Jádro, Umakart, Potraviny

Jadrá a tvary? Galéria Jádro? Galéria v byte? Galéria v okne? Galéria nemajúca žiadnu konkrétnu polohu ani tvar? Je to vôbec galéria? A je možné, aby v nej či o nej existovala nejaká výstava? Množstvo takýchto a ďalších otázok môže prechádzať hlavou každému, kto sa stretol už len s názvom projektu, za ktorého zrodom stojí kurátor Šimon Kadlčák. Brnianska Galéria TIC, konkrétnejšie jej priestor konText, prezentuje do 5. septembra výskumno­-prezentačný projekt Jádra & tvary, respektíve jeho prvú časť venovanú bytovej galérii Jádro. Celý projekt, ktorý má svojou náplňou iste väčší ako len čisto výstavný význam a zámer a ktorý zahrňuje sériu výstav a podcastov, zaostril na fenomén „vitrínkových galérií“, ktoré sú – alebo v minulosti boli – súčasťou aktívneho umeleckého sveta.

Otvorenosť výzvam

Pojem „vitrínková galéria“ má v sebe istú dávku neurčitosti a mágie, a práve túto záhadnosť odkrýva Šimon Kadlčák veľmi presvedčivo v sérii podcastov, ktoré vznikali v spolupráci s Galériou TIC a postupne predstavili jednotlivé výstavné miesta, teda galérie. V rozhovoroch sa autor stretáva priamo s autormi, umelcami a kurátormi, ktorí stáli za zrodmi jedinečných, často úplne nečakaných až ne­uveriteľných svetov. Samotný pojem ale ani zďaleka nezahrňuje celú oblasť skúmania – galéria vo vitríne je len jednou z možností, snáď tou najľahšie uchopiteľnou. Prečo by sa výstavný priestor nemohol nájsť priamo v peňaženke, spálni vlastného bytu, výkladnom okne potravín či miniatúrnom poskladanom telese? Podobne ako relatívna bezhraničnosť súčasného konceptuálneho umenia sa do tejto polohy dostáva (a pred pár rokmi dostával ešte vo väčšej miere) fenomén kurátorstva či samotnej prezentácie umeleckej tvorby. Kam až siaha túžba po zviditeľnení umenia? Ide o jeho priblíženie a prezentovanie nič netušiacej verejnosti, alebo na druhej strane otvorenej a neviazanej sfére ľudí umeleckého sveta? Séria priamych, trefných a úprimných podcastov sa aspoň sčasti pokúša zodpovedať niektoré z týchto otázok a zároveň až nákazlivo vťahuje diváka do študentsko­-galerijných sfér. Postupne je tu predstavená napríklad Galéria Potraviny, Galéria Umakart a, samozrejme, Galéria Jádro, ktorej názov sa stal inšpiráciou pre pomenovanie celého projektu.

Špecifická minigaléria vznikla ešte počas roka 2012 v byte umelkýň a vtedajších spolu­bývajúcich Kataríny Hládekovej a Marie Štindlovej. Priamo v bytovom jadre vytvorili malý priestor, kde sa však na rozdiel od iných podobných projektov odohrávali prezentácie poväčšine významných a verejne známych umelcov. Autorky sa aj týmto spôsobom rozhodli odlíšiť od ostatných, ktorí sa aj napriek jedinečnosti ich galerijných projektov orientovali hlavne na tvorbu mladých, často umelcov z prostredia umeleckých škôl. Galéria Jádro však napriek svojim rozmerom, zodpovedajúcim priemernej prepravnej krabici, vyzývala na spoluprácu etablovaných umelcov. Samy organizátorky ostali podľa vlastných slov prekvapené, ako môže takýto projekt zaujať úspešne vystavu­júcich umelcov. Tento fakt dokazuje existenciu určitého nepísaného prvku či vlastnosti sveta umenia – jeho stálu otvorenosť rôznym výzvam, netradičným ideám. Existencia galérie v jej prvotnej podobe bola pomerne krátka, no napriek tomu sa stala s viacerými výstavnými projektmi úspešnou. Časom vystúpila zo svojich pôvodných domácko­-bytových priestorov a stala sa akýmsi putovným formátom a dokonca dôvodom pre vznik Jádro Fresh Festivalu. Vznikol tak nový, neopakovateľný formát, ktorý túto galériu či výstavný subjekt posunul do roviny umelecko­-spoločenského významu.

