Kurátorka, hudebnice (Jack Jack) a autorka z okruhu slovenské Třištvrte revue nás provede uměleckým Brnem. Zaměřila se na autory pracující zároveň se zvukem a obrazem. Vyrážíme, zápisníky s sebou.
Ak sa práve chystáte niekam presťahovať a premýšľate, ako čo najrýchlejšie spoznať ľudí na danom mieste, poradím vám výbornú vec. Zorganizujte tam festival. Potom máte dve možnosti. Buď si vás všetci obľúbia, lebo ste si naivne trúfli na niečo, čo pre miestnych bolo takmer nemožné. Alebo vás z rovnakých dôvodov znenávidia. Rozhodne však vďaka tomu spoznáte celú miestnu scénu. Aspoň v Brne to tak funguje.
Trasa
Moju štartovaciu pozíciu pri spoznávaní brnianskej umeleckej scény pred pár rokmi vymedzil môj doktorandský projekt, ktorým je festival sieťovej kultúry Multiplace. (Dnes naivne dúfam, že z vyššie spomínaných možností sa mi stala tá prvá.) Na našej spoločnej prechádzke po Brne preto asi nestretneme partičku operných spevákov, medikov či futbalistov. Prevediem vás po občas nevyšľapaných a často obskúrnych chodníčkoch mediálnych umelcov, hudobných experimentátorov, mestských explorerov a vizuálnych jockeyov. Spoločným elementom pre dnes bude ich paralelná práca so zvukom a obrazom.
Ľudia
Asi neexistuje text, v ktorom by sa v súvislosti so súčasnou českou audiovizuálnou scénou nespomínal projekt Carpets Curtains / Koberce, záclony. Zo známej dvojice Ivan Palacký & VJ Věra Lukášová (http://carpetscurtains.fiume.cz) dnes stretávame tú druhú – vizuálnu – polovičku, ktorou je Filip Cenek. Okrem výrazného a citlivého vizuálneho umelca (zo zbierky Marek na mňa najviac zapôsobil práve on), je to aj skvelý filmový dramaturg (New New!), pedagóg (FaVU VUT) a VJ elektro-popovej formácie Midi Lidi. Pri jeho „hraní“ si vždy nanovo uvedomím význam VJ-ingu, dôležitosť súladu hudby a obrazu, význam dynamiky svetla, farieb a ich energie. V Midi Lidi sa s Filipom strieda i Jan Šrámek alias VJ Kolouch (FaVU VUT), člen
kolektívu Anymade. Pri stretnutí s ním sa pred vami otvorí nový, stále vznikajúci a zasa sa rozpadajúci svet digitálnej prírody, hmyzu a tak zvláštne melancholických mikropríbehov. Počas jeho projekcií na chvíľku zabudnete, že ste niekde v malom klube v pármiliónovom Česku. Sú totiž, v pravom zmysle slova, svetové.
Ku kolektívu Anymade patrí aj Akkamiau, čiže Lenka Kočišová, performerka, speváčka a hudobníčka, doktorandka FaVU VUT. Na tohtoročnom Multiplace v Brne predstavila multimediálnu tanečnú hru L to the B, ktorú napísala, zinscenovala, vytvorila časť vizuálov, aj naživo odohrala a odspievala. Počas sledovania jej autobiografického príbehu divák miestami váha. Čo nesie význam, hudba alebo obraz? Oboje. Na plátne spoznávame aj VJku Texu – Terezu Rullerovú (FaVU VUT). Okrem svojho vizuálneho umenia spojeného s hudbou, je táto odvážna slečna zaujímavá aj kvôli svojim kurátorským aktivitám v pouličnej Galérii Umakart.
