Práca sa vracia do centra politických sporov. Európsky pracovný trh prechádza výraznou premenou: generatívna umelá inteligencia ohrozuje podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) až polovicu všetkých pracovných miest, Európska únia sprísňuje pravidlá transparentnosti odmeňovania, pretože sa napriek zákonu z roku 2023 nedarí znižovať gender pay gap, a najväčšie odborové zväzy požadujú právo nepracovať počas extrémnych horúčav. Za zdanlivo nesúvisiacimi témami sa skrýva spoločná otázka: za akých podmienok dnes vlastne pracujeme?

Rovnakú otázku si čoraz naliehavejšie kladie aj kultúrny sektor. Nejde iba o výšku grantov, rozpočty inštitúcií či hľadanie nového publika. Do popredia sa dostáva niečo oveľa menej viditeľné – pracovné prostredie, v ktorom vznikajú inscenácie, knihy, filmy či výstavy. Európska únia kultúru rada nálepkuje superlatívmi, no menej ochotne moderuje debaty o neistých zmluvách, nepravidelných príjmoch, večerných skúškach, rodičovstve zosúlaďovanom s premiérovým kalendárom alebo psychickom vyčerpaní, ktoré sa v umeleckom prostredí dlho romantizovalo ako nevyhnutná súčasť tvorby.

Európa pre kultúru?

Uprostred prázdninových horúčav podpísali 18. júna v Bruseli predstavitelia Európskeho parlamentu, Európskej komisie a cyperského predsedníctva Rady Európskej únie spoločné vyhlásenie Európa pre kultúru, kultúra pre Európu. Medzi dvanástimi princípmi dokument hovorí o ochrane umeleckej slobody, jazykovej…