Texty Virginie Despentes, Sheily Heti nebo Leïly Slimani zprostředkovává Aňa Ostrihoňová slovenskému čtenářstvu nejen svými překlady, ale i jako nakladatelka. Mluvili jsme o feministickém přístupu ve vydavatelské praxi, o kategorii „ženského psaní“ a o knihách, k nimž se dá vrátit i po letech.
Je název vašeho nakladatelství programový? Chcete vydávat „jinak“, pociťujete potřebu se nějakým způsobem vymezit vůči ostatním subjektům na slovenském knižním trhu?
Vydavateľstvo vzniklo pred dvanástimi rokmi, keď naozaj pôsobilo všetkým „inak“ – od edičného plánu až po vizuálnu identitu. Za ten čas sa slovenský knižný trh do veľkej miery zmenil a vznikli iné malé vydavateľstvá. Od začiatku som chcela, aby sa jednotlivé edície a tituly dopĺňali a vytvárali kontinuitu. Pokiaľ je to možné, snažím sa vydávať viacero diel od jednej autorky či autora. Takto si napríklad čitateľská obec spojila vydavateľstvo Inaque s Elenou Ferrante, Simone de Beauvoir alebo Virginiou Despentes. Už len tým sa vymedzilo voči ostatným vydavateľstvám. Keďže som vyštudovaná prekladateľka, zamerala som sa výlučne na prekladovú literatúru a v prípade niektorých titulov som sa rozhodla riskovať, čo sa napokon vyplatilo.
Máte pět edičních řad. Mohla byste je představit? …
