Autorská subjektka Ivany Topitkalovej sa pohybuje na chúlostivej hranici medzi dojatím a zhrozením zo sveta prežiareného slnkom a simultánne pohlcovaného požiarom. Vytrhnutá z času, preblikávajúca medzi fatamorganickou minulosťou a neuskutočniteľnou budúcnosťou, hľadá účel a význam svojho bytia v zástupnom jazyku ikon a kultových obrazov. V tele zloženom z citácií a odkazov preberá pocity ako krabicu cudzích fotografií zachytávajúcich niečo dôverne známe, a pritom unikavé. Každý moment živosti, intimity či dotyku je referenčný, mediovaný. Žiaden obraz nie je dôveryhodný, ani sa tak netvári. Všetko v tomto svete je dočasné, neisté, situované na pomedzí, samotná subjektka netuší, či zničenia alebo znovuzrodenia. A predsa sa opakovane pokúša načrtnúť súvislosti medzi rozpálenou planinou, po ktorej tancujú záblesky katastrofy, a záležitosťami srdca.
Richard L. Kramár
„tísnivé je všechno, co mělo zůstat tajemstvím a v skrytu, ale vyšlo najevo“
the uncanny, sigmund freud
superficial party
som peripetia
som opak peripetie
som kostol
arabská ruža
azyl pre úbohých
som spasiteľský syndróm
anticipácia náhody
som bdelé vnímanie tela
dotyk rúk v nechtovom salóne
je neopísateľne intímny
rovnako ako hlásenie v dopravnom servise
o srnke ktorá sa pasie pri ceste
identita je palimpsest
vrstvená
a prepisovaná
všetko čo milujem a k čomu cítim nostalgiu
je v hockneyho obraze a bigger splash
som chlórovaná voda v bazéne
postava ktorá tam nie je
život postavený na nostalgii
na spomienke ktorá je fiktívna
bola som tam vždy
ako americké leto
ako beverly hills blond
reklamný billboard
ako pamela anderson bez make-upu
vizuálna kuratela
ako ilúzia
nechaj ma skočiť si
keď hovorím som možno by som len
chcela byť
manifestácia je trend podobný
becoming-something
rovnaké sa prezlieka za iné
ale nič sa nemení
i want your horror
i want your design*
tisíc plošín nepochopenia sa stalo
lebo niečo sa vždy musí stať
zdevastovaná textúra kože sa
hladí jednoduchšie
nebrzdí ťa strach z dokonalosti
som každý s kým som sa stretla
padrón real vlastných území
* bad romance, lady gaga
the rule of the unconscious
ambrózie nerastú v tvojej predzáhradke
ale možno si ich kúpiť v najbližšej parfumérii
z bezvýznamných rozhodnutí sa stávajú
životné cesty
ty si to neodhalil
len hmla náhle ustúpila
osvietenstvo sa začalo v tvojich pľúcach
dlaniach spánkoch
telo si pamätá
citácia citácie citácie citácie
nič z toho som nevymyslela
je to nevyhnutné z podstaty sveta
aj moje city sú len epigónia
sú mi nevlastné
to jediné ma upokojuje
pri tebe som absolútne v pokoji niečo v nás
je rovnaké
keď rozprávaš veľa hlúpostí
nevyhnutne sa medzi nimi ocitne aj pravda
ťažko ju nájsť osamote
vyskytuje sa v skupinách chce zapadnúť
a nevytŕčať z davu
patrí len pozornému zraku
každé koleno ma bolí iným spôsobom
gél proti bolesti je moja see-through fantasia
obrazy zo svätej krvi v tebe niečo zničili
vo mne tiež
odťaté ruky sa už ničoho nezhostia
v spánku som napísala najlepšie texty
cesta do efezu
všetko vypláva lode sa pohnú z prístavu a v prístave sa mihne ryba a ryba zatočí chvostom a chvost sa zachveje v slnečnom odraze a slnečný odraz na okamih zmizne zo zraku a zrak sa oslabí a okamih zneistie a slnko eroduje a chvost sa zastaví a ryba znehybnie a prístav zneužitočnie pretože lode ktoré vyplávajú sa nikdy nevrátia rovnaké pretože lode zmenia svoj tvar až keď sa vzdialia od brehu a vzdialenosť od brehu ovplyvňuje schopnosť ich návratu aj možnosť opäť vyplávať a ty ich musíš nechať vyplávať pretože priebeh všetkého sa naruší až keď sa lode narušia a ony sa narušia až keď sa pohnú a ony sa musia pohnúť pretože ony sa musia narušiť pretože more ich čaká
local fata morgana
môj crush z mladosti je adam šangala
natrieť si na seba med a posypať sa perím
je nový slovenský realizmus
som ružový melír
som pornografická ilustrácia tradície
som každá scéna z filmu ženy na pokraji
nervového zrútenia
som neschválená grantová žiadosť
o nové srdce
a žiadosti tu nevyhovujú
a veci srdca sa tu neriešia
nepoznajú
neobstoja
nemôže ich poznať kto ich nezažil
neohmatal
koho matka ich nepoznala
koho otec o nich nepočul
koho dedo tušil
ale uzavrel
nechal
zamietol
nový poriadok sa tu nebude nastoľovať
len tak pre nič za nič
éra subtropickej klímy
éra ničenia
zber dát
niekedy stačí len desať rokov
pozbierať dosť odvahy na to povedať
aj ja
brat summer will never be over
nová mytológia vzťahov
starú už nemusíme poprieť
poprela sa sama
medzičasom
v diaľke a bez súcitu
ani sme si nevšimli
mýtické bytosti dnes nereagujú na hlasy sirén
ani na brutálne násilie
zvykli si
oscilácia medzi rozpadom a vzkriesením
je posledné čo nás drží v strehu
svet nikdy nebol tichší
we won’t make it out on the remix
disclaimer
kontinentálny drift je pomalý a presný
so súčasnosťou už nemá nič spoločné
hľadať fiktívne priesečníky
je základom umenovedných disciplín
používať ceruzku je znakom neistoty
a ja neistá som
Ivana Topitkalová (nar. 1998) pochází z Košic a studovala v Bratislavě. Minulý rok dokončila magisterské studium divadelní vědy na VŠMU a v současnosti se jako publicistka věnuje reflexi divadla a tance. Byla redaktorkou slovenského divadelního časopisu kød, podílela se na přípravě několika divadelních festivalů. Své literární texty publikovala na platformě Psí víno, v občasníku Foesie a v časopisech Dotyky a Hmota.