O myšlence založení slovenské kunsthalle se diskutuje více než deset let.
O slovenskej kunsthalle sa už naštebotalo toľko, že vrabce na streche sú proti týmto dišputám len slabý odvar. Škoda, že zatiaľ ostalo iba pri slovách (alebo pri čvirikaní). Myšlienka zriadiť v slovenskej metropole reprezentatívny priestor kunsthalle mestského typu, kde by sa odohrávali výstavy domáceho a zahraničného umenia, je na stole už poriadne dlho. V roku 1997 zástupcovia slovenských výtvarníkov a teoretikov (Blažej Baláž, Peter Meluzin, Milan Pagáč, Zuzana Bartošová, Hana Vaškovičová, Katarína Kišová) prezentovali požiadavku na vytvorenie organizácie tohto typu. Odvtedy bolo popísaných toľko otvorených listov, žiadostí, výziev a iniciatív, že toľko dreva ani Tatry nemajú.
V roku 1999 (!) sa výzva dostala na program schôdze výboru Národnej rady SR pre kultúru a médiá, kde sa rokovalo o možnosti, že kunsthalle by mohla fungovať v budove súčasného Národného osvetového centra – Domu umenia na Námestí SNP. Táto stavba, familiárne nazývaná NOC-ka, je však päsťou na oko asi aj slepému. Je to zastaraná nevyhovujúca budova, ktorej architektonický zámer mi doteraz nie je jasný. Zhodou okolností sa práve v nej konala 13. 4. 2010 verejná diskusia, ktorú zorganizovala občianska iniciatíva 20 rokov od Nežnej neprebehlo. Táto iniciatíva vznikla začiatkom roka 2010 a tvorí ju skupina umelcov a teoretikov mladej generácie pôsobiacich v oblasti vizuálneho umenia. Organizátori pozvali do diskusie zahraničných hostí a zástupcov umeleckých inštitúcií, ktorí tu predstavili prácu a systém fungovania a financovania svojich organizácií. Medzi pozvanými bol napríklad Rainer Fuchs z viedenského MUMOK-u alebo Rostislav Koryčánek z Domu umění města Brna, teda z inštitúcií, ktoré predstavujú akúsi ideovú paralelu so zámerom iniciatívy a s nevyhnutnou potrebou slovenskej kultúrnej society. Medzi pozvanými nechýbali i predstavitelia finančnej skupiny Penta.
Pod patronátom finančného žraloka
Penta totiž získala pozemky v zóne s pracovným názvom Chalupkova, teda v bývalej priemyselnej štvrti, kde sa nachádza tepláreň, ktorej autorom je významný slovenský architekt Dušan Jurkovič. Pár mesiacov na to vyhlásilo ministerstvo objekt za národnú kultúrnu pamiatku. Tepláreň reprezentuje funkcionalistickú architektúru z prelomu tridsiatych a štyridsiatych rokov, reflektujúcu vtedajšie trendy. Táto architektonická lahôdka predstavuje v súčasnosti pre architektov a dizajnérov obrovskú výzvu vďaka jej „open space“ charakteru. Finančný žralok Penta neváhal a už začal s čistením pozemkov. Podľa hovorcu Martina Danka by sa tepláreň po rekonštrukcií do konca roka 2012 mala využiť na kultúrno-spoločenské účely ako moderná galéria, podobne ako Tate Modern v Londýne. Jana Kapelová z iniciatívy dodáva, že „momentálne sa to javí ako najreálnejší priestor pre kunsthalle“.
Štátna, alebo mestská záležitosť?
Podľa optimistických vízií generálneho riaditeľa sekcie umenia a štátneho jazyka na ministerstve kultúry Petra Kováča sa vznik inštitúcie plánuje na rok 2012 a samotné začatie prevádzky kunsthalle je reálne začiatkom roka 2013. Už viac krát padla otázka, aký je najvhodnejší spôsob financovania, na čo odpovedal, že by malo ísť o príspevkovú organizáciu ministerstva kultúry ako novej organizácie riadiacej činnosť kunsthalle. Ambíciou je vytvoriť z nej pracovisko so vzdelávacími či edičnými aktivitami, preto zrejme dostane názov Národné centrum výtvarného umenia.
Myšlienka konverzie priemyselnej pamiatky
Zástupcovia z odboru dizajnu, vizuálneho umenia a architektúry prejavili záujem o to, aby rekonštruovaná Jurkovičova tepláreň predstavovala pre slovenskú architektúru, dizajn a umenie konečne kvalitnú platformu na medzinárodnej úrovni. Priamo na mieste činu teda iniciovali stretnutie so zástupcom ministerstva, s majiteľom objektu a zástupcom Penty. Podnetnou snáď bola diskusia s Katedrou úžitkového umenia VŠVU, Centrom dizajnu, Galériou mesta Bratislavy či SNG, kde architekt Peter Žalman prezentoval štúdiu konverzie teplárne, v rámci ktorej by bolo možné vytvoriť od 2 000 do 8 000 m2 výstavnej plochy.
Slovenská verejnosť, laická, no najmä odborná, je už v tejto záležitosti právom skeptická. Veď bola svedkom toho, akým slimačím tempom sa celý proces vlečie. Ťažko povedať, či nástup novej vlády (alebo Fantastic Four, ako ju najnovšie začali fanúšikovia nazývať) vznik kunsthalle urýchli v rámci hesla „nová metla dobre metie“, alebo uprednostní „dôležitejšie“ záležitosti. V tom prípade je otázka smerovania slovenskej kultúry úplne jasná…
Autorka je studentka teorie interaktivních médií na FF MU v Brně.