Jadro súkromia

Tým, že je Galéria Jádro opäť prezentovaná a sprístupnená verejnosti v štandardnom, výstavnom priestore, prechádza jej existencia do svojej ďalšej fázy, opäť sa stáva živým médiom v novej forme a prináša podnety pre úvahy nad samotným spôsobom prezentácie umeleckých diel či konkrétnymi podobami miest ich vystavovania. Netypický priestor samotnej galérie konText, nachádzajúci sa v časti medziposchodia TIC, sa podobne ako pri iných miestnych výstavách pohráva s vedomím diváka a toho menej informovaného dostáva do roviny úvah, či vôbec ide o výstavu alebo vidí iba akúsi súčasť objektu, v ktorom sa nachádza.

Pri výstupe po schodoch sa tu priamo vo výklenku otvára pohľad na obrazovku prezentujúci jeden z neurčitých projektov odkazujúcich na Galériu Jádro. Tajomná predikcia je však veľkolepo odkrytá po výstupe na poschodie, kde sa svojsky spracovaný priestor pokúša navodiť atmosféru hraničiacu s pôvodným ladením Jádra. Autentické matrace priamo na zemi lákajú k príjemnému posedeniu a spolu s výhľadom na ďalšiu obrazovku s teraz už jasným nápisom mena prezentovanej galérie nabádajú k zamysleniu sa nad fenoménom domácej kultúry žitia spolu s príslušnou dávkou umeleckej voľnosti ducha. Kam siaha oblasť súkromia? Ako sa táto sféra môže prepojiť s pocitom prezentácie a zviditeľnenia sa verejnosti? Ako ďaleko dokážu dôjsť obe strany, aby sa toto narušenie roviny domáckosti a odkrytia súkromia nedostalo do polohy nepríjemnej pre obe strany? Do akej miery je prípustné pozvať si priamo domov predstaviteľov umeleckej scény? Ako veľmi je prípustné premeniť svoj byt na vernisážovú miestnosť?

Chaotický pohľad

Pre mnohých krajne neprípustné otázky možno nachádzať aj ďalej pri pohľade na teatrálny obývačkový záves či stojan na časopisy, stojaci hneď po ruke od sedacej plochy matracov. Spomínaný nekonkrétny obsah ďalších dvoch obrazoviek, pomaly sa pohybujúce zábery odkazujúce na niektoré z činností či projektov Galérie Jádro len dopĺňajú scénu výstavy, ktorá je jednoznačne neobvyklou nielen svojím obsahom, ale i predvedením v danom priestore. Vopred neoboznámenému divákovi poskytne možno trošku chaotický pohľad, no o to väčší priestor na zamyslenie sa. Galéria Jádro zas napĺňa svoj účel a vnáša svoju atmosféru, svoju originalitu spojenú s neurčitosťou a stále prítomným nekonvenčným prístupom v ponímaní sveta. Zároveň je potvrdením skutočnosti, že nie bežné témy sa o to lepšie prezentujú netradičným a jedinečným spôsobom, niekedy i na úkor povedomia diváka.

Projekt Jádra & tvary sa takto chystá napriek narušeniu priebehu výstavy z dôvodu pandémie predstaviť aj ďalšie z jedinečných brnianskych vitrínkových galérií a spolu s obsahom podcastov priblížiť tento fenomén verejnosti, ako aj ľuďom pohybujúcim sa v umeleckých sférach, možno však stále netušiacim, kam až dokáže zájsť nielen potreba tvoriť, ale aj potreba pracovať s umením a zároveň ho šíriť do sveta.

Autorka studuje teorii umění.