Dizajn v znepokojivej dobe - výtvarný zápisník

Umenie, dizajn a kreativita sa na pozadí tejto komplikovanej doby opäť spojili, aby vytvorili jedinečnú udalosť existujúcu v aktuálne veľmi umelecky aktívnom virtuálnom priestore. Kritické ladenie festivalu, prebiehajúceho 13. až 16. mája 2020 v online podobe, napovedal už samotný názov Uroboros symbolom starodávneho hada či draka požierajúceho si chvost v uzavretosti kruhu vlastného tela. Je možné dostať sa agresivitou bytia až k záhube svojej podstaty? Takto kriticky sa niesol odkaz autorov a účastníkov, ktorí sa tu spojili, aby napriek vzdialenostiam rôznych krajín Európy vytvorili celok, vyjadrujúci zamyslenie sa nad spoločnosťou, dobou a samotným ľudstvom, ktoré sa na pleciach aktuálnych problémov ženie stále dopredu až nebezpečne rýchlym tempom.

Prostredníctvom vzájomnej spolupráce, internetu a technológií tak vznikol virtuálny priestor pre workshopy, diskusie a performancie,
ktoré svojím predvedením poväčšine v anglickom jazyku spojili často i náročnejšie uchopiteľné umelecko­-mediálne žánre ako programovanie, grafický dizajn či virtuálnu realitu. Organizátorom bolo pražské Centrum súčasného umenia DOX v spolupráci s kreatívnym kolektívom teoretikov a dizajnérov ALTTAB. Udalosť bola zároveň súčasťou dlhodobého projektu DOX pod názvom DATAMAZE – Datové bludiště. Prostredie festivalu bolo zdieľané prostredníctvom štyroch sociálnych sietí a zároveň bez plateného vstupu. Verejnosť sa tak mohla napriek stálej obmedzenosti pandémie plnohodnotne dostať k dielam umelcov nových médií či kreatívne sa zapojiť do diskusií a workshopov kriticky zmýšľajúcich dizajnérov. Graficky efektne prepracovaný program postupne predstavil jednotlivé streamy v časovom slede spolu so záznamami už prebehnutých, vďaka čomu bolo možné voľne si vybrať zo širokej ponuky príspevkov tvorcov. Formou netradičnej debaty sa stala Morning coffee discussion, odohrávajúca sa v online virtuálnej realite s možnosťou pripojenia sa do priestoru spolu s aktívnym vytvorením svojej vlastnej identity viditeľnej pre ostatných účastníkov. Priestor kaviarne tak slúžil záujemcom ako miesto, kde by aj za bežných okolností bolo možné zdieľať svoje dojmy z prebiehajúceho festivalu či podeliť sa o svoje názory a postoje. Webová aplikácia umožnila prejsť sa priestorom, dielom grafického dizajnu návrhu kaviarne, a zároveň stretnúť ostatných online prítomných. Za­­ujímavosťou priestoru boli diela klasického umenia, ktoré vo forme obrazov a sôch pripomínali vždy aktuálne odkazy diel majstrov. Možnosť vytvorenia vlastného avatara zároveň poskytla diskusii interaktívny charakter, ktorý dodal aj tejto zložke eventu na kreatívnosti. Kritický diskurz bol prezentovaný rôznymi formami médií, čo dokazovali príspevky autorov so širokým zameraním tvorby.

Špecifickým názvom workshopu ­zaujala dánska profesorka Danielle Wilde, autorka mnohých pokusov so zreteľom na dizajn v prepojení s biologickou stránkou človeka, potravín a ich vzájomnou kooperáciou. Honey, Shit, Soil, ’Dərt ~ Eating Our Way to (Better) Futures bol príspevkom biologického výskumu so zámerom pripomenúť spoločnosti jej pôsobenie na prírodu využitím ľudských zmyslov a surovín každodenného života. Svojím vedeckým ladením tak tento online ­co­-cooking obohatil viac poetickú líniu festivalu. V odlišnej rovine prebehlo vystúpenie dua Crash Server. Štrasburská skupinka sa zameriava na tvorbu hudby v živom procese, priamo pred zrakmi divákov, čo zároveň prepája s procesom kódovania a tvorby programu, vznikajúceho priamo na pozadí meniacich sa grafických obrazov. Piatkový večer tak patril ich live programming party ako príkladu prepojenia nových médií, elektroniky a interaktivity s celosvetovým fenoménom programovania. Hypnotické riadky tancujúceho kódu sa miešali s hudbou, ktorá spolu s vizuálnou stránkou predstavenia diváka podujímala až k akejsi chvíľkovej strate pojmu o prítomnosti. Prečo by sa bežné písanie kódov programu nemohlo porovnávať s párty hrajúcou rovnako elektrizujúcu hudbu? Nemožno linky vzájomne predbiehajúcich sa riadkov porovnávať s dušami ľudí spoločne túžiacich po slobode mysle a od­­reagovaní sa, no zároveň vždy viazaných na systém fungovania, ktorý ich v konečnom dôsledku tlačí do záhuby? Ako už napovedá samotný názov dua, párty sa rúti vo svojej bujnej atmosfére k fatálnemu výbuchu, rozpadu, ktorý padne na úkor vlastnej podstaty bytia. Podobne kritickým obsahom svojich diel sa vyjadrili k samotnej problematike fungovania ľudstva všetci zúčastnení festivalu. Spoločnosť, ktorá sa ako samotná bájna bytosť Uroboros v agresivite svojej podstaty rúti do možnej záhuby, tak dostala ďalší z dôležitých odkazov, šíriacich sa v kultúrnej sfére dizajnu a umenia ako dodatok kríz, ktoré ju aktuálne stále trápia. Online priestor sa tak stal nielen miestom na vyjadrenie samotných umelcov, ktorí ho v dôsledkoch pandémie aktuálne využívajú ešte vo väčšej miere, ale taktiež interaktívnym príspevkom s globálnym odkazom pre svet súčasnosti.

Autorka je studuje teorii umění.