Zvodnosť módneho aktivizmu

Ak pominiem recentný výron nespočetných článkov o fenoméne normcore, v plytkom internetovom mori textov venovaných móde sa nám len sporadicky dostáva výživný materiál pre obecnejšiu diskusiu. Autori väčšinou nasledujú logiku trendingu a balansujú niekde medzi záplavou fashion fotografií a filmov, uhladenými rozhovormi v lifestylových magazínoch, či niekoľkokrát prepisovanými tlačovými správami. Prezentácia módneho priemyslu je dirigovaná neviditeľnou rukou čistokrvného marketingu, pretekajúceho „alternatívnymi“ kanálmi cez kurátorské manuály fashionbloggerov. V českom prostredí vznikajú platformy na propagáciu súčasného designu a opulentné prehliadky, ako je Designblok, Mercedes Benz Prague Fashion Weekend alebo Prague Design Week, ktorého motto drsne zhrnul jeho zakladateľ Ondřej Krynek v slovnom spojení „Prodávat příběhy“. V decembri sa v historickej budove domu U Minuty pri Staromestskom námestí v Prahe usídlil DesignSupermarket.

Unisex a no­-size

Jedným z lukratívnych zahraničných akvizícií DesignSupermarketu malo byť PR oddelením avizované „Mušelínové bratstvo“ – izraelská značka Muslin Brothers. Jej meno pri kostrbatom vyslovení môže veľmi ľahko viesť k znepokojenému pozdvihnutiu obočia. Mušelín je pritom druh ľahkej bavlnenej látky z iráckeho Mosulu, obľúbený materiál na Strednom východe a hebrejsky znamená „arabská látka“. Značka bola založená v izraelskom Tel Avive a funguje od roku 2011, momentálne je zastúpená labelom Not Just a Label. Tvorí ju dvojica Tamar Levitová a Yean Levi, pričom kóšer recept nespočíva len v jej gendrovo vyváženej zostave, ale aj v koncepčnej zložke. Svoje modely parametrujú ako unisex a no­size, pričom nezáleží na rase, veku či národnosti nositeľa. Snažia sa oslobodiť od predstavy striktne vymedzenej cieľovej kategórie a celkový výraz smerujú skôr k podobe androgýnneho, bližšie nešpecifikovaného globálneho konzumenta.

Rozpoznávajúci moment Muslin Brothers určujú vrecovité objemy, nespútané tvary v nadýchanej geometrii, nohy obalené do legín. Frivolný urban feeling osciluje v jasnom kontrastnom zásobníku prenikavých farieb modrých, fialových a červených odtieňov (jeseň / zima 2014). Monochróm pritom môže stekať niekde medzi mäkkými bledými farbami v zasnúbení s výraznou metalickou (jeseň / zima 2013) alebo použitím potlače ľubovoľného geometrického rastra. Úloha telesného obalu spočíva v perfomatívnej ambícii, kedy outfit nedefinuje nositeľa, ale on jeho.

Akčný rádius

Muslin Brothers sa v médiách väčšinou skloňujú ako kultúrni aktivisti, ironicky či žartovne využívajúci módu ako jeden zo spôsobov kritického zhodnocovania neblahých symptómov „súčasnej situácie“. Hlbší význam zostáva pritom zamlčaný. Nomádsky ductus udáva ich krúživý pohyb medzi módou, ­umením a sociálnym aktivizmom. Spolupracujú s tanečníkmi a divadlom, napríklad The 3 Sheets (jeseň / zima 2011). Za modelov angažujú seba samých, či bežných ľudí. Ich najznámejšia akcia Best Before Experiment prebehla v roku 2013 v izraelskom Museu designu v Holone, kde nahromadili šestnásťtisíc kusov oblečenia nadnárodného výrobcu odsúdených na likvidáciu. Podmienkou sa stalo odstránenie akejkoľvek identifikácie brandu. Cieľom bolo posúdiť závratnú disproporciu vyprodukovaného a reálne spo­trebovaného materiálu a zároveň apelovať na reflexiu toho, kedy v človeku vzbĺkne túžba vymeniť nový kus oblečenia za ešte novší bez toho, aby bola braná do úvahy jeho celková trvanlivosť. Šatstvom takto poprekladali voľné plochy v priestranstve pred múzeom do monumentálnych kobercov, po ktorých sa prechádzali návštevníci.

