Už o niekoľko dní podajú slovenskí voliči správu o Slovensku. Aká bude, na to si počkáme. Vďaka Inštitútu pre verejné otázky však už vieme, aká je Súhrnná správa o stave spoločnosti – Slovensko 2005. Vznikol so zámerom presadzovať hodnoty otvorenej spoločnosti a demokratickej politickej kultúry vo verejnej politike a spoločenskom rozhodovaní. Je takzvaným think-tankom, teda intelektuálnym a koncepčným strediskom, ktoré prináša analýzy a koncepcie a poskytuje ich na verejnú diskusiu. Slovensko 2005 vyšlo na 780 stranách a mapuje takmer všetky oblasti spoločenského života. Vydanie roka 2005 je o to zaujímavejšie, že zaznamenáva vývoj krajiny v predvolebnom roku a tak sa autori pokúsili aj o odpočet vývoja v jednotlivých oblastiach za celé volebné obdobie.
Zo súhrnnej správy sa dozvieme napríklad, že ekonomický rast za rok 2005 bol v každom štvrťroku vyšší ako 6 %, a že kvalita tohto rastu je výnimočná vo viacerých ukazovateľoch. Ide o rekordne vysoký rast, zároveň rekordne nízku infláciu a rekordne nízky deficit verejných financií. A tak sa Slovensko v hodnotení jednej z najvýznamnejších ratingových agentúr dostáva na čelo krajín V4. Slovensko sa v roku 2005 stalo jednou z najatraktívnejších európskych krajín pre zahraničné investície. Samozrejme popri pozitívnych a optimistických informáciách existujú aj viaceré ale. Napriek vysokému rastu má Slovensko stále vysokú nezamestnanosť. Aj keď zaznamenala pokles, stále bola nezamestnanosť na úrovni 16 %, ekonomika akokoľvek rastúca je veľmi nerovnovážna. Na budúci rok sa Slovensko stane štátom s najväčším počtom vyrobených automobilov na hlavu obyvateľstva, podľa Správy však ide rezort s nízkou mierou pridanej hodnoty. A keď už spomíname pridanú hodnotu, nižšiu mieru pridanej hodnoty zo všetkých krajín OECD ako Slovensko malo v minulom roku iba Mexiko. A najväčším problémom aj v roku 2005 boli veľké regionálne rozdiely, ktoré sa aj pri ekonomickom raste prehlbujú, pretože opäť najrýchlejšie rastie západ Slovenska, najmä okolie Bratislavy a najpomalšie východ. A tak nožnice medzi východom a západom sa na Slovensku v roku 2005 ďalej roztvárali.
Z objemnej publikácie by sa dalo pristaviť pri každej kapitole, ale priestor vymedzený pre túto recenziu je na taký objem informácií veľmi krátky. A tak spomenieme ešte nálady verejnosti a kultúru. Tak ako v Čechách aj na Slovensku sa v posledných rokoch veľmi udomácnil termín „blbá nálada“. Ako ukazuje Súhrnná správa, po našich integračných úspechoch a reformách, ktoré Slovensko na začiatku ťažko znášalo, sa hodnotenie spokojnosti so svojím životom výrazne zmenilo. Kým v roku 1994 bolo so svojím životom spokojných 36 % a nespokojných až 63 % obyvateľstva, v roku 2004 bol ten pomer už len 48 ku 51 a v roku 2005 sa po prvýkrát otočil v prospech spokojných, keď spokojnosť so svojím životom vyslovilo 56 % opýtaných. Rovnako občania hodnotia aj svoju finančnú situáciu. Rovnako pozitívne vnímajú Slováci aj dopad väčšiny reforiem. Výrazná nespokojnosť vládne len s reformou v zdravotníctve, ktorú považuje za zlú 74 percent opýtaných a 42 percent požaduje aj zmeny v sociálnych dávkach ostatné reformy (daňová, dôchodková, verejná správa) by síce, podľa opýtaných potrebovali doladiť, ale v zásade sú správne. Prevažne kritické vnímanie sa zachovalo v posudzovaní rozdielov v postavení a v šanciach jednotlivých skupín obyvateľstva. Väčšina súhlasí s tým, že obyvatelia dedín majú horšie šance v porovnaní s mestskou populáciou, rovnako znevýhodnene je v spoločnosti vnímaná aj rómska menšina a problémy pretrvávajú aj v diskriminácii na trhu práce a to podľa veku, pohlavia, rasového alebo etnického rozdielu, ale napríklad materstvo je stále prekážkou v hľadaní zamestnania.
Ako sa píše v stati o kultúre: „Nezávislé súkromné kultúrne iniciatívy a organizácie tretieho sektora pochopili, že nádeje, ktoré vkladali do spolupráce s ministerstvom kultúry po nástupe vlády v roku 2005 sa nenaplnia.“ Nespokojnosť so stavom kultúry a jej vnímaním priniesla na Slovensku niekoľko verejných diskusií. Ešte na konci roku 2004 vznikla iniciatíva Hlas pre kultúru, ktorá chcela upozorniť na problém postavenia kultúry v súčasnej spoločnosti a prispieť k jeho riešeniu. Jej hlavnou témou bola dostavba budovy Slovenského národného divadla. Výzva čiastočne dosiahla svoj cieľ, pretože prostredníctvom médií vytvorila tlak na definitívne riešenie dostavby SND. V máji 2005 vyšla v tlači výzva Tisíc slov o hodnotách a kultúre, adresovaná politikom, umelcom i občanom, aby prejavili svoj postoj ku kultúre: „Naša prosperita a reformy vyzerajú inak zvonka a z diaľky a inak zvnútra a zblízka. Cítime, že vývoj našej spoločnosti je znepokojujúci. V alarmujúcom stave je najmä naša kultúra...“ Výzvu podpísalo 33 známych osobností kultúrneho a spoločenského života. Výzva sa síce, podľa Súhrnnej správy, stretla s tichým súhlasom, ale širšiu diskusiu nevyvolala a nepriniesla nijaký výsledok. Ďalšou iniciatívou bola výzva Verejnosť za verejnoprávnosť, ktorej protest bol zameraný najmä na komercionalizáciu verejnoprávnej televízie. Táto výzva dostala odpoveď v podobe vzniku Verejnosti za súčasnú STV, ktorá naopak obhajovala vedenie STV a jeho programovú stratégiu. Záverom tejto kapitoly Súhrnná správa konštatuje: „Nádeje na zlepšenie postavenia kultúry v spoločnosti z počiatku volebného obdobia sa nesplnili.“
A na záver opäť pripomeniem, že Súhrnná správa mapuje aj celé predchádzajúce volebné obdobie a tak je naozaj vhodnou pomôckou nielen pre študentov, žurnalistov, analytikov, politikov a diplomatov, ale aj pre občanov-voličov. Okrem nej tohto roku IVO vydal a zverejnil aj na internete aj Hodnotenie plnenia programového vyhlásenia druhej Dzurindovej vlády a Voľby 2006 – Analýzu volebných programov politických strán a hnutí. Ako mi povedal čestný prezident Inštitútu pre verejné otázky Martin Bútora, náklady na publikáciu Slovensko 2005 – Súhrnná správa o stave spoločnosti dosiahli sumu 2 a pol milióna, a v súvislosti s voľbami dodal: „Aj české voľby potvrdili veľmi zaujímavý vývoj vo viacerých krajinách sveta, že skutočne sa môže stať, že aj na Slovensku bude rozhodovať každý hlas. A to je jedno z posolstiev, ktoré by si mali ľudia z tých českých volieb odniesť.“
Autor je organizátor divadelních festivalů.