Minulosť stále bolí

Je veľmi symbolické, že kniha Kaschau war eine europäische Stadt / Košice boli európskym mestom vyšla dvojjazyčne, a to v nemeckom vydavateľstve Arco Verlag Wuppertal v minulom roku. Treba hneď na úvod napísať, že to nie je ojedinelý počin tohto vydavateľstva. V minulom roku vydalo román Dušana Šimka Esterházyho lokaj, ale aj el do Ra Da(da) Ludvíka Kunderu, Adelheid Vladimíra Körnera, Stadt der schwarzen Tore Vlastimila Artura Poláka či v tomto roku Klapzubovu jedenáctku Eduarda Bassa s pôvodnými ilustráciami Josefa Čapka.

Wuppertal je partnerským mestom Košíc a hoci vzdialenosť medzi týmito dvoma mestami je takmer 1500 kilometrov, toto dielo ju významne skracuje. Michael Okroy, autor jeho historickej časti, je absolventom literárnej vedy a sociálnych vied na Bergische Universität vo Wuppertali a špecializuje sa na výskum lokálnych a regionálnych dejín národného socializmu a na partnerstvá s mestami v stredovýchodnej Európe. V roku 2003 uverejnil mestského sprievodcu po Wuppertali z čias nacizmu a v roku 2004 bol spoluvydavateľom zborníka s príspevkami k výskumu národného socializmu vo Wuppertali. Sprievodca históriou židovstva v Košiciach a Prešove ale nesiaha len do čiernych čias fašizmu na slovenskom území. Hľadá korene a stopy po židovstve v týchto dvoch mestách od ich prvopočiatku. A tak sa dozvedáme, že prvý Žid s minjanom (duchovnou komunitou, ktorá má minimálne 10 členov) prichádza do Košíc v roku 1492. Stopy po prítomnosti Židov sa však v tomto meste objavujú ešte o desaťročie skôr. A hoci Tolerančný patent, ktorý udeľuje Židom náboženskú slobodu a prináša ďalšie úľavy (aj keď o skutočnej slobode ešte stále hovoriť nemožno), vydáva až cisár Jozef II. v roku 1790, Židia v Košiciach žijú nepretržite od spomínaného roku 1492, dokonca sa uvádza, že ešte pred bitkou pri Moháči (1526) v Košiciach bývalo už približne 500 Židov. Kniha Košice boli európskym mestom neprináša len suchú faktografiu, nie je to „len výskum“ s faktami a číslami. Nachádzame v nej mená, miesta, osudy, stopy lásky i utrpenia, najmä utrpenia, jednoducho všetko, čo Židov vo väčšinou nepriateľskej Európe v histórii postretlo. Samozrejme, nedá sa obísť najčiernejšia história nielen mesta Košice, ale celej Európy, roky fašizmu. Do koncentračných táborov vtedy odtial odvliekli 12 000 židovských občanov. Osudy tisícok spoluobčanov zhmotnené do pár príbehov jedincov, ktorým sa podarilo z koncentračného tábora ujsť a zanechať svedectvo, sa nečítajú ľahko. Ale čítať sa musia.

Určite príjemnejším pre mnohých, ktorí siahnu po tejto knihe, bude poznanie, kto všetko zanechal stopy v Košiciach, v kom zanechali stopy Košice, kto „známy-neznámy“ je s Košicami spojený.

Je o Slovákoch známe (a nakoniec nielen o Slovákoch), že svojich slávnych rodákov dokážu vynášať do neba. Musia ale spĺňať jednu dôležitú podmienku – nesmú to byť Maďari. A tak sa hrdo hlásime k Andy Warholovi, ktorý sa narodil už v Amerike, a nevieme skoro nič o košickom rodákovi Máraiovi. Ale nie je sám, rovnaký osud stihol aj polovičného Slováka Alexandra Petroviča (prepáčte, Sándora Petöfiho) či skvelého maliara Tivadára Csontváriho Kosztku. Máraiovi, ktorý nosil Košice po celý život vo svojom srdci, to mesto od začiatku deväťdesiatych rokov začalo vracať. Má tam svoju sochu aj pamätnú izbu. Ale z pohľadu celého Slovenska je Márai ešte stále málo známy.

Z čítanky sa dozvieme o vzťahu rodáka z Oravy Eduarda Goldstückera ku Košiciam, v ktorých prežil časť svojich gymnaziálnych rokov. O tom, ako poznal Košice zúrivý reportér Egon Erwin Kisch. Zaujal ho hlavne košický jarmok. Je tu pripomenutý slovenský spisovateľ vo švajčiarskom Bazileji Dušan Šimko, ktorý sa k svojmu košickému pôvodu vždy hlásil, a spisovateľ Stanislav Rakús, ktorý má síce korene na západnom Slovensku, ale život v Košiciach a najmä nočné prechádzky týmto mestom ho prinútili zvečniť ich vo svojej tvorbe. V čítanke nájdeme aj Ivana Olbrachta, Fritza Beera, Olivéra Rácza, Josepha Rotha, Daniela Speera a Karl-Markusa Graussa.

Daniel Speer, spisovateľ, hudobný skladateľ a učiteľ, žil na prelome sedemnásteho a osemnásteho storočia a v diele Uhorský Simplicissimus písal o Košiciach dokonca ako o hlavnom meste celého Horného Uhorska. Samozrejme, dalo by sa na knihu Košice boli európskym mestom pozrieť aj inou optikou. Očakávane chyby nemeckého vydavateľa v slovenskom texte čitateľ nemusí dlho hľadať. Na druhej strane chýb nie je tak veľa, že by pri čítaní nejako zvlášť vyrušovali. Rovnako opakovanie niektorých faktov v rôznych kapitolách historického alebo skôr populárno-historického textu pozorný čitateľ viackrát postrehne. Napriek tomu, Slovensko, Slováci, Nemecko, Nemci, ale aj ostatné krajiny takýto druh literatúry veľmi potrebujú. A keby nevyšla v nemeckom Wuppertali, s najväčšou pravde­podobnosťou by sme na ňu na Slovensku ešte dlho čakali. Snažíme sa dozvedieť, čo sa dialo pred sto, päťsto či tisíc rokmi na našom území, ale odkrývať nedávne konkrétne príbehy, osudy a nenaplnené životy ľudí, ktorí žili medzi nami pred päťdesiatimi rokmi, akoby sme na Slovensku ešte stále nemali odvahu.

Autor je novinář a organizátor kulturních festivalů.