Dnešní nacisti sú profesionáli

Trochu jazzu

Vážený pán čierny konzul civilizácie bielej

ako rubáš,

vážený pán čierny konzul civilizácie uhlia,

našla by sa tretia farba, s ktorou by som

mohol hovoriť?

Alebo budem musieť poprosiť nejakú

poslušnú slúžku, aby nám dovolila

vycestovať?

Čo musíme spraviť, aby sa vám zapáčili

tváre, ktoré nám Boh

nadelil?

Musíme celú noc pretancovať pred

veľvyslanectvami

a zapáliť zulský oheň,

alebo sa musíme vyspať s vašimi starenami, aby sme im dokázali,

že máme dobré úmysly?

Musíme podpísať naše postúpenie

historickej nevinnosti,

opláchnuť pamäť dezinfekčným prostriedkom,

podpáliť knihy Edwarda Saida a našich

zaostalých matiek

benzínom,

keď sa rozosmejeme,

alebo zahrať trochu jazzu pre vašu manželku?

Vážený konzul,

naše tváre sa roztavili, keď sme sa prechádzali

hore­dolu

pred vašim vycibreným zrakom a vašimi

sekretárkami, vycvičenými lepšie

než policajné psy.

Tie isté tváre, ktorých črty ste

vygumovali vašimi 

záľubami v pokusoch,

vás budú prenasledovať vo vašich nočných morách po sedem generácií

najmenej,

vážený konzul,

táto báseň vás bude osobne prenasledovať. 

Spať v Gaze

Budem spať tak, Fados, ako spia ľudia počas

bombardovania

a vzduch sa roztrhne

ako živé mäso.

Budem vtedy snívať o zradách,

tak ako snívajú ľudia, keď spia počas

bombardovania.

Zobudím sa na poludnie, aby som sa spýtal

rádia, čo sa pýtajú

ľudia:

Prestalo už ostreľovanie?

A koľko je mŕtvych?

Ale mojou tragédiou, Fados,

je, že ľudia sa delia 

na dve kategórie:

na tých, čo svoje muky odhadzujú na ulicu,

aby mohli

spať,

a na tých, čo svoje muky a hriechy zbierajú

a vytvárujú z nich

kríž, s ktorým pochodujú ulicami Bábelu,

Gazy a Beirútu

a kričia:

Je ich ešte viac?

Je ich ešte viac?

Pred dvoma rokmi som kráčal ulicami Dahieh,

v južnom Beirúte, a ťahal

kríž taký obrovský ako budovy v ruinách.

Ale kto dnes zdvihne kríž z jedných

vysilených pliec

v Jeruzaleme?

Zem sú tri klince

a milosrdenstvo je kladivo.

Udri, Pane,

udri tvojimi lietadlami.

Je ich ešte viac?

(December 2009)

Preukaz totožnosti

Čím viac, tak ako žartujú moji priatelia, sú Kurdi známi tým, že sú drsní, som ja krehkejší než letný vánok, keď objímam mojich bratov na štyroch rozhraniach zeme.

A bol som Arméncom, ktorý neveril slzám pod viečkami snehu histórie, ktorý pokrýva oboch, zavraždených aj vrahov.

Je to priveľa, po tom všetkom, čo sa stalo, ak svoju poéziu hodím do bahna?

V každom prípade som bol Sýrčanom z Betlehemu, ktorý spieva slová svojho arménskeho brata.

A bol som Turkom z Konye, ktorý vstupoval do brán Damasku.

Nedávno som vstúpil do Bayadir Wadi al­Siru a privítal ma vánok, jediný, ktorý vedel, čo to znamená byť v Kaukaze, byť sprevádzaný len dôstojnosťou a kosťami svojich predkov. A čoskoro moje srdce vkročilo na alžírsku pôdu, a ani na chvíľu som nezapochyboval o tom, že som Berberom.

A kamkoľvek som šiel, považovali ma za Iračana, a nemýlili sa. A niekedy sa cítim ako Egypťan, ktorý opakovane žije a umiera pri Níle so svojimi africkými predkami.

A pred tým všetkým som bol Aramejcom. Preto sa nečudujem, že moji strýkovia boli Byzantínci a že som bol synom Hijaza, a rozmaznávali ma Omar so Sofroniom, keď sa otvorili brány Jeruzalema.

