Zdá se, že veřejný prostor současného města již dávno ztratil svoji poezii pod textem všudypřítomných nápisů. I v mlze vizuálního smogu se však lze pozorným čtením a interpretací dobírat skryté podstaty místa. Součástí oživování veřejného prostoru je tak i práce jazyka – ožívání lokálních místních názvů.
Bratislava je na prvý pohľad veľmi popísané mesto. Nie prenesene, ale doslova, miestami sa celkom skrýva za nánosy rôznorodých nápisov. Kto píše Bratislavu? A kto ju číta?
Nápisy v meste majú rôzny pôvod. Od oficiálnych k neoficiálnym cez také, ktoré sú nelegálne, ale tvária sa ako legálne (čierne billboardy), alebo legálne, ktoré sa tvária ako nelegálne (grafiti v niektorých podchodoch). Už nejaký čas si všímam, že najnenápadnejšie texty majú najpodstatnejšiu výpovednú hodnotu. Nelegálne nápisy často sprostredkúvajú odkazy, ktoré sa agresívne reklamné kampane snažia prehlušiť.
Fotografovať zakázané
Bratislava je staré mesto, ktorému prislúchajú rôzne mená (Prešporok, Pressburg, Pozsony, Istropolis, Posonium) a ešte rôznejšie prezývky (Opsonium, Fressburg, Gratislava, Partyslava, Bratislove, Bratilicious, Beertislava). Mesto si hľadá svoju postkomunistickú modernú tvár a niekedy to s developerskými projektami trošku preháňa. Rastú nové štvrte s vábivými názvami hrajúcimi sa na „city“ a „parky“: Panorama City, Sunflowers South City, Riverpark… Mesto zaplavujú haterské reklamné kampane ponúkajúce ideálne bývanie. Panorama City napríklad Bratislavčanov a Bratislavčanky najprv znechutilo záplavou billboardov a citylightov o tom, aké je ich mesto otrasné, a potom im blahosklonne ponúklo možnosť kúpiť si byty v ich králikárňach, pardon, luxusných vežiach, čo šibnutím čarovného prútika vyrieši všetky problémy s bývaním, parkovaním, výhľadom, kultúrou a podobne. Dnes je stavenisko obohnané plotom, na ktorom svietia nápisy, za ktoré by sa nemusela hanbiť žiadna propaganda.
Obrázok Panorama City sa autorke bohužiaľ nepodarilo získať. Keď vytiahla fotoaparát, vybehol za ňou z areálu staveniska zriadenec a kričal: „Tu nesmiete fotografovať!“ Napriek autorkiným námietkam, že mimo stavbu ide o verejný priestor, jej bolo fotografovanie zakázané a vysvetlené, že aj všetko naokolo je tiež súkromný priestor, ktorý je len dočasne prechodný („lebo kade by inak ľudia chodili“) a raz tam vraj bude námestie. Autorka nespravila nelegálnu fotografiu, ale ostentatívne si vytiahla blok a slová na plote zapísala. Na červenom podklade vedľa seba svietili tieto slová: „DOMOV, ŽIVOT, NÁMESTIE, DÔMYSELNOSŤ, SLNKO, DOMINANTY, NADČASOVOSŤ, POLOHA, KREATIVITA, UMENIE, ÚROVEŇ, SPOĽAHLIVOSŤ, PANORÁMA.“
Cenu za „najduchaplnejší a najkultúrnejší“ slogan však jednoznačne vyhráva billboard developerského projektu Wallenrod, ktorý mimochodom nesie meno po literárnej postave Adama Mickiewicza a stojí na Mickiewiczovej ulici. Hoci slogan projektu Rinzle „Bývať v Rači sa mi páči“ je skoro rovnako duchaplný.
Zelená hliadka
V slovenských médiách sa už niekoľko rokov objavuje štatisticky nepodložená informácia, že Slovensko patrí v Európe ku krajinám s najväčším podielom vizuálneho smogu. Ten sa definuje ako priveľa vizuálnych informácií v priestore. Ak sa niekto smeje, že ako už len môže takýto smog škodiť, nech si pozrie štatistiky o dopravných nehodách. V roku 2012 podala poslankyňa Renáta Zmajkovičová zo strany SMERSD návrh zákona na zmenu regulácie billboardov pri cestách. Jej návrh vyvolal širokú verejnú diskusiu, sama ho však stiahla.
V Bratislave sa medzičasom objavilo viacero občianskych aktivít, ktoré bojujú proti vizuálnemu smogu. Platné zákony a smernice upravujúce umiestňovanie reklám sú často nerešpektované a aktivisti začali razantnejšie upozorňovať mestské orgány na ich porušovanie. V júli 2012 občianska iniciatíva Zelená hliadka vytypovala a zmapovala 35 lokalít v hlavnom meste, kde sa vyskytovala nelegálna reklama. Zároveň zverejnili čiernu listinu 100 firiem, ktoré takúto reklamu využívali. V novembri už bolo zmapovaných 74 lokalít. Magistrát hlavného mesta Bratislavy na podnet Zelenej hliadky tieto lokality od nelegálnej reklamy vyčistil. Podľa Zelenej hliadky bolo odstránených 370 až 1 110 reklám. Zelená hliadka motivuje občanov k tomu, aby neboli ľahostajní k svojmu okoliu, aby neakceptovali to, čo sa im agresívne firmy snažia nelegálne natlačiť do verejného priestoru a na čo magistrát sám od seba nedbá, ak ho občania nepritlačia.
Mesto pod lesklými nánosmi
Podobne v poslednom čase vznikajú ďalšie občianske iniciatívy na zlepšovanie verejných priestorov a boj proti vizuálnemu smogu, v rámci ktorých sa organizujú rôzne podujatia. V októbri 2012 sa pri príležitosti maratónu dobrovoľníctva organizovala séria diskusií Zaži Gottko!, kde verejnosť s architektmi, umelcami, zástupcami mesta a aktivistami diskutovala o podobách verejných priestorov v dnešnej Bratislave a ich možnom oživovaní. Iniciatíva Námestie pre ľudí pravidelne organizuje aktivity na Kamennom námestí – pikniky, sadenie rastlín, stavanie lavičky, vlastivedné prechádzky, upratovanie, umelecké happeningy a podobne. Behom oživovania verejných priestorov v Bratislave ožívajú aj lokálne miestne názvy: Gottko – dnešné Námestie slobody, Jakubák – Jakubovo námestie. Ožíva aj Pisztoryho palác na Štefánikovej ulici, ktorý si nechal postaviť v druhej polovici 19. storočia lekárnik Felix Pisztory a neskôr v druhej polovici 20. storočia slúžil ako Leninovo múzeum. Dnes sa v ňom organizujú kultúrne podujatia a zdobí ho hrdý nápis.
Vo verejnom priestore Bratislavy teda paralelne vznikajú rôznorodé typy textov, s ktorými sme denne konfrontovaní ako chodci, vodiči, cyklisti a občania. Ak aj nezasahujeme do tvorby týchto textov priamo, ich čítaním a interpretáciou vyzliekame toto mesto a hľadáme jeho skrytú podstatu, lebo veríme, že pod lesklými nánosmi reklám existuje.
Autorka je sociolingvistka.