Výstava Playing with God se koná souběžně ve dvou galeriích a představuje tvorbu Michala Černušáka (nar. 1982), absolventa Vysoké školy výtarných umění v Bratislavě, ateliéru Ivana Csudaie.
Pri sledovaní aktuálnej slovenskej výtvarnej scény môžete naraziť na istý fenomén, ktorý by sme mohli zhrnúť do jednej vety: prevažná väčšina absolventov spomínaného ateliéru má prívlastok „csudaičiatka“. Černušák si však ide vlastnou cestou. Už od roku 2003 udržiava svoj čitateľný „zahmlený“ štýl, novodobé zarosené či zahmlené sfumato. Ide o techniku americkej retuše, ktorou vytvára mäkkú, akoby plyšovú rozostrenú maľbu. Jeho obrazy rozpoznáte. Má čistý (i keď vlastne rozmazaný) rukopis. Charakteristické sú jeho do ružova ladené rozostrené mestské výjavy, kde kombinuje airbrush s lazúrnou olejomaľbou (NYC Calling, 2004; Golden age, 2005).
Neviditeľné vojnové posily
Približne od roku 2006 sú v jeho obrazoch výraznejšie identifikovateľné rôzne vážnejšie ekologické (Nuclear Mosque, 2006; Mad News, 2006), ideologické (Ethnicum vs. Ethnicum, 2006; New Order, 2007; Western Promises, 2008) či politické témy (Antiglobal Party, 2006) a súčasne aj kritika medializovanej reality skutočnejšej než skutočnosť (CNN Live, 2006).
Postupne zaznamenávame prechod k väčším, až monumentálnym plátnam, pričom obraz skladá z viacerých častí. Obraz Playing with God (2008) má takmer štyri metre na šírku a na tejto ploche sa už riešia náročnejšie témy. Upozorňuje napríklad na problematiku jadrových výbuchov – v posledných dňoch tak trpko aktuálnu. Mnohé výjavy v Černušákových obrazoch sa dotýkajú hrozby biologických vojen (Biotech intervention, 2009), ktoré ešte stále akosi vedome nevnímame (alebo nechceme vnímať?). Veď sú to práve tie najmenšie a takmer neviditeľné vojnové posily: baktérie, vírusy, plesne a rôzne ďalšie mikroorganizmy, ktoré tvoria hlavné zbrane bioterorizmu a chemických vojen.
Apokalyptické témy sú vyjadrené veľmi citlivo, niekde aj s trochou vtipu a irónie. Obraz zobrazujúci posledný pohľad subjektu tesne pred upadnutím do narkózy: dve postavy v bielych plášťoch so skalpelmi sa hrozivo nakláňajú nad telom, pričom celá situácia sa odohráva v útrobách akéhosi technologického, ohromne vyzdobeného chrámu (Let your troubles out, 2010). Ranorenesančná, renesančná talianska, nemecká a flámska ako aj baroková maľba sú pre autora východiskovým bodom, inšpiráciu našiel pri cestovaní napriek Talianskom a Sicíliou, kde navštívil množstvo katedrál či chrámov.
Stred je prázdny
Aj Černušák tak trochu „pokúša“. Ústredným obrazom v Dome umenia je ohromný monument, ktorý ponechal ironicky bez názvu. Skladá sa z 12tich panelov, je upevnený pomocou železnej konštrukcie a reťazí ako obrovská nebezpečná beštia. Autor akoby sa nechal, aj keď nevedomky, zlákať velikášstvom, možno rozšafnosťou alebo pocitom moci. Na otázku kurátorky, prečo taká rozmerná plocha, reaguje: „Hodnota síce nezávisí od veľkosti formátu, ale nech mi nikto nehovorí, že keď sa ocitne pred sedem metrovým plátnom, nezmocní sa ho iný druh pocitu ako pri formáte 30 x 20 cm.“
Táto obrovská tichá beštia pripomína kaplnkové trompe l‘oeil fresky, sochy svätcov v priestore a ich odpadávajúce kusy tiel vyvolávajú pocit blížiaceho sa konca. Polčas rozpadu. Narozdiel od klasického zobrazovania, kedy býva ústredná téma v strede plátna a dominuje celej kompozícii, tu, podobne ako napríklad JacquesLouis David, nechával často stred obrazu prázdny, necháva aj Černušák ústrednú plochu nevyplnenú a prechádza do napätia medzi konfrontovanými skupinami sôch a súsoší po okrajoch obrazu. V strede temné prázdno našej vlastnej pasivity, zahľadenosti do seba a ignorácie je popretkávané ružovými chumáčmi zamotanej mäkkej hmoty, ktorá potichu parazituje v znepokojujúcom priestore.
Autorka je teoretička nových médií.
Michal Černušák: Playing with God. Kurátorka Gabriela Kisová. Dom umenia NOC, Bratislava, 11. 3. – 15. 4. 2011, a OPEN Gallery, Bratislava, 18. 3. – 14. 4. 2011.