Magnetismus českých škol

Pôvabná a usmiata Zuzana Didyková práve dnes vyletela zo skúšky. Je jednou zo 16.522 slovenských študentov v Českej republike. Prvý rok študuje medicínu v Hradci Králové. Vyletela z anatómie, ale berie to športovo. Svoje rozhodnutie spred roka – uchádzať sa o štúdium na českej vysokej škole – neľutuje. Hlásila sa na tri lekárske fakulty – do Prahy, Hradca Králové a do Brna. V Prahe jej prijatie uniklo o vlások, ale uspela aj v Brne aj v Hradci. Vybrala si Hradec. „Hradec je Karlovka,“ vysvetľuje svoje rozhodnutie pre lekársku fakultu, ktorá je jednou z piatich lekárskych fakúlt Univerzity Karlovej – najstaršej nielen českej, ale aj stredoeurópskej univerzity. A štúdium aj postrehy známych ju presvedčujú o tom, že fakulta v Hradci je na perfektnej úrovni, vraj možno aj vyššej než fakulty v Prahe.

Zuzana pochádza z Košíc. Lekársku fakultu mala aj „pod nosom“, priamo v Košiciach, alebo v Bratislave. Ale rozhodla sa študovať vysokú školu v Českej republike. Prečo? Na gymnáziu mala samé jedničky a fyziku, chémiu a biológiu by musela ovládať rovnako aj keby sa hlásila na medicínu na Slovensku. Rozdiel je však inde. Na Slovensku totiž veľmi často nie sú vedomosti stredoškoláka rozhodujúce.

„Najmä v Košiciach je štúdium dosť o korupcii. V Košiciach o tom hovorí každý druhý, za prijímačky sa dávajú aj kľúče od nových áut. Aj v Českej republike korupcia určite existuje, ale nie je to také vypuklé,“ vysvetľuje.

České vysoké školy majú podľa Zuzany dobré meno, a spolu s jazykovou príbuznosťou českého prostredia a skutočnosťou, že na Slovensko je blízko – je to dôvodom rok od roka sa zvyšujúceho záujmu Slovákov o štúdium v Česku. Ak by mala študovať v zahraničí, ale nie v Česku, zvažovala by štúdium v niektorej z anglicky hovoriacich krajín. „Ale ja by som tam nešla, je to hrozne ďaleko,“ dodáva po chvíli.

Na tri lekárske fakulty Univerzity Karlovej – dve v Prahe a jednu v Plzni, sa zatiaľ iba hlási 19-ročná Natália Grešliková z východoslovenského Prešova. V jednom prípade už bola úspešná. Ak sa šťastie neusmeje v Prahe, bude študovať v Plzni. Bude tam mať nielen ďalších spolužiakov zo Slovenska, ale aj sesternicu. Tá je na plzenskej lekárskej fakulte už v treťom ročníku.

Dôvod, prečo sa aj Natálka – ako tisícky jej slovenských rovesníkov – rozhodla študovať v Českej republike, je podobný ako u Zuzany. Chce byť lekárkou, chce študovať na kvalitnej škole, ale za prijatie nechce dávať úplatky. „Určite by som nedala ani korunu. Buď na to mám, alebo nemám,“ hovorí dievča, ktoré sa raz chce venovať neurochirurgii.

Napriek tomu, že patrí do generácie, ktorá väčšinu života vyrastala už po rozdelení Česko-Slovenska, z češtiny žiadne komplexy nemá. Má naviac štátnicu z nemčiny, a po absolvovaní medicíny v Česku chce ísť ďalej do sveta – liečiť v Nemecku či vo Švajčiarsku.

Úvahy o slovenských študentoch na českých vysokých školách, o tom, či sú prínosom, alebo bremenom, a či dokonca nezaberajú miesto domácim českým študentom, nie sú nové. Veď aj o miesta na internátoch sa musia domáci deliť. Zásadné stanovisko k tomu pred niekoľkými rokmi zaujal vtedajší rektor UK Ivan Wilhelm. Konštatoval, že Slováci v Česku zvyšujú úroveň vysokých škôl, pretože prispievajú ku konkurencii. Argument rešpektovaného rektora, ktorého korene sú tiež na Slovensku, nikto verejne nespochybnil a nevyvrátil.

Jednoducho, ak český maturant napíše vstupný test na českú VŠ horšie než maturant zo Slovenska, nie je dôvod prečo Slováka neprijať. Stotožňuje sa s tým aj poslucháčka medicíny Zuzana. „Ide predsa o to, aký doktor bude z toho človeka,“ dodáva jednoduchý, ale silný argument.

Pravdepodobnosť, že český pacient bude využívať služby lekára, ktorý vyštudoval v Česku a usadil sa, je rovnako veľká, ako možnosť, že sa tak už dávno deje a pacient o tom ani nevie. Moje tri deti sa narodili v rovnakej pražskej nemocnici s odstupom necelých siedmich rokov. Pri prvom miminku bol lekár na pôrodnej sále Slovák. Pri druhom tam boli dokonca dvaja: jednému služba končila a druhému začínala. Ten druhý už hovoril po česky, takmer bez prízvuku, ale potom z neho po slovensky vypadlo, že pochádza z Martina. Pri treťom dieťati od personálu slovenčina nezaznela. Ale možno to iba potvrdzuje pravidlo.

