Predstava, že niekto počul náš hlas
a dvere boli přitom zavreté,
nás, pravdu povediac, napĺňa pocitmi
neistoty. Predstavme si to.
Predstavme si to tak, že ten, kto
to tvrdí, počul hlasy z našej izby,
zdalo sa mu, že nás poznáva,
ale nie si je istý, či nám náhodou
nehralo rádio.
Aj to je možné, že sme tam neboli,
ale naše rádio hralo:
niekto iný ho zapol.
Ale ani to nie je vylúčené,
že sme boli tam, no rádio nehralo.
V ten večer sme teda boli
na dohovorenom mieste,
v danom uzavretom priestore.
Alebo nám hralo rádio.
Ak sme tam neboli a ani rádio nehralo,
tak sú na falošnej stope,
nie je pravdou, že nás niekto počul.
Dúfajme, že v ten večer sme boli.
Ešte aj vtedy, ak naozaj niekto hovoril
v našej izbe, ale my sme tam neboli
a rádio bolo vypnuté.
Báseň vybral Ondřej Buddeus