Ak tvoj svet narazí do môjho…

*

Nedokáže sa pohnúť – koža skôrnatela, vôľa zdrevenela. V byte nad ňou žijú, lomozia, presúvajú nábytok.

*

Predmety, ktoré jej zostali po rodičoch, rozpredá, nechá si len také, ktoré sú poškodené alebo nemajú žiadnu hodnotu. Potrebujú peniaze.

*

Živé kvety postupne nahrádza umelými. Už sa viac nevládze o nič a o nikoho starať.

*

Spomenie si, ako raz otvorila zásuvku na jeho písacom stole a našla tam lístok, na ktorý si zapísal niekoľko viet, strohý záznam zúfalstva. To bol začiatok, lenže vtedy to ešte nedokázali rozpoznať. Neskôr sa bude chcieť stať slimákom, niekoľkokrát sa o tejto túžbe zmieni rodine. Nechce za sebou zanechať stopu, chce sa len ukryť, zaviečkovať v ulite.

*

Zhovárajú sa, prinesie atlas, aby jej na mape ukázal, kde prežil všetko to trápenie. Hodnú chvíľu sa spolu skláňajú nad mapou, no nedokážu to miesto nájsť, ako keby ani neexistovalo. V nevetranej izbe cítiť hnilobný zápach. Nepredlžuje rozhovor ďalšími otázkami, chce odísť.

*

Prebudí sa uprostred noci, natiahne ruku a hmatá vedľa seba, no nik tam neleží. Je to už dvadsať rokov. Miesto obkľúčili lesy, posledné stopy zarástli trávou.

*

Nerozprávajú sa a vyhýbajú sa očnému kontaktu. Pod gaučom sa hromadia chuchvalce prachu.

*

Rozrýva si kožu, nedokáže s tým prestať, stane sa z toho každodenná aktivita, rutina.

*

Niekoľko rokov prežije v mrákotnom stave.

*

Neistá, oprie sa o ďalšiu neistotu. Cestuje na neznáme miesto k takmer neznámemu mužovi, nikomu nepovie, kam ide. Dom, v ktorom muž býva, je rozostavaný. Keď chce ísť na toaletu, musí prejsť cez prázdnu neomietnutú miestnosť s betónovou podlahou, v prítmí sa potkne o vrece cementu a spadne do akejsi jamy, ráno ju tam muž nájde a zaleje betónom.

*

Mlčia veľmi dlho, už si takmer nedokážu spomenúť, kedy s tým začali. Mlčanie rozširuje svoj dosah, zapájajú sa doň postupne ďalší a ďalší.

*

Prišlo jej zle v záhrade, zvalila sa medzi hriadky. Zahovorila to, vraj je všetko v poriadku. Astry, cínie a georgíny – jej obľúbené kvetiny.

*

Nemá rád prírodu, vidí v nej zdroj ohrozenia, v záhrade vysádza len rastliny, ktoré sa od idey prírodnosti nejako odchyľujú – geometrické, neopadavé, miniaturizované.

*

Chodieva do obchodného domu IKEA pozorovať šťastné páry, ktoré si tam vyberajú zariadenie do svojich príbytkov. Jemu takéto šťastie nebolo dopriate – aspoň nie v tej podobe, v akej si ho predstavoval. Tu ho má pred sebou v rôznych formách a prevedeniach – keby si však mohol a mal vybrať, tak by sa rozhodol nič nemeniť, partnerské šťastie ho síce fascinuje a opantáva, rád si však od neho udrží bezpečný odstup. Vyberie si aspoň novú skriňu a posteľový matrac.

*

Chodila ho celé leto navštevovať na psychiatriu, počas návštevných hodín, keď mal dovolené vychádzky so sprievodom, vytrvalo krúžili okolo jazera v nemocničnom areáli. V jazere plávala ryba – oranžový karas – vždy len tá jedna – halucinačne žiarila uprostred hnedozelenej vodnej plochy.

*

Trvalo niekoľko rokov, kým došlo k prvému kontaktu. Dotkla sa steny akvária a ryba za sklom zareagovala na dotyk pohybom.

Príprava

1. Naliehal na ňu, potreboval ju vidieť okamžite, kým bola jeho rana ešte čerstvá.

2. Prichystal večeru. Nakvapkal jej citrónovú šťavu do otvoreného brucha.

3. Rouget barbet – parmica červená. Chcela sa dozvedieť niečo viac o tejto rybe, prečítať si, kde žije, čím sa živí, ako sa správa. Ale keď ju zadala do vyhľadávača, našla výlučne recepty na jej prípravu, akoby bol jej život nezaujímavý a zanedbateľný v porovnaní so všetkými tými posmrtnými kulinárskymi reinkarnáciami.

Reťaz

Čo už ti len ja môžem ponúknuť? Čo odo mňa vlastne chceš? Tvoj otec je žid. Vaša dcéra je čudáčka. Moja sestra je krajšia a úspešnejšia. Nemala by si si urobiť zo svojho partnera psychoterapeuta. Nikdy nezdvíha telefón. Len raz som sa s ním rozprávala, a aj vtedy som ho omylom pokladala za niekoho iného. Možno ma nepriťahuješ preto, že nie si dosť mužný. Prečo si taká bojovná? Rob si, čo chceš, a mne daj pokoj. Pôsobíš, akoby si žila len vo svojej hlave. Ak by si chcela, tak môžeš mať aj orgazmus. Keď sme mali záhradu, tak som tie kvety rozdávala, a mne teraz nikto nič nedá zadarmo. Keď sa iné deti smiali, ona plakala. Ani kvapku nazmar. Nepovedala mu, že pred ním so žiadnym mužom nespala. Stvrdnuté rožky si namáčala do kávy. Museli mi zmeniť meno. Čo je to vraj za meno, Liselotte? Čo sa vtedy v Bratislave medzi nimi stalo? U nás doma sa o tom ni­­kdy nehovorilo. Zobrali im dielňu a do domu nasťahovali nejakého partizána. Chlieb so salámou a prsty od krvi… Jednoducho sa prestaneš báť, to je všetko. Ak sa budú znovu pýtať na otca, povedz im, že mal problémy s alkoholom. Ona sa s nikým z rodiny nestretávala, nikoho nemala rada. Mám dobrého priateľa v Paríži, on bude darcom spermií. Zamrzol v záhrade. Povedala mi o tom mama, keď som mala dvadsaťjeden rokov. Otec o tom nikdy nerozprával. Potreboval útechu, náplasť na ranu, a ona mu ju poskytla. Muselo sa to začať už dávnejšie. Ako to, že sme si to nevšimli? Dušanko už má dve deti. Ostatné deti plávali a šantili v bazéne, ona sa po celý čas držala zábradlia a nenechala sa presvedčiť, aby vošla do vody. Keď bol Peťo v nemocnici, stretla som tam aj Patrika, svojho nevlastného brata, na tom istom oddelení, s rovnakou diagnózou. Stále bola zavretá v tej svojej kuchyni. Robila mu sekretárku, a on sa s ňou rozviedol. Nedokážem už dôverovať mužom, mám pocit, že keď sa otočím, zapichne mi nôž do chrbta. Nechodila k lekárovi, a keď to zistili, bolo už neskoro.