Návraty k folklorním prvkům bychom vám rádi představili prostřednictvím aktuální tvorby Dominiky Moravčíkové (viz rozhovor na s. 20–21), Jely Abasové (rozhovor na s. 6) a Petra Šmída. Nechybějí tu useknuté kohoutí hlavy, oráči, nebohé dívky hledající pokoj na krchově, mytická monstra nebo zakleté děti. Motivy, které dobře známe, ale potřebujeme je stále a znovu.

Ilustrace Tereza Ignácová
Dominika Moravčíková
Pohybom dokážeme prežiť
Ako dieťa sa počas letných mesiacov v Klžanici Daniela hrávala v ruine béžovej škodovky zaparkovanej v ňaňovej záhrade. Nebola to Škoda 100, ale ešte starší typ, 1000 MB. Auto spolu s ďalšími deťmi premenila na detský palác so zásobami sladkostí, s prakmi a ďalšou huncútskou výbavou. V ňaňovej záhrade dostala prvú menštruáciu, schovala sa vtedy do auta pred mamkou a babičkou Bledotylovou, nazývanou baba, ktorá ju podchvíľou hnala na plenie hriadok či upratovanie domu. V škodovke tiež prečítala svoju prvú knihu – Draculu, neskôr Gričskú čarodejnicu. V kabíne auta raz zaspala po večeri, a keď sa prebudila, všade bola tma a dom bol zamknutý. Baba Bledotylová na ňu zabudla. Sestra, brat a bratranci už spali v dome, zrejme sa v ten deň ako ona unavili na roli a zadriemali bez toho, aby si všimli, že im chýba jeden kus. Ňaňa deti neriešil vôbec, bolo mu jedno, či boli tri, alebo ich bolo tridsať, a sotva ich vnímal. Daniela vyhodnotila, že najjednoduchšie sa dnu dostane cez pivnicu, pretože prízemie na dome bolo vyvýšené, a ak by chcela vliezť cez okno do kuchyne, musela by si k nemu pritlačiť ťažkú železnú lavičku. Vhupla…Článek je přístupný předplatitelům*kám.