Nadskutočné a nepoznateľné?

Vnútorná destabilita sveta, v ktorom žijeme, sa čoraz viac prejavuje vo zvýšenom záujme o mimorozumové a mimozmyslové poznanie pravdy. Na výstave Spiritualities: Three Contemporary Portrayals of Transcendence and Beliefs (Spirituality. Tri súčasné zobrazenia transcendencie a viery) v pražskej MeetFactory to demonštruje nielen výstavná architektúra zložená zo schodiska preniknutého rôznymi zdanlivými úrovňami pohybu, ale predovšetkým samotná téma skúmania neracionálnych prostriedkov sebavyjadrenia.

Slovo ako počiatok

Čo nám ale alternatívna viera v našom geopolitickom a kultúrnom prostredí môže priniesť – okrem odklonu od spolitizovaných doktrín tradičných náboženstiev? Pojmu transcendencie totiž dominuje jej náboženský význam, podobne ako prejavom spirituálneho života. Skutočnosť, že západný duchovný svet bol vrhnutý do uväznenosti jazykom, diskutuje filozof Boris Buden s tým, že Jánovo evanjelium začína vetou „na počiatku bolo slovo“ a k otázkam viery sa prirodzene v tomto kontexte viaže aj „diskusia“ s Bohom prostredníctvom modlitby. Viera však nie je len produktom jedného systému poznania a súčasné umenie sa v kontexte skoršieho obrazového obratu a nedávnych tendencií prenikania každodenných rutín do priestoru galérie pokúša túto schematickosť narúšať. Cieľom je určitá personalizovaná možnosť vybudovať duchovný zážitok pri úplne bežných aktivitách, ako je zalievanie kvetín, prechádzka po chrapštiacom lese alebo sledovanie svetiel mesta a pobyt na balkóne ako v medzipriestore medzi súkromným a verejným v zmysle teórie Constanta Dullaarta.

Ak je toto všetko nutná – a trocha prvoplánová – súčasť atmosféry výstavy ako kontemplatívneho priestoru súčasného človeka, aký zmysel tu má vystavené umenie prezentované vo forme videoprojekcií, ktoré divák vníma veľmi fragmentárne, obzvlášť ak ide o filmy rôznych dĺžok a niekoľkokanálové inštalácie? Nie je táto performativita videoprojekcií podobná určitej forme bohoslužby, schematizovanej v simultánnych rituáloch niekoľkých osôb, kým obrazový naratív duchovna je iba súčasťou interiéru? Akoby bola forma nezrozumiteľnosti videí účelová, vytvorená kvôli atmosfére, ku ktorej si každý môže vybudovať svoje vlastné konotácie. Vytráca sa však jedinečnosť zážitku spätého najmä s ich presahom.

Priepasť alebo most?
Kurátorka Tereza Jindrová v sprievodnom texte uvádza, že výstava je uchopená prostredníctvom radikálnej redukcie, vo výbere troch vystavujúcich umelcov, ktorým patrí zakaždým jedna miestnosť galerijného priestoru. Je škoda, že táto redukcia neprenikla aj do podstaty samotného umenia, keďže ide viac o kurátorskú výstavu. A to nielen v zmysle štruktúry architektonickej koncepcie kurátorky spoločne s Jakubom Červenkom, ale aj práce so samotnými dielami.

Tie predstavujú výber videí z rozsiahleho štvorročného projektu HÍBRIDOS dvojice Priscilly Telmon a Vincenta Moona a ich mnohých ďalších spolupracovníkov, krátkometrážny film Night Soil (Nočná pôda, 2015) Melanie Bonajo a digitálnu videoinštaláciu Jakuba Jansu, vytvorenú priamo na účely tejto výstavy a nazvanú It’s So Physical (Je to také fyzické). Všetci traja umelci a tri miestnosti, do ktorých je ich umenie situované, sa podobajú svojimi témami určitej odovzdanosti prírodným systémom a ich ekologickým vrstvám, prepájania života s vitálnymi silami proti hodnotám kapitalizmu v zmysle blízkom biohackingu, systémového prístupu a prevzatia kontroly nad vlastnou fyzickou a duševnou energiou. Reflektujú experimenty s rytmom, tancom, účinkom byliniek a prepojením organickej podstaty ľudskej bytosti s prírodou. Paradoxne je ale priestor výstavy striktne rozdelený, a ak opomenieme sebareferenčnú atmosféru, poskytuje len úzky rámec pre všetky tieto mimozmyslové zážitky.

Pri prvom diele z projektu Priscilly Telmon a Vincenta Moona HÍBRIDOS – ten mal vzniknúť pôvodne ako film o skúmaní brazílskych rituálov, ktorých súčasťou je hudba a tanec, ale v rámci digitálnej siete sa rozšíril do výskumu na niekoľkých platformách a mé­diách – je inštalácia na výstave iba dokumentárnym triptychom etnografických zobrazení. Projekt má pritom podrobnú webovú stránku a rozširuje ho výskum kinematografických foriem zachytenia autentických rituálov, zbierka viac ako sto filmov s touto témou z oblasti Južnej Ameriky, hudobná zbierka 75 albumov a živé experimenty s kinematografiou v konkrétnych lokalitách po celom svete.

Symboly a trendy

Film Melanie Bonajo Night Soil je takisto sú­­časťou väčšieho celku trilógie Fake Paradise (Falošný raj), tematizujúcej hľadanie modelu života nad rámec súčasného usporiadania sveta experimentovaním s psychedelickými účinkami ayahuascy a otvorenou feminizovanou sexualitou. Vnímanie filmu určuje zvláštna statickosť, ktorá po dynamizovanom pohybe stúpaním a klesaním v rámci výstavy na okamih núti zastaviť. Tento moment spoločne s excentrickosťou filmu vytvára komplexný zážitok – podobne ako inštalácia Jakuba Jansu, ktorá si ironicky všíma pod lupou svet nižších foriem života baktérií podstatných pre biodiverzitu systému: digitálne animované humanoidné mikróby ako súčasť kolektívneho ľudského tela raz môžu ovládnuť svet. Inštalácia je preniknutá touto dystopickou predstavou a evokuje pohyb diváka ako úzkostlivý únik.

Výstava sa pokúša etablovať novú terminológiu spirituality, pretože podobne ako náboženstvo aj ezoterika je v našom prostredí preniknutá určitými negatívnymi konotáciami. Nejde ale o žiadny nový trend, ako je v sprievodnom texte spomenuté hnutie New Age, ktoré od sedemdesiatych rokov prináša znovuoživovanie širokej škály praktík liečiteľstva, mágie, astrológie, alternatívnej medicíny, účinkov hudby alebo meditácie. Súčasný svet ekologickej krízy je lačný po všetkých týchto aplikáciách, čo je úplne pochopiteľné. Výstava však ponúka estetiku, ktorá sa ani nepokúša tieto mnohovrstevné duchovné zážitky preniknúť v nejakom hlbšom materiálnom základe, ale prezentuje ich v repetícii symbolov, ktoré na jednej strane evokujú sarkastické predstavy z opakovane videných kultúrnych prostredí a na strane druhej obavu, či sa nemôžu sviečky, izbové rastliny a mulčovacia kôra stať určitými rituálnymi predmetmi v súčasnom umení.

Autorka je teoretička umění.