Koniec leta patril v Bratislave prvému slovenskému klimakempu, Mestskému akčnému kempu, na ktorom sa podieľali ľudia z klimatických iniciatív Bod obratu a Z lavíc do ulíc, ale tiež mnoho jednotlivkýň a jednotlivcov. Keď som sa na jar pridala k organizačnému tímu, vôbec som neverila, že sa kemp uskutoční. Na stretnutí nás bolo doslova zopár a veľakrát sme sa akosi točili v kruhu. Prelomovým bodom boli pravidelné otvorené pléna, na ktoré sa zrazu pridávali noví ľudia, vďaka ktorým mohla začať pomerne efektívna práca v autonómnych skupinách. Len pre predstavu, na Slovensku existuje síce viacero ochranárskych, ekologických či klimatických organizácií, o nejakom väčšom grassroot hnutí však vieme hovoriť len ťažko. A to je niečo, čo si dal prvý slovenský klimakemp za cieľ – zapojiť do aktivizmu ľudí, ktorí doteraz s organizovaním sa nemali skúsenosť. Vďaka otvorenosti príprav sa spoluorganizačná skupina niekoľkonásobne zväčšila a mnohí z týchto ľudí sa pridali aj do niektorých z kolektívov. Najmä iniciatíva Z lavíc do ulíc (bývalé slovenské Fridays For Future) prechádzala dynamickými zmenami.
Ústrednou témou prvého slovenského klimakempu bola plánovaná výstavba LNG terminálu priamo v centre Bratislavy a problematika práva na mesto. Snahou bolo ísť hlboko pod povrch, nebáť sa hovoriť o systémových vzťahoch, poukazovať na rozsah toho, čo znamená sociálno-ekologická transformácia v praxi. Súčasťou klimakempu na Tyršovom nábreží bola aj spontánna priama akcia občianskej neposlušnosti, ktorá v našich končinách nie je obvyklá. Vyše sedemdesiat ľudí sa oddelilo od legálnej demonštrácie a vytvorilo na mieste výstavby odlišný charakter verejného priestranstva. Okupácia totiž mala značne odlišný charakter od známejších blokád fosílnej infraštruktúry, ktorú je vidieť a ktorej sa možno dotknúť. Ako nám pri rozhovoroch hovorili aktivistky z kolektívu Gastivists, toto je moment, na ktorom záleží, pretože LNG terminál je len víziou na papieri. Niečo, čo zatiaľ neexistuje a pri tlaku klimatického hnutia ani existovať nemusí. A nielen to, podarilo sa ukázať, ako by mohol nekomerčný priestor na brehoch Dunaja vyzerať.
Pritiahol kemp masovo ľudí k týmto témam? To sa síce úplne nepodarilo, no nedá mi nedodať, že pre časť organizátoriek a organizátorov to ani nebolo pre prvý ročník cieľom. Podarilo sa vytvoriť otvorený priestor na zdieľanie skúseností a prepojenie ľudí aj mimo Bratislavy. V hlave mi ostala myšlienka jedného z mojich priateľov, ktorý hovoril o tom, že si na Slovensku pre špecifickosť prostredia potrebujeme nájsť vlastnú cestu, ako robiť aktivizmus. Tento klimakemp bol prvým krokom k budovaniu hnutia, prvou aktivitou tohto charakteru v našom prostredí, prvým dočasným priestorom na realizáciu predstáv o inom meste, o inom verejnom priestore, o dôležitosti rozmanitosti. A predovšetkým o význame komunity a vzájomnej starostlivosti.
