Zrejme pod vplyvom puristického hnutia v Uhorsku v prvej tretine 19. storočia sa pomaďarčovali aj známe svetové krstné mená, napríklad Viktor sa zmenil na Győző, pričom jeho význam (Víťaz) sa nezmenil. (Teraz si uvedomujem, že aj čeština i slovenčina prešla podobnou etapou, veď ako ináč sa mohol zrodiť Vítězslav či Víťazoslav?)
Ja by som obohatil naše jazyky o zdrobnelinu: Víťazko, čo je doslovný preklad maďarského Győzike. Takto sa totiž nazýva najnovší maďarský hrdina.
Nuž, po tomto „jazykovednom“ úvode by som hádam mohol prejsť k podstate!
Do dvadsiatky najsledovanejších televíznych programov v minulom roku sa dostalo až deväť relácií zo seriálu „Víťazko“. Boli diely, ktoré sledovalo až 2,7 milióna divákov. „Teraz je už jasné, že takzvané reality-show vyslobodili džina z fľaše... na takej úrovni, že každý trocha kultúrny človek sa túži sťať pomocou fľaše ginu“ – takýmto a podobným názorom kontruje postoj, podľa ktorého nešlo o nič viac a o nič menej, než o profesionálne vyrobený zábavný program.
Zábava to bola. Podľa mňa oveľa lepšia, ako Osbornovci na hudobnom kanáli „emtíví“, pričom išlo o podobný žáner. Kamery sledovali dianie v rodine Győzőa Gáspára od minulého februára do decembra a týždeň čo týždeň z toho urobili na stredu večer hodinový zostrih na komerčnej televíznej stanici RTL-klub. O našom Víťazkovi treba vedieť, že spolu s dvoma krásnymi Cigánkami je spevákom v trojčlennej skupine Romantic. Má aj vlastnú ženu a dve dcéry. Žijú na severovýchode Maďarska, v mestečku Balassagyarmat, neďaleko slovenských hraníc. Spálňa a kúpeľňa znamenali pre kamery tabu, no všetky ostatné priestory ich domu mohlo spoznať celé Maďarsko. Proti gustu žiaden dišputát, takže nebudem teraz kritizovať červenú maľovku v obývačke, ružovú v spálni, alebo extrémne zariadenie, len poznamenávam, že nejde o cigánsku chatrč, ale o domisko na stračej nôžke, z ktorého sála bohatstvo... Víťazko je tučný, neustále kričí a hreší, jeho žena nemenej, dcéry sú hysterické, hádky sú pravidelné, takisto uzmierenia, láska k deťom je silná, celkovo si ich možno obľúbiť najmä preto, lebo sa pred kamerami nehrajú, sú prirodzení. Ale či z toho treba urobiť každý týždeň hodinový program?! Istým osviežením boli cesty do zahraničia, napríklad na Kubu, alebo do Afriky, kde Gáspárovci šajnu nemali o miestnej kultúre a po maďarsky vykrikovali na ulici, v obchodoch, v hoteloch, pôsobili ako nevedomí nešťastníci... Slovom: „zhovadili“ sa, čo miestami mohlo pôsobiť smiešne, ale celkovo by boli na mieste skôr slzy.
A tu je jeden z momentov následného sporu v médiách. Zdiskreditovali Gáspárovci v televízii celé rómske spoločenstvo? Samotné rómske organizácie tvrdia, že áno, veď prezentovali mimoriadne hlučnú a – musím už napísať – primitívnu stránku života a boli tým divákom na posmech. Aj seriózni kritici a estéti hovoria o „kultúrnom suteréne“ a najmä o vrchole nevkusnej série najrôznejších reality-show.
A čo hovorí Víťazko, ktorý sa rozhádal s priateľmi, rodinou, aj rodičmi? Je z toho unavený a zvažuje, či to za tie peniaze stálo. No v každom prípade vylučuje, že by bol zhadzoval rómske spoločenstvo – zdiskreditoval maximálne seba... Podľa mňa je z jeho hľadiska maximálne trefná poznámka, že „nie je univerzitný profesor, ale showman“.
A keď priťahoval pravidelne okolo dvoch miliónov divákov, tak svoju úlohu splnil. Aj naplnil kasu komerčnej televíznej stanice vďaka reklamám. To by mohlo byť v poriadku. Zle by bolo vtedy, keby sa táto úroveň – maďarčina má na to veľmi výstižný výraz: pod žabou riťou – stala všeobecne platnou a uznávanou normou.
Tentoraz Győzike zvíťazil.
Je načase biť na poplach?
Autor je zpravodaj Slovenského rozhlasu v Budapešti.