Neexistuje miesto, ktoré by odolalo tým, ktorí ho napadli, a nepočítalo ma medzi svoj ľud, neexistuje slobodný človek, s ktorým ma nespájajú príbuzenské vzťahy, a neexistuje jediný strom či oblak, ktorému nie som zadĺžený. A moja nenávisť voči sionistom mi nezabráni v tom, aby som povedal, že som tiež bol Židom, ktorého vypovedali z Andalúzie, a že až dodnes hľadám význam tohto západu slnka.

V mojom dome mám okno, ktoré sa otvára do Grécka, a ikonu, ktorá ukazuje na Rusko, sladkú vôňu, čo po veky vanie z Hijazu, a jedno zrkadlo: sotva sa pred neho postavím, vidím sa na jar ponorený v Šírázskych, Isfahánskych a Bukharských záhradách.

A už len kvôli tomu človek nie je Arabom.

Naše perie

Klietky pre kurčatá…

Nikto nevie, ako sa z nich stal hotel,

ani ako som sa do neho dostal ja a zápasil

s klietkami,

keď som hľadal tých, ktorých letisko

prehltlo vo svojom

obrovskom hrdle,

alebo možno zhltl aj mňa,

aby som zápasil s klietkami pre kurčatá

preoblečené za strechy, postele a izby.

Opustené klietky…

V niektorých sme narazili na ľudské perie

a útržky šiat.

Klietky pre kurčatá…

Nikto nevie, ako sa z nich stali tábory

nútených

prác a neúprosné vlaky.

Nikto nevie, ako sa z nich stali osady.

Klietky pre kurčatá…

Nenašli sme žiadne stopy po kurčatách,

len naše vlastné perie.

Vzlet

Vzlietaš zo zeme,

no nemôžeš sa vyhnúť ďalšiemu pádu

a pristaneš

na nohách či na hlave, pristaneš,

aj keby lietadlo vybuchlo,

tvoje útržky, tvoje atómy

aj tak pristanú.

Si k nej priklincovaný:

zem, tvoj malý kríž.

Nádenník

Ráno prídem až k arkáde, sadnem si medzi

vás a budem čakať.

Vari som bol niekedy viac než nádenníkom?

Aj ja som Egypťan.

A zdvihnem pohľad z tejto jamy a vidím,

ako moja stará mama Kleopatra

dáva Afriku svojmu milencovi Marcovi

Antoniovi,

potom sa pozriem naspäť do bahna,

aj ja som Egypťan

a dlhú chvíľu som rozmýšľal o stavbe týchto

veľkých pyramíd,

než som sa vybral k arkáde a sadol som si

medzi vás,

zostalo mi menej vzduchu než cigarete,

ktorá vám horí

medzi prstami,

ale stále čakám,

moje srdce je vyhasnutejšie než poludňajšie

slnko,

ale stále čakám,

a podojím si nádej z vemena tejto čiernej

ovce, ktorú vy voláte

beznádej,

viem čakať,

aj ja som Egypťan.

Nemá zmysel

Nemá zmysel utekať ani zamykať sa

a odsťahovať sa do budovy, kde ťa nikto

nepozná,

by tiež nemalo zmysel:

aj keby si skočil z útesu

a ponoril sa do prázdna,

dejiny

sa zachytia o tvoje meno.

V pekle

1.

V tridsiatych rokoch minulého storočia

Nacistov napadlo zavrieť svoje obete

do plynových komôr

Dnešní nacisti sú profesionáli

A zatvárajú plynové komory priamo

do svojich obetí

2.

Do Pekla, Ó 2010!

Do Pekla! Tvoji okupanti nech si idú

so všetkými svojimi ikrami

Do Pekla! Celé ľudstvo ak je ako vy nech si ide

Do Pekla! Lode a lietadlá, banky

a billboardy nech si idú

„Do Pekla…“ kričím

A dobre viem, že ja som jediný

ktorý v ňom čupí

3.

Dovoľte mi teda ľahnúť si

A položiť si hlavu na vankúše Pekla

Z angličtiny a španělštiny přeložila Lucia Paprčková.