Ako nájsť v počítači slobodu

Vráťme sa o 40 rokov späť, do doby sálových počítačov, čiernobielych a zelených terminálov, do doby, kedy neexistovali osobné počítače. Nebudeme sa hrať na historikov, roky sú v tomto prípade len údajmi dokresľujúcimi celkovú situáciu. V tomto informačnom praveku začala vznikať jedna z momentálne najznámejších slobodných technológií, ktorú poznáme dnes. V západnom svete si bez nej nevieme predstaviť život, poháňa našu ekonomiku a ovplyvňuje nás všetkých. Jedná sa o Internet, sieť, ktorú skoro pred pol storočím navrhla americká armáda pre udržovanie stabilnej a bezpečnej komunikácie v prípade hrozby nukleárnej tretej svetovej vojny. Počas jej vývinu začali vznikať prvé filozofické základy otvorených technológii na amerických univerzitách. Bolo bežnou praxou zdieľať zdrojový kód a aplikácie bez akýchkoľvek obmedzení. Hľadali sa riešenia problémov, budovala sa efektívna sieť, ktorá spočiatku prepájala pár univerzít, postupne sa začali pridávať stovky, tisíce vstupných bodov. Ľudia dokázali spolupracovať ďaleko efektívnejšie, nová sieť poskytovala desiatky lákavých služieb. Univerzita Berkeley a autor Unixu Bill Joy boli dvaja z najkľúčovejších hráčov vtedajšej doby. Položili sa základy novej verzie BSD TCP/IP, otvoreného štandardu. Toto všetko sa udialo pred tým, než som sa narodil, a predsa nás ovplyvňujú doteraz.

Katedrála a bazár

Slobodný softvér, ako ja nazývam anglické spojene Free/Libre and Open Source Software, je pojem, ktorý bol presnejšie definovaný až v polovici 90. rokov, desiatky rokov potom, ako v skutočnosti začal existovať. Očividný rozdiel medzi uzatvoreným a otvoreným softvérom sa porovnal budovaním katedrály a bazáru. Ako to? Katedrála je uzatvorený systém vývoja, ciele sú jasne definovane a predpísané. Bazár je otvorený systém vývoja, pričom ciele sú taktiež definované, ale viac vizionársky. Pokiaľ vývojári prestanú byť spokojní s hlavnou vetvou vývoja, vytvoria vlastné vetvy. Takých môže na jednom projekte vzniknúť stovky, pričom niektoré vetvy využíva 90 percent pôvodnej aplikácie a 10 percent vlastných, prípadne iných aplikácií a projektov. Ostatné vetvy môžu používať iba časť pôvodného projektu, a to jadro, databázu, ba dokonca iba komunikačný otvorený štandard. Rozdiely bývajú malé, ale aj veľké, napríklad v grafickom zobrazení (GUI), prípadne v novej funkcionalite či úplne novej logike celého projektu.

Momentálne sa slobodný softvér rozdeľuje primárne na dve časti, a to otvorený softvér a otvorené štandardy. Vývoj a implementácia oboch vychádza zo slobody komunít, ktoré sa starajú o takéto projekty. Samozrejmosťou je aj účasť obchodného, školského či štátneho sektora. Záruka otvorenosti v oboch prípadoch je definovaná licenčnými zmluvami a podmienkami, ktoré musia spĺňať. Program možno slobodne študovať, šíriť, používať a upravovať. Tieto zmluvy neberú žiadne práva, priam naopak, zaručujú ich, preto sa im často hovorí copyleft licencie (ako opak copyright licencií). Týchto licencií existuje niekoľko, najznámejšie sú však dve: BSD licencia, ktorá dovoľuje zdrojový kód uzatvárať do zatvorenej aplikácie a túto zatvorenú aplikáciu ďalej šíriť bez zdrojového kódu, a GPL licencia, ktorá neumožňuje to, čo BSD licencia, a vyžaduje šírenie so zdrojovým kódom.

Slobodný softvér pre obyčajného človeka znamená hlavne možnosť zadarmo používať technológie pre bežný život. Tento fakt sa najkrajšie odzrkadľuje v častiach nášho sveta, kde ľudia nemajú prostriedky na komerčný softvér. Pričom slobodné technológie plnohodnotne nahrádzajú komerčný uzatvorený softvér, v mnohých prípadoch sú stabilnejšie a s väčšou funkcionalitou, majú lepšiu podporu a širokú komunitu. Slobodný softvér dáva ľudom príležitosť inovatívne pristupovať k vlastným životom, bez najmenšej investície. Uzatvorený softvér diskriminuje obyčajných ľudí.