Presná štatistika toho, koľko slovenských absolventov zostane po škole v Česku a koľko sa ich vráti do vlasti, neexistuje. V dnešnom stále viac globálnom svete je ťažké vyčísliť, či to, že slovenský študent vyštuduje v Česku bezplatne, sa českému štátu a spoločnosti vráti už tým, že dotyčný pomáha zvyšovať úroveň vysokej školy, alebo bude prínosom až vtedy, ak sa mladý absolvent po škole v Česku aj usadí.

Ale ako posudzovať prípady mojich slovenských kamarátov, lekárky Tatiany, ktorá sa do „starej vlasti“ vrátila až po rokoch praxe v Prahe, či napríklad Ivora, ktorý sa po absolvovaní pražskej ČVUT vrátil na Slovensko, ale pracuje pre veľkú českú banku, ktorá však nie je v českých, ale belgických rukách?

A čo Zuzana, vráti sa do Košíc? Na prázdniny odchádza domov už teraz. Má pred sebou nielen leto, ale aj dve ťažké skúšky. Ale čo bude robiť o päť rokov, keď náročnú školu doštuduje a získa diplom? Zostane v Čechách? „To práve neviem,“ odpovedá, ale pripúšťa, že ju láka aj predstava v Hradci zostať.

Otázka, či je v Česku študentov-cudzincov veľa alebo málo, je podobná ako tá, či je v Česku veľa cudzincov, alebo zatiaľ stále málo. Ako pre koho, v porovnaní s akým štátom, a podľa toho kde. Kto sa aspoň raz viezol parížskym metrom a videl okolo seba až tretinu cestujúcich, ktorí majú inú farbu pleti, ten môže mať v Prahe v metre pocit, že cudzincov je tu málo, a to aj keby zarátal všetkých turistov.

Celkovo, na všetkých verejných a súkromných vysokých školách v Českej republike študuje v tomto školskom roku takmer 326.000 študentov, z toho je asi 27.000 cudzincov – čo je trochu viac než osem percent. Slováci tvoria najväčšiu skupinu – je ich päť percent. Alebo, polopatisticky povedané, každý dvadsiaty vysokoškolák v Českej republike má slovenský pas.

S veľkým odstupom po Slovákoch sú v štatistike českého Ústavu pro informace ve vzdělávání, ktorý spadá pod ministerstvo školstva, Rusi s počtom 1098 vysokoškolských študentov, prekvapivo až 791 občanov Veľkej Británie a Severného Írska, ktorí dokonca predbehli Ukrajincov s počtom 767, a skupinu 577 Vietnamcov. Prekvapivá je aj informácia, že v Česku na VŠ študuje 543 Portugalcov a 453 Nórov. Napríklad Nemcov je 336, Bielorusov 318 a Poliakov iba 300.

Na českých verejných vysokých školách je Slovákov 12.901. Až na výnimky – za štúdium neplatia. Štúdium je totiž bezplatné pre každého, kto úspešne absolvuje prijímačky a študuje v českom jazyku. Tých „slovenských“ výnimiek na českých verejných školách je presne 19. Pravdepodobne študujú v angličtine, alebo platia za iný nadštandard. Zaujímavé je číslo 3630 – toľko je slovenských študentov na českých súkromných VŠ. Neplatí tak prípadný argument, že Slováci prišli do Česka študovať iba kvôli tomu, že za štúdium neplatia, prípadne, že sa báli slovenskej vysokoškolskej reformy, ktorá rátala so zavedením školného. Celkovo tvoria Slováci päť percent študentov českých VŠ, ale na súkromných VŠ je to viac ako 11 percent z celkového počtu študentov. Je to skôr argument pre to, že hľadajú kvalitu alebo istotu.

Školou „číslo 1“ je u slovenských študentov pražská Univerzita Karlova a najväčší záujem je o lekárske fakulty. Na UK majú Slovákov 3259, z toho tri lekárske fakulty v Prahe a ďalšie dve lekárske fakulty UK v Plzni a Hradci Králové majú dohromady 1254 slovenských študentov. S odstupom je na UK druhou najvyhľadávanejšou fakultou fakulta matematicko-fyzikálna, kde majú 625 Slovákov, tretia priečka patrí právnickej fakulte so 426 Slovákmi a až na štvrtom mieste je na UK u Slovákov filozofická fakulta s 312 poslucháčmi.

Pokiaľ ide o vysoké školy, obrovskému záujmu sa tešia aj Masarykova univerzita v Brne, kde majú 2510 študentov zo Slovenska, Vysoká škola ekonomická v Prahe s 1320 Slovákmi, Vysoké učení technické v Brne s 1220 Slovákmi, Univerzita Palackého v Olomouci s 1042 študentmi spoza rieky Moravy a České vysoké učení technické v Prahe s počtom 784 Slovákov. Zo súkromných VŠ je u Slovákov jednoznačným favoritom Bankovní institut s 1775 študentmi.

Týmto univerzitám a vysokým školám mô­žu iba závidieť na UJEP v Ústí nad Labem, kde je Slovákov iba 25, alebo na Juhočeskej univerzite, kde ich majú 58.

Tam, kde určite o kvantitu nejde, ale o nadanie a umenie, to však isto nevadí. Na VŠUP v Prahe je Slovákov 28, na pražskej AMU 67 a na brnianskej JAMU 65. Posledne menovanú školu vyštudovala aj rodáčka z Nitry, hviezda českých televíznych seriálov a nositeľka českých divadelných cien Daniela Šinkorová. Medzi tými 16.522 slovenskými študentmi na českých vysokých školách je možno aj ďalšia herečka Šinkorová, alebo ďalší vedec a rektor Wilhelm.

Autor je zpravodaj TASR (Tlačová agentúra Slovenskej republiky) v Praze.