Dizajn o kultúrnej politike

Ako vzniklo Open Design Studio?

Katarína Lukič Balážiková: Open Design Studio vzniklo spočiatku ako nezávislá iniciatíva pár absolventov vizuálnej komunikácie na VŠVU. Myšlienka takéhoto „otvoreného štúdia“ súvisela s tým, že sme chceli na jednej strane byť organizovaní ako štúdio, ale dostatočne otvorení formám kolaborácie, obsahom, témam, presahom dizajnu a hlavne metódam kritickej praxe, ktoré sa vymykajú tradičnej tvorbe dizajnérov u nás. V roku 2007 sme založili občianske združenie.

Prvýkrát sme sa prezentovali verejnosti počas festivalu sieťovej kultúry Multiplace v Bratislave, kde sme robili workshop pre študentov grafického dizajnu o využívaní nedizajnérskeho softvéru na tvorbu dizajnu. Cieľom bolo ukázať, že k dobrému výsledku sa dá dopracovať aj mimo konvenčných nástrojov, a že je dôležitý aj obsah, ktorý sa komunikuje, nie len atraktívna forma. A tak vznikli vtipné a svieže výsledky v textovom či tabuľkovom editore.

Čo pre vás znamená táto platforma?

KLB: Znamená pre nás možnosť angažovať sa v spoločnosti, v ktorej žijeme, napriek tomu, že sme dizajnéri a nikto to od nás neočakáva. Je to možnosť, ako byť vlastným pánom, editorom, ale aj komentátorom reality, v ktorej žijeme. Vymyslieť si vlastný projekt s vlastným obsahom je totiž zábavnejšie a rýchlejšie ako čakať, kým by nás niekto s takouto témou ako dizajnérov oslovil.

Záleží to od projektu, ale v prvom rade nám ide o to, aby sme otvorili dialóg vizuálnou formou a pomohli tak na problém poukázať. Takto sme sa dostali k témam ako napríklad vizuálna kontaminácia prostredia, mediálne priestory pre kultúru, financovanie kultúry, alebo tréning kritickej praxe… Raz sme boli oslovení vytvoriť „čosi“ na výstavu Ideológia dizajnu v Múzeu súčasného umenia Vojvodiny, a tak nás napadlo spraviť dizajn performance s názvom Deadline. Stanovili sme si, že si dáme dva dni, počas ktorých v provizórnom štúdiu vo výstavnom priestore vymyslíme, zalomíme a pripravíme pre tlač kompletný katalóg výstavy. Bolo to otvorené štúdio, performance, interaktívna inštalácia so živými objektmi, ale aj kritická reflexia ideológie, ktorá sa skrýva za deadlinami v uponáhľanej konzumnej spoločnosti.

Prečo ste sa rozhodli začať s projektom Visible Data?

Martin Mistrík: Ako aktívni užívatelia grantových systémov – ktoré sú pre naše aktivity životne dôležité – sme boli po čase nespokojní s tým, ako sa financie určené na kultúru rozdeľujú. Prekážala nám nedostatočná informovanosť verejnosti, uzavretosť komisií a nejasné prerozdeľovanie prostriedkov v rámci štátneho rozpočtu. Tak sme si povedali, že využijeme svoje dizajnérske schopnosti a pomocou vizuálnych nástrojov nahliadneme pod povrch grantových systémov.

KLB: Projekt Visible Data začal v roku 2010 v spolupráci so srbským združením NAPON – Inštitút pre flexibilné kultúry a technológie z Nového Sadu. Pri diskusiách o kultúrnej situácii vznikol prvotný podnet k vizualizovaniu jej financovania, ktoré by podnietilo verejnú diskusiu. Na osi Slovensko – Srbsko sme objavili viaceré spoločné problémy, napríklad absenciu kultúrnej politiky v obidvoch krajinách. Konkrétnou „inšpiráciou“ bola situácia v meste Nový Sad, kde komerčný hudobný festival z rozpočtu mesta dlhodobo „odsával“ väčšinu verejných financií, určených pre nezávislý sektor. V roku 2011 sme sa rozhodli pokračovať a projekt sme spojili s organizáciami STGU – Asociácia grafických dizajnérov Poľska, Mediamatic (NL) a Momeline (HU).
Zdalo sa nám správne – ako ľuďom, ktorí sú v kultúre aktívni už nejakú tú dobu – vyjadriť sa k médiami aj politikmi podceňovanej téme. Ako dizajnéri máme schopnosti efektívne komunikovať aj neprehľadné informácie. Ľahšie, rýchlejšie a atraktívnejšie odprezentovať tabuľky, čísla, fakty a údaje verejnosti, alebo aj politikom. Súvisiacimi problémami, na ktoré sme reagovali, boli netransparentná distribúcia verejných financií a nekoncepčnosť kultúrnej politiky.

