Sidsel Meineche Hansen na své výstavě Live Life Well® v pražské galerii Kurzor prezentuje videa, v nichž zkoumá nebezpečí skryté v erotizaci digitálních dat, propojení farmaceutického a pornografického průmyslu a virtuální ženská těla z pohledu teorie biomoci.
Medziodborový výskum dánskej umelkyne Sidsel Meineche Hansen predstavuje analýzu vzťahov virtuálneho, robotického a fyzického tela v súčasnej technologickej spoločnosti. Výstava Live Life Well® v galérii Centra súčasného umenia Kurzor v kurátorskej koncepcii Edith Jeřábkovej provokuje nielen k precitnutiu vnútorného avatara v interakcii s objektmi v kódovanom jazyku počítačovo generovaných animácií.
Inštitucionálna kritika dát
Online konštrukcie osobných identít prenikajúcich súčasným svetom na niekoľkých úrovniach sú témou každodennej praxe. Biomoc počas štvrtej technologickej revolúcie transformovala v nebezpečenstvo dátaizmu. Ten je filozofiou číselnej reprezentácie digitálneho kódu a presvedčením, že aj najvnútornejšie ľudské emócie možno interpretovať v dátových tokoch. Je od nich závislá svetová ekonomika a globálne systémy šírenia riadenej subjektivity. S tým súvisí koncentrácia zisku na pojem, ktorý označil filozof Paul B. Preciado ako „farmakopornografický kapitalizmus“. Vychádzal pritom z vlastnej skúsenosti procesu tranzície, ako nadobúdaniu novej fyzickej a psychickej identity pri užívaní hormónov. Fyzické telo je v závislosti od technologických aspektov biochemických dát schopné premeny v telo automatizované a regulované.
Umenie Sidsel Meineche Hansen spracováva tento paradox ako inštitucionálnu kritiku štruktúr, ktoré stoja za farmaceutickým, herným a pornografickým priemyslom. U vystavených diel pracuje s rôznymi médiami od videa cez 3D dizajn po animácie k laserovému drevorezu, frézovaniu a povrchovým úpravám. Hranica digitálnych prostredí sa nekončí vstupom do skutočného života, rovnako ako neexistuje autonómny život 3D objektov. Ako tvrdí umelkyňa v rozhovore s kurátorkou v českom texte k výstave, „avataři s jejich způsobem zosobnění identity nejsou oddělení od mocenských struktur, které vládnou a odjímají hodnotu skutečným tělům“.
Virtuálne telo je internalizované, pretože prežíva rovnakú kolonizáciu kapitalistického a politického systému ako fyzické. Vo videu s názvom Seroquel® tento princíp potvrdzuje hlavná ženská postava Eva 3.0, umelkyňou zakúpená ako digitálny produkt na platforme Turbosquid. Ide o počítačovú animáciu, ktorá demonštruje instantné účinky antipsychotického lieku, predpisovaného pri liečbe ťažkých foriem depresií a mánií. Virtuálna postava skrze svoje membrány reguluje a stabilizuje nálady, eliminuje a potláča depresívne stavy, aby podporila výkon v sociálnej schéme. Ide teda o extenziu subjektívnych a špecificky ľudských tém psychickej choroby, často paralyzujúcej jednotlivca pri participácii na trhových mechanizmoch.
Digitálna žena
Tohto istého avatara umelkyňa ďalej používa vo svojich vystavených prácach ako digitálny produkt sexuálneho priemyslu. Vo videu Dickgirl 3d(X ), inštalovanom na BDSM konštrukcii, Eva 3.0 demonštruje kopuláciu pomocou protetických genitálií, ktoré je možné tak ako ju samotnú zakúpiť online. Dominancia tohto aktu aj s odkazom na kontrast so sadomasochistickou praxou voči submisivite biokódov a gendera je hrou a nástrojom moci binárnych orgánov. Sústava jednotiek a núl znázornených na penise odkazuje, ako Meineche Hansen tvrdí, ku kultovej kyberfeministickej knihe Sadie Plant Zeros and Ones: Digital Women and the New Technoculture (Nuly a jednotky: digitálne ženy a nová technokultúra, 1997), ktorá z feministického hľadiska vyzdvihuje ženské osobnosti technokultúry a digitálneho sveta.
Eva 3.0 účinkuje aj v treťom vystavenom videu No Right Way 2 Cum, ako reakcioa na cenzúru ženského orgazmu v zákaze Britskej filmovej rady. Virtuálne telo v explicitnom sexuálnom akte ponúka bezprostredný pohľad konzumentovi pornografického priemyslu ako pasívnu spoluúčasť. Na druhej strane umelkyňa pri tomto diele pripisuje spoluautorstvo sériového avatara jeho nezávislému dizajnérovi Nikolaiovi Dechevovi, čím obnovuje sieť vzťahov anonymného produktu digitálnej infosféry späť k otázke autorstva v offline svete.
Téma skúmania vzájomného vplyvu fyzických a digitálnych objektov predstavuje nový fenomén protestu, voči niektorým starším techno-utópiám. Pohyb v nekonečnom slobodnom kyberpriestore bez vplyvu a dosahu na materiálnu realitu a fyzické telo sa zdá byť viac ako zjednodušujúci princíp virtuálnej reality. Prežiť kvalitný digitálny život je výzvou pre avatarov v moci ľudí a ich systémov.
Autorka je teoretička umění.
Sidsel Meineche Hansen: Live Life Well®. Galerie Kurzor, Praha, 1. 11. – 8. 12. 2019.