií na Smer s cieľom vymeniť úspešnú vládu jeho strany. Fico tak okolo seba združuje salón urazených a zvrhnutých, ktorí pestujú legendu o komplote proti strane Smer. Zato Pellegrini sa snaží o filozofiu spoločenského zmieru a sľubuje očistu od „jednotlivcov“. No ak by aj zagarantoval očistenie štátu od kočnerovských a iných mafiánskych štruktúr, neurobí to zo Smeru pre demokratickú opozíciu prijateľného koaličného partnera.
Smer teda pôjde skôr cestou radikalizácie – budeme počúvať o spiknutí síl financovaných zo zahraničia, ktoré chcú demontovať sociálny štát a rozbiť tradičné hodnoty. V tom budú ladiť s Dankovými nacionalistami, s Kotlebovými fašistami, prípadne s kollárovcami, potenciálne so zamýšľanou stranou mečiarovského sudcu Štefana Harabina a zísť sa im môže aj nová strana Tomáša Druckera, ktorý z Ficovej vlády odišiel, no od Smeru sa nedištancoval. Fico už tento možný nadchádzajúci stret nazval bojom „pronárodných síl proti ultraliberálom“. Tému Kočnera odsúva z dohľadu a riešiť chce otázky identity a sociálnych istôt. „Pronárodná koalícia“ bude taktiež hovoriť o zahraničných sieťach a silách a o organizovanom zločine – o snahe liberálov v komplote s mimovládkami „navoziť“ migrantov a rozriediť tradície. Dokumentárnej dráme Kočnerových esemesiek tak budú konkurovať brakovým naratívom o svetovláde, ktorej sa rozhodli hrdo brániť. Bude to „Kočner verzus Soros“ (alebo niečo také) – ako voľby 2016 boli „Bašternák verzus migranti“.
Autorka pracuje jako redaktorka a komentátorka deníku SME.