Paralelami mezi magií a moderními technologiemi se zabývá výstava Rhizomatic Spell v pražském Kvalitáři. Kurátorka Eva Skopalová pro ni vybrala například díla Borise Ondreičky, Morehshin Allahyari nebo kolektivu Metahaven.
Výstava Rhizomatic Spell v galérii Kvalitář v kurátorskej koncepcii Evy Skopalovej prezentuje diela troch súčasných multimediálnych umelkýň, jedného umelca a jedného kolektívu. Ide o etablovaných autorov mladej a strednej generácie z piatich európskych krajín. Morehshin Allahyari, Tauba Auerbach, Suzanne Treister, Boris Ondreička a Metahaven predstavujú líniu procesu tvorby v kontexte umeleckého výskumu sociálnej a kultúrnej reflexie digitálnych prostredí. Osamelý stav umelca zavretého v slonovinovej veži s pripojením na wifi umocňuje minimalistická inštalácia, ohraničujúca priestor pre tri displeje obrazoviek v troch rôznych kútoch galérie, ktoré pretínajú vertikálne a horizontálne série tlačených obrazových kompozícií. Vnímanie jednotlivých diel umelcov evokuje izolované pole koncentrovanej intelektuálnej aktivity vyhradenej pre diváka. Ten je vytrhnutý z roztrieštených prostredí fyzického sveta a ocitá sa ponorený do virtuálneho sveta rizomatických štruktúr.
Ako samotný názov napovedá, výber diel demonštruje paradoxnú blízkosť digitálnej ontológie dát a iracionality abstraktných systémov mágie. Kurátorka vychádza z knihy špekulatívneho realistu Timothyho Mortona Realist Magic: Objects, Onthology, Causality (Realistická mágia. Objekty, ontológia, kauzalita, 2013) a z jeho interpretácií estetických foriem kauzality v nejednoznačnosti, strate a ilúzii. Kauzalita je podľa Mortona rovnako záhadná a anachronická ako mystické nadväzovanie abstraktných spojení s vesmírom alebo prírodou v okultných procesoch. Na úrovni nevedomia sa vynárajú spomienky na objekty alebo život mimo prítomnosti. Niekedy je to melódia alebo vôňa, inokedy prírodný zákon, determinujúci procesy, ktoré sú vo svojej podstate vysoko estetické. Alternatívna príčinnosť je metaforou vzdialeného pohybu elektromagnetických vĺn vysielajúcich informáciu na diaľku.
Kozmológia, krajina a video
Najsilnejší signál dolieha z najzapadnutejšej miestnosti galérie v projekcii štvrťhodinového filmu Information Skies (2016) umelcov a teoretikov Metahaven. Film je meditatívnym naratívom s výraznými prvkami grafického dizajnu, z ktorého skupina vychádza, a japonských prvkov anime ako prieniku naivných technoutópií do globalizovanej spoločnosti. Ústredným motívom dvojice hlavných predstaviteľov, muža a ženy, je blúdenie v prírodných kulisách, akoby hľadali podstatu reality. Smrť je virtuálna, informačný šum je aj v počasí a nebo je digitálne. Snový svet reality a fikcie mladého páru je metaforou spochybňovania kanálov s tokmi informácií medzi digitálnym a reálnym. Metafyzická vizuálna dimenzia samotného obrazu rozkladajúceho sa na farby grafického rámovania, šedú, modrú a indigovú, Metahaven označujú s odkazom na Guattariho text Cracks in the Street (Praskliny v chodníku, 1987) termínom „ruiny rozhrania“. V nich dvojica žije svoj virtuálny život na úrovni vedomia.
Hľadaním autenticity sa zaoberá aj ďalšie audiovizuálne dielo. Umelec a kurátor Boris Ondreička ho nazval Spev o lese (2019–
–2020). Autor adoruje subkultúrnu temnotu blackmetalových fontov písma na pozadí seriality priemyselne vyrábaného grafického produktu a pochybnej autenticity zvolených názvov hudobných formácií. Pritom estetika radikality metalových symbolov vo vizuálnom umení profanuje vo vyprázdnené postinternetové fragmenty. Návrat ku koreňom by mohol znamenať analógiu so skutočným, temným a organickým prostredím.
Dekonštrukcia kultúrnych kódov
Umelkyňa iránskeho pôvodu Morehshin Allahyari vystavuje postkoloniálne dekonštruované 3D modely islamských mytologických postáv. Projekt She Who Sees the Unknown: Aisha Qandisha (2018) prechádzal niekoľkými fázami demaskovania archaických príbehov. Demonštruje tak silu kultúrnej pamäti, ktorá je intenzívnejšie zakorenená v kolektívnom nevedomí ako elektronické pamäťové médium. Allahyari projekt vypracovala od archivácie blízkovýchodných zdrojov cez prepis do digitálneho jazyka po vytváranie nového kontextu prostredníctvom performatívnych prednášok. Na výstave sa objavujú len 3D modely, ktoré sú výsledkom nielen digitálnych, ale aj skutočných vrstiev poznania.
Kresby Tauby Auerbach a Suzanne Treister predstavujú rozdielne formy reprezentácie v analógovom médiu. Auerbach abstrahuje štruktúry logických systémov do matematických bodov prepájaných písmenami s ligatúrami, aby vytvárala priestorové dimenzie. Treister naopak vo svojich kresbách rozširuje význam tarotových kariet z bežných presahov symbolov veštby osudu ku kybernetickým motívom od Alana Turinga k interplanetárnemu internetu. Mystika týchto spojení evokuje neviditeľné jazyky parapsychológie, ktoré rozširujú pojem médium ako prostredník medzi živým a neživým subjektom.
Výstava Rhizomatic Spell je paralelou k algoritmickému prežívaniu života skrze hardvér a vnútornú automatizáciu prostredníctvom softvéru. Z bohatej taxonómie si vyberá úzky profil hľadania estetického alebo mystického zážitku v technológii. Výstava ukazuje, že aj život v sebaizolácii môže otvárať čaro objavovania nových nepoznaných algoritmov každodenných rutín vo virtuálnych prostrediach.
Autorka je teoretička umění.
Rhizomatic Spell. Kvalitář, Praha, 12. 2. – 24. 4. 2020.