V site­specific akciách tak Muslin Brothers dočasne okupujú verejný priestor, v dočasnom „occupy streets“, v telesnom preskúmavaní urbánnych dutín, realizujú tribálny rituál. Projekt z roku 2012 na telavivskom Rothschildovom boulevarde, ktorý je pulzujúcim centrom mesta, ale aj symbolickým miestom k protestným výbojom, bol improvizovanou prehliadkou odevov ich značky, korunovaných výraznými rastlinnými DIY šperkami. V perfomancii In Line s podtitulom A story of an imaginery ceremony taking place in a circle bound society (Príbeh o imaginárnom obrade konajúcom sa v zacyklenej spoločnosti) sa biela plachta stáva ektoplazmatickým premietacím plátnom pseudo­­rituálneho pohybu – duchovná látka meniaca sa na tiesnivý a zároveň vykupujúci hidžáb.

Smrad pušného prachu

Možnosti módneho aktivizmu, v spoločnosti zameranej na vysokú spotrebu a zároveň dychtiacej po inakosti, sú značne hendikepované. Módny priemysel je dôležitou a pružnou nôžkou ekonomického stroja, ktorý musí v obrazovej mediálnej smršti servírovať predovšetkým nové a pútavé príbehy, zosobňujúce tú, či onú značku. Muslin Brothers v projekte Best Before Experiment dvíhajú morálny ukazováčik, ale oblečenie vracajú neznámemu korporátu úhľadne zabalené namiesto toho, aby ho nejako prakticky zužitkovali. Jednoduchý a hravý design v pôsobivom nasvietení tanečnej piruety bude vždy v područí dopytu po produkte so špecifickou provenienciou a príbehom.

Tak ako mnohé hlasy upozorňujú na to, že v postkritickej situácii sa z radikálnej potreby emancipácie stal číry fetiš, Muslin Brothers vo svojom popise práce ako „improvizovaného, nepredvídateľného mentálneho procesu a spájania dvoch vízií“, ponúkajú skôr predstavu romantickej autentickosti ako skutočné odkrývanie, či už politických, sociálnych alebo pre módny priemysel typických problémov. Svoj jediný teroristický výpad zasadili vo vlastnom showroome na Design­Supermarkete, kde „pollockovsky“ postriekali celú miesnosť farbami ako estetizovanú kulisu pre prezentáciu svojej značky. Napriek ich inherentnému idealizmu je však výsledkom ich designérskeho prístupu vždy len produkt, hoci s plným auratickým nábojom ­coolness a za ňou stojacej kultúrnej „uvedomelosti“. Hlad po módnom konzume zostáva takto neukojený, pričom mu idú pod kožu v jeho sofistikovanejšej podobe: „Kúp si oblečenie od lokálneho návrhára a nos ho do roztrhania.“ Takýto model naráža na rôzne úskalia pumpovania „kultúrneho kapitálu“, ktorý de facto spotrebitelia z najnižších vrstiev nepovažujú za dôležitý, pretože riešia základné existenčné otázky. Je možné posunúť baladu o módnom priemysle k svetlejším zajtrajškom? Nie je jediným východiskom úplná rezignácia na tvorbu stále nových produktov? Je skutočnou šancou na premenu všeobecného postoja a destabilizácie systému akési pritakanie jeho pravidlám, barthesovský nulový bod pod nálepkou normcoru? Alebo len dosiahnutie jeho zrútenia úplnym vyčerpaním politikou akceleracionizmu? To, kde leží pozícia Muslin Brothers a samotného „módneho aktivizmu“ návrhárov a ich reálnych možností premeny odevného priemyslu, zostáva naďalej nejednoznačné.

Autorka studuje na UMPRUM.