Keď som po zrušenom lete po ôsmich hodinách a prestupe v Atlante vykročila z duty free zóny a nastúpila do trucku k nevlastnej sestre, celkom mi odľahlo. Po intenzívnom týždni v hektickom New Yorku ma čakali dva týždne v Minneapolise. Zelené mesto plné veveričiek pôsobilo ako typický americký priestor: excelovo rozložené ulice plné rezidenčných bydlísk, domček vedľa domčeka, pri každom jedno alebo dve zaparkované autá, záhradky s keramickými trpaslíkmi a zavlažovaním, raz za pár ulíc box Free Library s knižkami, ktorých sa pravdepodobne už nikto nedotkne. Urbanizmus tu nie je nastavený na pohyb chôdzou, na pešo sa nachádza len Knižnica Hennepin County, Park Powderhorn a coworkingový priestor May Day. Ulice sú prázdne, len niektoré z nich na konci leta prepája festival Porchfest. Kapely hrajú na predzáhradkách roztrúsených po celej štvrti.

Mesto je známe pre svoju komunitu schopnú zomknúť sa v čase krízy. Nedávne tragédie, ako smrť Georgea Floyda v roku 2020 alebo minuloročné streľby agentov ICE, podnietili stmelenie tunajších odporcov trumpovskej vládnej garnitúry. Niektorí miestni, s ktorými som hovorila, odôvodňujú presadzovanie práv menšín a snahu o ľavicovú komunálnu politiku aj silnou prítomnosťou punkovej kultúry od sedemdesiatych rokov.

Farmári robia punk

Minneapolis je v hudobných…