Pripútaný zákazník

Z pohľadu štátnej správy a firemného sektora slobodný softvér zohráva najdôležitejšiu úlohu v IT svete. Jedná sa o slobodnú a bezbolestnú možnosť zmeniť dodávateľa či poskytovateľa služieb a podpory. Ako to? Komerčný uzatvorený softvér nesie v sebe obrovské riziko. Posledné trendy v komerčnom softvéri hlavne od spoločnosti Microsoft sa za každú cenu snažia zamknúť svojich zákazníkov a pripútať ich k svojim technológiám. Možno si poviete, veď to nie je až tak zlé, avšak príbeh pokračuje. Uzatvorené komunikačné protokoly, uzatvorené dokumenty. Hlbšie a hlbšie prepájanie a betónovanie pozície vo vašom IT. Platí tu politika, čim viac technológií od nich používate, tým viac ste zamknutý, o to viac ste závislý, o to viac prichádzate o možnosť zmeniť vaše technológie na čokoľvek iné. Samozrejme táto možnosť prejsť na niečo iné bude existovať vždy, každopádne hrá tu dôležitú úlohu aj cena. Povedzme, že ročne vás licencie stoja 4000 eur pri 20 produktoch, ale cena prechodu na čokoľvek iné môže byt až 10násobne vyššia. Pri otvorenom softvéri by tento problém nemal vôbec existovať. Komunikačné protokoly sú postavené na otvorených štandardoch, čo v prvom rade zabezpečuje ich implementáciu a schopnosť komunikovať s desiatkami nezávislých aplikácií. V druhom rade máte vždy viacero skoro bezbolestných a finančne efektívnych možností, ako zmeniť dodávateľa, keďže to vyslovene môže byť ktokoľvek. Treťou výhodou je možnosť upravovať si softvér podľa vlastných predstáv, to nám komerčný softvér nedovoľuje, a ak áno, tak za veľmi neakceptovateľných podmienok pre malé a stredné firmy. Štátna správa by mala slobodný softvér používať kvôli viacerým veciam. Ústavné právo, že občan musí mať možnosť voľby, je často porušované práve štátnou správou, kde publikácia dokumentov smerom k občanom je postavená prevažne na zatvorených NET technológiách. Web stránky sa korektne zobrazujú pod iba jedným prehliadačom od spoločnosti Microsoft. Publikované dokumenty sú závislé na komerčnom kancelárskom balíku, ktorý ľudí núti si takýto softvér kúpiť. A to im na to platíme dane. Vo španielskom regióne Extramadura dokázala lokálna politika presadiť nariadenie, ktoré núti štátnu správu používať iba slobodný softvér. Ak sa za peniaze daňových poplatníkov kupuje softvér, tak tento softvér musí byť dostupný pre tých istých ľudí zadarmo. Preto v Extramadure nájdeme GNU/Linex (áno Linex, nie Linux) na školách, úradoch, u lekára a hlavne u občanov. Používanie slobodného softvéru v štátnej správe dokonca stimuluje rozvoj lokálneho malého a stredného podnikania. V posledných rokoch sa začínajú preferovať zelené technológie, už aj pri informačných technológiách sa v západnom svete presadzujú produkty, ktoré majú menší dopad na životné prostredie. Ako sú na tom otvorené technológie či slobodný softvér? Výška zelenosti danej technológie sa meria uhlíkovou stopou (tzv. carbon footprint). Táto stopa v sebe zahŕňa od procesorového času, doby vývoja, cez dopravovanie sa personálu do práce, lietanie na stretnutia, atď. Pri otvorenom softvéri je stopa ďaleko nižšia, keďže väčšina vývoja prebieha externe a ďaleko menej ľudí robí na jednom projekte ako pri komerčnom uzatvorenom softvéri. Ďalšou podstatnou záležitosťou je procesorový čas a výkon počítačov. Posledné štúdie dokazujú, že operačný systém Linux pracuje v priemere pri ďaleko nižšej energetickej spotrebe (watt). Rozdiel medzi uzatvoreným a otvoreným sofvérom je porovnateľný v spotrebe elektrickej energie ako stolový počítač (zatvorený softvér) a prenosný počítač (otvorený softvér), ktorý potrebuje k výkonu ďaleko menej energie. Prečo by ste mali používať slobodný softvér? Odpovedzte si na pár otázok: Chcem otvoriť svoje dokumenty aj o 30, 40, 50 rokov? Chcem sa trápiť s vírusmi a trójskymi koňmi? Chcem si kupovať donekonečna softvér, keď výrobca vyvinie novú verziu a prestane podporovať predchádzajúcu verziu operačného systému či aplikácie, keď si ich viem plnohodnotne nahradiť zadarmo? Chcem byť závislý od jedného výrobcu, bez reálnej možnosti prejsť na inú technológiu, aj keď môže byť o veľa lepšia? Chcem byt slobodný?

Autor je Open Source aktivista a ředitel nevládní organizace SKOSI.