Hudební festival Next byl vždy příkladem živé, otevřené události, která není závislá na stereotypních škatulkách a zároveň se zbrkle nechytá každého krátkodobého módního trendu. Cílem je kontinuálně mapovat a reflektovat současné hudební dění. Toto úsilí slaví úspěchy, přirozeně ale občas přináší i omyly.
Festival Next už pätnásty rok ponúka pohľad na odvážnejšiu tvár súčasnej hudby a svojim dramaturgickým rámcom patrí medzi unikátne projekty, ktoré sa konajú na území Slovenska. Next už dlhé roky zdarne vypĺňa medzeru v bratislavskom kultúrnom programe a snaží sa byť akýmsi priesečníkom medzi akademickým a viac popkultúrnym vesmírom experimentov. Posledný ročník, ktorý prebehol na konci novembra, sa snažil ponúknuť aj niektoré inovácie.
DIY atmosféra vo Fuge
Prvou zmenou boli priestory – do stavby festivalu bol prizvaný aj kolektív z klubu Fuga, ktorý mal na starosti prvý večer. Prerobené skladové priestory na Továrenskej ulici v Bratislave, evokujúce rave parties z prelomu osemdesiatych a deväťdesiatych rokov, už svojím vzhľadom môžu napovedať, akým štýlom a hudobnou selekciou tento klub žije – punková a DIY atmosféra by sa v tomto klube dala krájať a podávať spoločne s poldecákom borovičky ako autentický pohľad na slovenský extrémny hudobný underground. Či však tento prístup a selekcia obstojí v plošnom pohľade na celý festival a jeho koncept, ostáva otázne.
Ozvučenie vo Fuge v ten večer nepatrilo medzi najlepšie a rovnaký problém sa niesol pri niektorých vystúpeniach celé štyri dni. Z prvého dňa najobstojnejšie vyšiel nemecký performer Rumpeln, ktorý predviedol klasickú ukážku harshnoisového setu so všetkými k nemu priliehajúcimi klišé. Na pozeranie príjemný skanzen, ktorý poslucháča raz za čas neurazí, o inovátorstve sa však hovoriť nedalo. Nad mystickým slovenským projektom Vritti sa rozjasnilo v momente, keď na pódium prišiel jeden z organizátorov festivalu Slávo Krekovič, ktorému sekundoval Peter Kerekeš. Promptná glitchová elektronická improvizácia patrila hudobne asi najviac k tomu, čo Next ako festival svojím podtitulom (advanced music festival) poslucháčovi sľuboval. Chaotické dada breakcorové sety bez akéhokoľvek nosného nápadu, ktoré potom skoro tri hodiny zvukovo otravovali ľudí, len spôsobili úplné vyprázdnenie klubu. Je to škoda, keďže Fuga v týchto priestoroch od nového roka nebude a takýmito exorcizmami sa do pamäti prvonávštevníkov nezapísala ako miesto, ktorým za dva roky svojej existencie naozaj bola.
Katarzia aj vyprázdnenosť
Aby som vydvihol skvelé hudobné zážitky, je nevyhnutné spomenúť projekt KTL, vyvrcholenie druhého večera v A4. Peter Rehberg a Stephen O’Malley svojím dronemetalovým setom sonicky prekonali očakávania nielen návštevníkov, ale aj organizátorov. Zvuk, aký sa na obecenstvo valil zo štyroch gitarových komb, zdolal aj miestny PA systém a v niektorých momentoch bol možno až príliš fyzický. Psychedelická kombinácia Rehbergových dronov a O’Malleyho signatúrneho gitarového štýlu však bola dostatočne dynamická a strhujúca na katarzný zvukový zážitok. Multimediálna umelkyňa Myriam Bleau dokázala zdatne pretvoriť a rozložiť zvuk dancehallového tracku, ktorý mala namapovaný na štyri akrylické taniere, kontrolujúce viaceré zvukové parametre. Jej charizmatický stage performance v spojení s manipuláciou dôverne známych zvukov bol čitateľným aj pre hudobného laika. O svoj pohľad na hudobnú tvorbu sa Bleau podelila s účastníkmi festivalu aj v jednej z prednášok, ktoré sa tento rok konali prvýkrát a snáď nie naposledy.
V rámci podprogramu Artist Talk prehovoril aj Rashad Becker. Jeho set uzavrel celý Next a zároveň byl možno tým najlepším, čo sa počas tohto ročníka udialo. Becker vo svojej prezentácii ukázal jasnú víziu, ktorú má načrtnutú v rámci svojho hudobného projektu, a jej praktické prevedenie len potvrdilo jeho hlboké technické znalosti, správne vyvážené s kreatívnym prístupom. Ostatné vystúpenia sa buď brodili v prehnanom koncepte a nejasnom finálnom tvare (Eduardo Raon), alebo padali do pasce až príliš formálnej improvizácie, ktorú návštevník podobne ladených festivalov počul v iných podaniach už mnohokrát (Bogan Ghost).
Tretí večer sa niesol v znamení preľudnenosti priestorov, ktoré ľuďom so sklonmi ku klaustrofóbii nespôsobili príjemné pocity. Pôvodcovia tohto preplnenia, Emptyset, paradoxne predviedli plochý a vyprázdnený noise techno set. Šanca dokázať náročnejšiemu publiku, že aj hudba s jasným klubovým odkazom v sebe môže niesť isté kvality, teda zostala nevyužitá. Z toho však organizátorov rozhodne nemožno viniť. Festival napriek niektorým vyslovene slabým momentom v sebe zastúpil nadpriemerné hudobné zážitky a spestrením programu doň priniesol aj formálne ozdravenie. To, ako Next prezentuje súčasnú hudbu, je však na dlhšiu diskusiu.
Autor je hudební producent a publicista.
Next. Bratislava, 26.–29. 11. 2014.