Nového dramaturga brněnského HaDivadla Mila Jurániho jsme se zeptali, jakou koncepci pro zavedenou scénu progresivního divadla plánuje. Mluvili jsme také o rozdílech mezi českým a slovenským přístupem k inscenování nebo o ekologické dramaturgii. Nebylo by nejekologičtější žádné divadlo nedělat?
Študovali ste environmentalistiku na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského a teóriu a kritiku divadelného umenia na bratislavskej VŠMU. Ako sa stane, že človek s takýmto vzdelaním je dramaturgom v brnianskom HaDivadle?
Môže za to klimatická zmena. Ešte lepšie povedané, všetky antropické aj neantropické javy, ktoré ju spôsobujú, a ďalšie problémy. Bez súčasnej urgencie by som sa spojitostiam medzi ekologickým myslením a divadlom zrejme nevenoval. Bez snahy zaujať postoj a v rámci možností aj konať by HaDivadlo nikdy neprišlo s inscenáciami K antropocénu a Naši, možno ani s Moravským krasom, a už vôbec s „nerastovou sezónou“. Ja by som sa teda o HaDivadlo nemal prečo zaujímať a umelecké vedenie by po plánovanom odchode dlhoročného dramaturga Matěja Nytru nemalo žiadny dôvod zaujímať sa o mňa. Ale klimatická zmena je reálny hyperobjekt, je podhubím desivého komplexného mycélia súčasnosti. HaDivadlo považujem za divadlo, ktoré prostredníctvom inscenácií neagituje, …