Pri prechádzke mestom narazíme určite i na Dušana Urbanca (Moire, Opuka), absolventa ateliéru Video (FaVU VUT) s jedným z jeho najnovších výtvorov – zvukovou inštaláciou Se sluncem. Zostrojiť interaktívny solárny nástroj (technicky i s jasnou myšlienkou) nedokáže každý, preto sa určite oplatí pristaviť a dozvedieť sa o ňom viac. Úplne iný „vesmír“ vám zasa odhalia viaceré identity Michala Fridricha: až kruto minimalistický a vynaliezavý VJ pitch.the.glitch, hlboko temný hudobný producent Electricfret, pološialená súčasť dua Kyl the sistem, osvietený dramaturg (Heavy Mental), zakladateľ labelu Chernobyl Musick a občianskeho združenia Muzak v jednej osobe (www.muzak.cz/index.php/category/kazzzzm).
Napokon, v Brne určite objavíme ďalších známych. Prieskumníkov, urbánnych i mediálnych aktivistov, ktorých okrem spojenia zvuku a vizuálov fascinuje i priestor a jeho všemožné chyby a zakrivenia (Jozef Henzl alias Pop Corp, Markéta Cilečková, Michal Marenčík, Pavel Richtr, Vilém Novák, Tereza Sochorová…). Kúsok za Brno, do ozvučenej jaskyne nás pozve audiovizuálny umelec Jirka Suchánek (Mateřídouška). Okrem zvukových záhrad vytvára na svojom originálnom, vlastnoručne zostrojenom prístroji obrazy a atmosféry, ktoré nás prevedú naprieč časopriestorom – od podivnej estetiky slovenských rozprávok z 80. rokov až po detailnú prehliadku najnovších planétok.
Miesta
Aby ste už nabudúce nepotrebovali sprievodcu, prezradím vám, kde v Brne nájsť vašich nových známych. Veľkú šancu stretnúť viacerých vyššie spomínaných budete mať, keď zájdete na Fakultu výtvarných umení na ulici Údolní. Po ceste do niektorého z ateliérov, zvukového štúdia Ufoun či Galerie Aula sa zastavte aj pri kávomate. Bude sa tam diskutovať o umení, láske a iných zásadných veciach, jammovať alebo hrať ping-pong. Ak budete mať chuť na čerstvé umenie a rožky, vezmite to cez odbočku do Galerie Potraviny (kurátor Matyáš Chochola) a potom, už zasa v centre, určite nemiňte kaviarne Spolek a Alfa. Na „oficiálnu“ výstavu zájdite do BKC – Galerie Mladých a Galerie Kabinet (kurátori Jan Zálešák a Marika Kupková), ktoré po celý rok kvalitne prezentujú mladú scénu a v istom zmysle suplujú už neexistujúcu, nezávislú galériu Eskort. Škoda len, že práve tieto dve sympatické galérie disponujú nie práve ideálnymi priestormi. No, aj tie sú výzva. Mladým priestorom pre umenie je spomínaná Galerie Umakart vo výklade na zastávke Antonínská (kurátorky Karin Písaříková a Tereza Rullerová), niekoľko zaujímavých „chernobyl musick“ akcií a zásadných ľudí sa tiež našlo v neďalekom bare s názvom Prádelna.
Život a pohyb na brnianskej scéne určuje aj klub Fléda. Tu dostáva progresívne umenie veľký priestor na festivale New New!, klubovkách Heavy mental a Itch my ha ha ha, improvizovať, „zapojiť sa“ a zahrať si, sa sem chodí každý mesiac na Elektrojam. Staro-novým priestorom podporujúcim audiovizuálne experimenty je tiež klub Tuner (klubovka Kazzzm!). Akúsi imaginárnu platformu vytvára festival Multiplace, na ktorom sa (s podporou a zázemím v Dome umenia a kaviarni Kunštátská Trojka) podieľa množstvo miestnych umelcov a organizátorov, novo-mediálnych teoretikov a aktívnych študentov.
Po mojom niekoľkoročnom pôsobení v bratislavskom klube A4 – nultý priestor, mi po mojom príchode do Brna chýbal práve podobný, zastrešujúci priestor pre súčasnú hudbu, vizuálne, mediálne a performatívne umenie. Možno tu taký časom vznikne, no možno tu ani až tak tragicky nechýba. Aspoň je tu stále po čom túžiť a čo objavovať.
Autorka je organizátorka síťového festivalu Multiplace.