Kresba Silvie Vavřinová
O dva roky si Spojené štáty americké pripomenú päťdesiate výročie rozsudku Najvyššieho súdu Roe vs. Wade, vďaka ktorému ženy v USA získali prístup k legálnym interrupciám. Je však otázne, či bude čo oslavovať. Interrupcie sa od osemdesiatych rokov stali nástrojom politického boja medzi republikánmi a demokratmi a ukazuje sa, že rozhodnutie Najvyššieho súdu nie je tou najlepšou právnou zárukou reprodukčných práv žien. Protiinterrupčné zákony jednotlivých štátov síce podľa tohto rozhodnutia porušujú ústavne zakotvené právo na súkromie, to však nijako nebráni reakcionárskym politikom a aktivistkám v tom, aby prístup žien k interrupciám všemožne nehatili. V poslednom desaťročí bolo prijatých približne päťsto zákonov na úrovni jednotlivých štátov USA, ktoré právo na interrupciu obmedzujú. Aktivistky za reprodukčné práva preto volajú po prijatí federálneho interrupčného zákona – zákona o ochrane zdravia žien, ktorý chce v Kongrese Spojených štátov amerických túto jeseň znovu oživiť Nancy Pelosi.
Má nás vôbec dianie v USA zaujímať? V súvislosti s reakcionárskou agendou sa často spomína najmä Agenda Europa a sieťovanie bojovníkov proti „genderovej ideológii“ na kontinente. Aktivistický transfer informácií, skúseností – a napokon aj financií – však prebieha aj medzi USA a Európou. Napríklad dôvodové správy na Slovensku teraz každého polroka rituálne predkladaných návrhov zákona o interrupciách nie sú originálnym výtvorom slovenského ducha. Svoju logiku preberajú z tzv. heartbeat bills, ktoré od roku 2013 postupujú Spojenými štátmi a zakazujú interrupcie od momentu, keď je možné počuť tlkot srdca plodu.
Texaský zákon známy pod skratkou SB8, ktorý začal platiť 1. septembra tohto roku, je na prvý pohľad „len“ ďalším v poradí z takýchto zákonov. Pozadie zákona aj jeho obsah však pripomínajú viac starú kovbojku než súčasnú legislatívu. Podľa politológa Clyda W. Barrowa sa republikáni v tomto južanskom štáte dlhodobo obávali toho, že postupujúca urbanizácia Texasu povedie k liberalizácii politických preferencií a príklonu voličstva k demokratom. Tomuto trendu sa darí zabraňovať vďaka prekresľovaniu volebných obvodov a ideológii texaského vlastenectva. To namiesto stredoeurópskeho spojenia Boha a národa dáva dohromady Boha a voľný trh. A svoju nezastupiteľnú úlohu v ňom okrem otázky držania zbraní hrajú aj interrupcie.
Ak westerny sledovali osamelých hrdinov na ceste za spravodlivosťou na hraniciach belošskej civilizácie, tak dnešný interrupčný western na pohraničí, kde sa stretávajú krajiny „bezbožného“ ateizmu a evanjelikálsko-katolíckej teokracie, hľadá spravodlivosť pre dokonalý subjekt. „Nenarodené dieťa“ politikom, ktorí si ho berú do úst, nekladie žiadne požiadavky. Voči ničomu sa neohradí ani peňazí zo štátneho rozpočtu sa nedomáha. Je fantazmou, čo pletie hlavy texaských kovbojov na ceste za mocou, bohatstvom či morálnym rozhrešením.
V hlavnej role zádumčivého kovboja sa predstavuje autor diskutovaného zákona SB8 Jonathan F. Mitchell. Právnik, ktorý pracoval na texaskom odvolacom súde aj pre konzervatívneho sudcu Najvyššieho súdu Antonina Scaliu, sa po rokoch neúspešného hľadania stabilného miesta vo federálnych úradoch a na univerzitách pustil do intelektuálneho a politického projektu, ktorý napokon začína prinášať ovocie. Svoju zbraň – návrh protiinterrupčnej legislatívy – si skonštruoval sám a od roku 2018 s ňou obchádzal texaské mestá, ktoré ju vo veľkom kupovali. Prijatím mestských nariadení sa z miest ako Lubbock alebo Waskom stali tzv. azylové mestá pre nenarodených, v ktorých rodinní príslušníci mohli žalovať poskytovateľov služieb reprodukčného zdravia (primárne kliniky organizácie Planned Parenthood) za to, že ich ženským príbuzným vykonali interrupciu.
Zákon SB8 preniesol túto miestne uplatňovanú právnu logiku na úroveň štátu. V Texase sa dnes ktokoľvek (okrem štátnych úradníkov) môže stať bounty hunterom a poľovať na tie a tých, ktorí ženám v prístupe k interrupciám pomáhajú. Na hlavu každého, kto poruší zákaz interrupcií (okrem tehotných žien samotných), je vypísaná odmena desaťtisíc dolárov. Vynucovanie protiinterrupčného zákona tak už neleží na bedrách štátu, ale má byť záležitosťou uvedomelých občanov, ktorí udávajú svojich susedov a vedú s nimi občianske súdne spory. Texas, ktorý sa hrdí tým, že nevyberá dane z príjmu fyzických osôb, je finančne z obliga. Ak sa preukáže, že k porušeniu zákona skutočne došlo, odmenu oznamovateľovi vyplatí domnelý páchateľ.
Texaský scenár je pre reakcionárov lákavý. Zbavuje zodpovednosti štát a ku konaniu zmocňuje občianky a občanov. Z každého sa môže stať samozvaný strážca zákona a poslúžiť tak pragmatickej politickej hre, v ktorej ide v prvom rade o udržanie a posilňovanie moci republikánov. Texas sa vracia k svojim koreňom, mýtizovaným v kovbojkách.
Napokon, sú v tomto príbehu vôbec ženy? Vo westernoch zvyknú vystupovať buď ako tie, ktoré prístup k svojim telám a sexuálnemu potešeniu z nich predávajú za peniaze, alebo ako nebojácne obrankyne svojho ranča a pozemku. V tejto interrupčnej kovbojke nefigurujú. Zato sú však hlavnými hrdinkami príbehu, ktorý poznáme aj z Česka pod názvom „Nesoudíme. Pomáháme“. Úbožiatka, ktoré do rozhodovania o interrupcii uvrhla ekonomická núdza či necitlivý partner, vraj treba vyrvať zo zovretia sveta, čo ženy núti ísť na potrat. Stávajú sa klientkami poradenských centier, v ktorých je hlavným pracovným nástrojom manipulácia. Protiinterrupčné aktivistky ich prostredníctvom dávajú priechod svojim spasiteľským komplexom a potrebe údajne žiť podľa božích prikázaní. Je to však stále ten istý príbeh. Len prvýkrát sa odohráva ako western a druhýkrát ako tragédia.
Autorka je filosofka a feministka.