Mladého umělce Tomáše Rafu, který se označuje za aktivistu tvořícího „mediální alternativu vůči mainstreamu“, si Artur Żmijewski vybral za spolupracovníka při realizaci svého Berlínského bienále. V rozhovoru Rafa obhajuje koncept výstavy a vysvětluje, jakým způsobem se do něj zapojil.
Ako prišlo k vášmu angažmánu na Berlínske bienále?
S Arturom Żmijewským som v kontakte už dlhšie. Poznal moje video práce z projektu NewNationalism.eu. Pred rokom ma oslovil so žiadosťou o spoluprácu na projekte Berlin Biennale 7 (BB7) s názvom Breaking the News. V rámci neho umelci vo forme krátkych reportáží približujú sociálne problémy na pozadí udalostí, ako sú demonštrácie, protesty, politické happeningy. Má to byť triezva alternatíva ku globálnym mediálnym korporáciám, ktoré majú obrovský vplyv. Osem umelcov – vrátane mňa – pracuje počas trvania BB7 na nových reportážach, ktoré sú ihneď zaradené do prehliadky projekcie. Żmijewski mal tiež víziu modifikácie konceptu Breaking the news pre internetový projekt Front page BB7. Chcel, aby sa obyčajní ľudia, ktorí sa stali svedkami či účastníkmi politického protestu alebo inej podobnej udalosti, zapojili svojimi príspevkami vo forme fotografií a rozšírili tak zámer Breaking the news. Vznikol internetový projekt Art covers politics. Vytvoril som workflow systému dát od vstupu po výstup vo forme slideshow na Front page. Projekt som pripravoval od júna 2011. Všetky prijaté fotografie bolo potrebné prefiltrovať na základe konceptu, vygenerovať poradie, aby príspevky korešpondovali s politicko-spoločenskou situáciou vo svete a zachovávali integritu s celým konceptom BB7.
Kurátor projektu Art covers politics na front page BB7 bola vaša oficiálna funkcia?
Áno.
Satinský by možno povedal, že kto ešte nie je kurátor, nech sa prihlási u súdruha Žinčicu. Prečo organizátori potrebovali chlapíka, čo vyberá obrázky na web, premenovávať na kurátora?
Či je osoba, ktorá tento výber robí, nazvaná kurátor alebo nie, nehrá rolu. Dôležité je to, čo môžeme výberom ukázať a dokázať. Inšpirovať a podnietiť u diváka sociálny aktivizmus. Artur si ma vybral, pretože vedel o mojom projekte. Vedel o mojom vzťahu k médiám, ktoré vnímam ako nástroj zmeny. Nazvať projekt Art covers politics v rámci BB7 ako činnosť vyberania obrázkov je zavádzajúce.
Ako byste si popísali to, čo sa tam deje?
Koncept celého BB7 je postavený na nových základoch, na aké je laická aj odborná verejnosť zvyknutá. BB7 má mať od svojho začiatku novú sociálnu funkciu. Stiera hranice klasického budovania kurátorského projektu. Vznikol nový derivát, ktorý narúša stereotyp. To dráždi. Momentálne redefinuje obsahy pojmov kurátor, umelec, aktivista, umenie… všetko je nekompromisne postavené na hranu v snahe pohnúť veci ďalej. BB7 je proces, ktorý sa neustále modifikuje. Je to nový sociálny organizmus. Rola médií v BB7 má absolútny vplyv. Je to katalyzátor a nástroj, ktorý systém BB7 poháňa vpred a neustále ho modifikuje. Všetky očakávané výsledky akcií sú len čiastočne predvídateľné, pretože je to experiment s otvoreným koncom. Udalosti sú jednorazové a neopakovateľné. Na druhý deň existuje len videodokument, ktorý je k dispozícii v cinema room, respektive online na berlinbiennale.de. Celý tento sociálny kolos a jeho obsah sa každodenne mení tak ako aj front page, o ktorom hovoríme. Každý deň nový výber fotografií z protestov, demonštrácií.
Poďme k tým „novým základom“ a „stieraniu hraníc“. Fínsky kritik Mika Hannula o (všetkých) podobných ambíciách v magazíne Spike povedal, že „to má namierené vysoko, no dopadne to tvrdo na zem. Paradoxným spôsobom sa od umelcov vyžadujú riešenia… a to je ambícia, ktorá vždy skončí plačom.“ Skúste ma presvedčiť, že to tak nebude, a prečo by teda mal „Berlín slzám uveriť“.