Aké sú vaše ďalšie vízie s týmto projektom do budúcnosti?

MM: Radi by sme ho ďalej rozvíjali ako otvorenú platformu pre vizualizáciu rôznorodých dát. Visible Data je formát, ktorý nám dovoľuje venovať sa odvetviu spoločnosti, ktorá potrebuje sprehľadniť, stransparentniť, prípadne špecificky poukázať na niektoré zo svojich dát. Jediný filter by mal byť – venovať sa financovaniu verejného sektoru.

KLB: Radi by sme pokračovali ďalej. Ak má ale projekt nielen na problémy ukazovať, ale aj ich pomôcť riešiť, tak je nutná konštruktívna vytrvalosť, zanietenosť a samozrejme aj naše finančné možnosti. V súčasnosti projekt pokračuje na webovej stránke visibledata.info, ktorú ďalej propagujeme, kde sa dá. Ponúkame ju ako bezplatný vizualizačný nástroj a miesto vkladania dát o financovaní kultúry aj pre ďalšie roky. Web je otvorený, a tak ho môžu využívať rôzne organizácie, verejná správa a vôbec ktokoľvek, kto má ochotu, potrebu alebo záujem vizualizovať verejné financie. Určite by sme v budúcnosti chceli doplniť tím o analytika alebo žurnalistu, niekoho, kto nám pomôže s formuláciou a zacielením výskumu dát. Myslíme si, že by sme sa tak posunuli k ešte lepším výsledkom.

Čomu sa momentálne venujete?

MM: Čo sa týka projektu Visible Data, momentálne ho prezentujeme na rôznych akciách, festivaloch, výstavách alebo o ňom rozprávame na rôznych diskusiách a konferenciách. Najbližšia takáto prezentácia nás čaká čoskoro v októbri na Vienna Open Structures vo Viedni. Okrem toho sa každý z nás venuje ešte svojej individuálnej dizajnérskej tvorbe, publikáciám alebo vizuálnym identitám väčšinou pre kultúrny sektor.

KLB: Najnovším projektom Open Design Studio je momentálne projekt Fasády, ktorý som spolu s našou novou členkou Hanou Hudákovou iniciovala pre mestskú časť Ružinov v Bratislave. Tento projekt reaguje na problém nekoncepčnosti pri zatepľovaní a vizuálneho chaosu, ktorý pri tom za posledné roky vznikol. V najbližších týždňoch sa tak budeme spolu s oslovenými architektmi snažiť vytvoriť určitý návod a príručku pre obyvateľov mestskej časti, ktorá bude obsahovať rady, ako postupovať pri zatepľovaní a spolu s mestskou časťou Ružinov ju budeme distribuovať obyvateľom a správcom bytových domov. Žijeme totiž v záplave farieb a vzorov, ktoré sú síce živšie ako šeď, ale ktoré na naše domy „maľujú“ inžinieri zatepľovacích firiem, a to len kvôli nedostatku legislatívy, odbornosti a našej vlastnej ignorancii.

Myslíte si, že dobrý dizajn je schopný zmeniť svet?

MM: Určite je to aspoň prostriedok, ako zvýšiť v ľuďoch kultúrne a vizuálne povedomie. Je už potom na nich, ako s tým ďalej naložia, no rozhodne verím tomu, že pokiaľ je človek obklopený kreatívnym a vizuálne zaujímavým okolím, mení sa aj jeho vlastná percepcia a začne od svojho okolia podvedome vyžadovať viac.

KLB: V prvom rade záleží od toho, čo sa všeobecne predstavuje pod pojmom „dobrý dizajn“. Ak je to dizajn, ktorý je dobre urobený, a teda je atraktívny, funkčný, spĺňa požiadavky klienta alebo je trendy, tak ten svet zmeniť schopný asi nie je. On svet iba popisuje, robí krajším, estetickejším, informáciu robí prehľadnejšou atď. Navyše paradoxne aj dobrý dizajn často predáva alebo propaguje zlé veci, čím plní síce svoju funkciu, ale určite nie tú etickú, morálnu, občiansku.
Ak máme na mysli dobrý dizajn taký, ktorý je zodpovedný a kritický a má za cieľ konať akési „dobro“, tak ten svet zmeniť môže, aj keď nie sám a nie rýchlo. Ako rýchlo a či vôbec potom závisí od toho, ako dobre kriticky je urobený. Riešenia problémov si vyžadujú kolaborácie s inými odborníkmi – nepoznám príklad, kedy sám dizajnér alebo konkrétny dizajnérsky výstup sám vyriešil určitý spoločenský alebo politický problém. Dobrý dizajn teda sám svet nezmení, môže však k zmene pomôcť aspoň jeho kritickým komentovaním.