V poezii slovenského scenáristy, režiséra a básníka Eduarda Grečnera, který letos v září slaví devadesáté narozeniny, se střetává láska se zánikem. Pomíjivost, která je vlastní všemu kolem nás, zde však není viděna nijak fatálně – ačkoliv „hra jasně páchne prohrou“, smrt je jen návrat k přirozenosti.
Motto
Písanie básne
je nebezpečne blízke zošaleniu.
Mizneš pri ňom z tohto sveta
a okamih žiješ kdesi inde,
v teréne, ktorý nepoznáš. A tam
si píšeš
denník citov.
Rozlúčka
Už si len popol
milovaná
Agátová vôňa tvojho tela
usedavý pohľad očí
úsmev v zrkadle
žltá ruža
i kulisy našich utajených lások
trpké bábkové divadlo ich ukončenia
zmizlo všetko do nekonečna
v kučerách dymu toho večera
a navždy, milovaná.
Nič sa už nedá naprávať
iba popol
ostal pre psa
Október
V časoch
keď súsošia sklamaní
chystajú svoju
neodvratnú vernisáž
mi skučí duša chladným prievanom
city sa chvejú páperím záclon
ako ustráchané deti s prstami na ústach.
Vtedy sa vzďaľuješ
až do môjho náručia
a tam sa prepadneš.
Plachetnica pekla
Zapletené motúzy mozgu
spolu s uzlami emócií,
deravé plachty možnosti a
a víchry
a víchry, ktoré
zlovestne nimi lomcujú…
Bože ako to bolí…
ako to neznesiteľne páli
všetky tie plamene pekla
ktoré som rozdúchal svojím životom.
A ako rád som žil a rád doteraz
aj neznesiteľne žijem.
Človek poklad vo mne sa proti mne búri,
čas neúprosne súri, presýpa v prstoch
áno a nie
a vo mne dozrieva
pokánie
(25. 1. 2021)
Nespavosť
Polnočné mušky lietajúce v mojej hlave
sadajú na čiaru života v dlani
pristávajú ako lietadlá a brázdia boľavo
dlaň
kĺžu po strapatej čiare lásky
kde prepadliská osudu otvárajú svoje
smädné ústa
Polnočné mušky v hlave
bzučia motívy z Mozarta
a odlietajú do sna
Hmota okna
Na hmote je najúžasnejšia jej inteligencia
Je ako
odrazu vyvalený kameň a pod ním skryté
stovky a stovky mravčích vajíčok
Pohromu úkrytu
mravce
okamžite riešia
a do minúty stovky ohrozených potomkov
odvlečú inam.
Majú mravce veliteľov a mysliteľov,
ktorí im radia?
Ako vyzerá ich Sokrates a ako Xantipa?
Emigrujú prví, či poslední ako kapitáni ľudí
na topiacej sa lodi?
Mravenisko plné záhad je bleskovo
prázdne
ostane iba priestor okna
Moje polnočné prebúdzania
Okvetie stŕpnutého času
sa naklonilo k prievozu
kde sa stretávajú démoni
a chvíľu plakalo
nečujne ako dážď
ako dieťa v nepokojnom spánku
ktoré ešte nevie čo ho čaká
Sen
Ešte som v pavučine spánku
hĺbavo ponorený v noci
ako červotoč sa prevŕtavam ku dňu
na chrbte s nošou snov a nevyplnených túžob
zrazu je ráno
Existenciálne znepokojenie
Od detstva si
žijem ako za oponou
v inej dimenzii v akomsi stupni autizmu.
Vnútorný vesmír
skacká detskú škôlku,
som zachrípnutý od bdenia
a rátam:
skoky raz
dva raz tri
otočka a bác.
Hra jasne páchne prehrou.
Má to cenu vetra
ktorý včera vial.
Už
Už vás začínam zabúdať,
výnimočná,
ešte ste sa nestihli rozžiariť
a už vás milosrdná bunka pamäte
prikrýva flanelom zabúdania
v clone
medzi skutočnosťou a snom.
Ako sa tam máte,
zabudnutá?
Nárek smutnej vŕby
Batohy príbehov
sa náhle kotúľajú dole svahom
plné obáv a úzkostí
z blížiaceho sa konca
A potom príde
v milosrdnom spánku
Kam odchádza človek
zostáva navždy tajomstvom
My čo sme zostali
blúdime mysľou v labyrinte otázok
kam sa podela charizma človeka ktorý odišiel
a či aj tam
sa platí život dobrom
(21. 8. 2012)
Zaživa mŕtvi
Smeti vesmíru sme
občas očaríme
ako nádherný ohňostroj
alebo sa obalíme smútkom
ako kedy
ale to že sme
je naše víťazstvo
nie sme mŕtvi ako často žalostíme
sme iba súčasťou ozrutného kolotoča
ktorého zvončeky čuť ešte aj dlho potom
čo my komedianti odídeme
kolotoč nezažijeme
no
deti či vnúčatá si jeho cvengot
ligotavými spomienkami rady oživia
dúfam
Cogito ergo sum
Zázrak smrti je taký istý
ako zázrak narodenia.
Dva konce života
z ktorých iba jeden
je na zošalenie krásny
kým druhý čupí v kúte otázky.
Semenám minulosti
Bolo to vtedy,
keď
takmer 900 tisíc bratov mojich
a mojich sestier,
ktorých som predbehol v pretekoch smerom
k vajíčku mojej matky
odchádzalo
do večnej čakárne.
Vyhral som prvé preteky.
Blíži sa môj návrat
k vám.
Stanem sa tým, kým som bol predtým
ako som sa narodil.
Maratón môjho zrodenia sa
končí.
Aj ja
sa stanem minulosťou.
Dovidenia!