Projekt BB7 je nástroj komunikácie. Každý môže prísť a zmeniť jeho priebeh. BB7 je otvorená platforma, formou i obsahom založená na verbálno-neverbálnom dialógu s návštevníkom. Ten môže prejaviť svoju vôľu, využiť slobodný prejav a priamo ovplyvniť tam prebiehajúce procesy – byť autentický. BB7 takto každodenne prijíma a mení svoj obsah, vyvíja sa, experimentuje. Je sociálnym inkubátorom. Môžeme do tejto otvorenej platformy vstúpiť a očakávať interakcie rôznych kombinácií. Projekty v rámci BB7 ako Draftsmen‘s Congress Pawła Althamera, Occupy Biennale, Art covers politics, Breaking the news menia svoju formu na základe priamej intervencie účastníkov. Umelci sú aktivisti a ich práce sú katalyzátorom, ktorý počas 2 mesiacov spúšťa reťazové reakcie v publiku návštevníkov i širokého okolia. BB7 (ako inštitúcia pod hlavičkou Kunst-Werke Berlin) vytvorila prostredie, ktoré divákom umožňuje vstúpiť na pôdu umenia a vystúpiť v priestore sociálneho aktivizmu. Umožňuje divákovi aktívne sa podieľať na alternatívnych riešeniach lokálnych problémov, ktoré môžu byť zároveň riešeniami práve tých globálnych. BB7 je proces katarzie pasívneho diváka na aktivistu.
Táto interakcia v priestoroch Kunst-Werke vytvára zaujímavú chémiu a klímu – jednoznačne nie typickú na poli inštitúcie, akou je galéria. To je to, čo nám v spoločnosti chýba, i keď to je stále medzi nami: pocit zodpovednosti jedinca za svoje okolie, za svoje konanie, solidarita a akcia – aktívne hľadanie nových riešení prospešných pre nás všetkých. Pre BB7 je dôležitá rola médií. Vytvorený obsah sa ihneď zdieľa on-line. To je stratégia ako vyprodukovať alternatívu voči globálnemu mediálnemu monopolu na obsah a distribúciu informácií pre verejnosť.
A čo ak ste sa iba chytili do pasce vlastných predsudkov a zjednodušení? Totiž, alternatívy voči mainstreamu, či už v kontexte produkcie výstav a kurátorských konceptov, alebo v súvislosti s mediálnymi monopolmi a neviem čím všetkým, existujú a darí sa im aj bez toho, aby ich aktéri museli cestovať na výstavu do Berlína. Skepsa v súvislosti s konverzným, alebo po vašom „katarzným“ potenciálom umenia vo vzťahu k spoločnosti je tu na mieste aj z iného jednoduchého dôvodu – umenie ako doména individuálnej reflexie, vízií a túžob (autenticita!) nie je vo všeobecnosti kolektívnou hrou.
Aktivizmus socioartu je určený pre masy. Nepovažuje za hlavný cieľ generovanie peňazí. Obchádza trh s umením, dokonca ním opovrhuje. Aktivisti sú ťažko manipulovateľní. Pracujú individuálne, ale zdieľajú spoločné ciele. To si trh, umelci a galeristi veľmi dobre uvedomujú. Żmijewski pozná silu tohto postoja. Použil inštitúciu bienále, aby implementoval koncept aktivizmu v umení v koncentrovanej sile. Verím, že tieto procesy dokážu pokračovať mimo priestor a čas trvania BB7. To, či niekto iný použije tento kurátorský model v budúcnosti, je ťažko odhadnúť. Môžeme sa nechať prekvapiť, alebo inšpirovať tým, čo sa teraz deje na BB7.
Čo hovoríte na vyjadrenie Martina Zeta, ktorý nedávno v rozhovore pre arttalk.cz poznamenal, že „nejspíš jde o to utratit poměrně slušnou dotaci takovým způsobem, aby z ní zúčastnění umělci dostali co nejméně“?
Produkčný manažment Kunst-Werke nie je moja vec. Żmijewského zámerom bolo v koncentrovanej podobe ukázať, čo dokáže umelecký aktivizmus vo verejnom priestore. Jeho výber bol aktuálny k danej problematike. Použil presahy, a preto aj menej známe mená, s cieleným a jasným odkazom. Z tohto dôvodu je prirodzené, že sa tam mená niektorých známych osobností neobjavili.
Ako som povedal, aktivizmus je mimo záujem galeristov a umelcov na trhu s umením. Aktivisti na BB7 netvoria kvôli zisku. Ich činnosť nie je komoditou na trhu s umením – v súčasnosti.
Takže revolúcia?
Z pohľadu mainstreamu určite. A je prirodzené, že má svojich odporcov.
Tomáš Rafa (nar. 1979) absolvoval digitální média v ateliéru Michala Murína na Akademii umění v Banské Bystrici a Akademii umění (ASP) ve Varšavě v ateliéru prof. Grzegorze Kowalského, kde v současné době působí jako asistent. V roce 2011 získal Cenu Oskára Čepana.