Produkce geneticky modifikovaných organismů ovládaná velkými agrohospodářskými korporacemi s sebou nese množství negativních sociálních, ekologických, ale i ekonomických důsledků. Bohužel jsou přírodními vědci často přehlížené.
Genetické modifikácie sa často označujú ako hry s génmi. Je to ako vyťahovanie vlastností z jedného génu do druhého prostredníctvom imaginárneho USB flash disku. O škodlivosti geneticky modifikovaných organizmov (GMO) sa hovorí už od roku 1998, keď americký vedec Arpad Pusztai testoval účinky prísunu geneticky modifikovanej odrody zemiakov na potkanoch. Existujú hlasy, ktoré hovoria, že Pusztai nemal zvládnutú metodológiu, ale aj také, ktoré jeho zdiskreditovanie pripisujú iba záujmom firiem, proti ktorým vystúpil. Minimálne to poukazuje na štrukturálny problém, a tým je kooperácia biznisu s vládami štátov. Tieto dva elitné kluby sú zložené z ľudí, ktorí prechádzajú z jedného do druhého a zase naopak.
Dopady na ľudské zdravie
Keď sme pred rokom získali informácie od slovenského ministerstva životného prostredia, ktoré hovoria o tom, že na Slovensku existuje viacero testovacích polí s GMO, predovšetkým s kukuricou typu MON 810, bolo to už niekoľko rokov po tom, čo sa ten istý druh plodiny komerčne predával na slovenskom, ale aj českom trhu. Oni vraj „testujú účinky týchto odrôd na ľudské zdravie a životné prostredie“. Samotné pestovanie týchto plodín a ich následná konzumácia boli teda experimentom, na ktorom sa zúčastňujeme všetci. Len tak, pre istotu, si biotechnologické firmy podchycujú výskumné strediská u mnohých prestížnych univerzít.
O viacerých pokusoch, ktoré ukazujú negatívne dôsledky konzumácie týchto potravín informuje britský Inštitút vedy v spoločnosti (The Institute of Science in Society). Pri niektorých genetických modifikáciách údajne tiež vznikajú látky rezistentné voči antibiotikám – používajú sa ako kontrolný komponent úspešnosti modifikácie. Môžu sa zlúčiť s molekulami baktérií buď prienikom do pôd, alebo už v črevách konzumentov. Baktérie takto mutujú a stávajú sa rezistentnými voči antibiotikám. Genetické modifikácie môžu negatívne pôsobiť aj na populácie užitočných druhov hmyzu. Niektoré geneticky modifikované plodiny obsahujú takzvaný toxín Bt, ktorý má pôsobiť proti niektorým škodcom. Tieto rastliny však neprichádzajú do styku len s neužitočnými škodcami, ale aj s včelami. Jednoducho, presunom genetických experimentov z laboratórií na polia sú ohrozovaní aj ostatní farmári a kvalita potravín, ktoré pestujú.
Pesticíd od Monsanta
Ukážkou ľudských tragédií spôsobených korporáciou Monsanto je pätnásťtisíc farmárov v Indii, ktorí si vzali život (niektorí symbolicky vypili pesticíd od Monsanta), aby zbavili svoje rodiny dlhov vzniknutých upísaním sa agrohospodárským korporáciám. Tie im predávali taký typ semien, ktoré si museli každý rok nanovo kupovať. Ich výnosnosť však bola na rozdiel od očakávaní firmy biedna, a preto sa po čase ocitli v ťažkostiach.
Častým argumentom za GMO je riešenie potravinovej krízy v rozvojových krajinách. Počuli ste však už o korporácii, ktorá sledovala záujmy verejnosti? Z krátkeho pohľadu do dejín environmentálnej a sociálnej deštrukcie riadenej korporáciami (Shell v Nigérii, Unocal v Barme) vidíme, že lokálne komunity sú ponechané napospas firmám. V oblastiach, kde ľudia trpia podvýživou, by bolo prospešnejšie, ak by si na svojej pôde mohli pestovať klasické plodiny lokálne sami pre seba a tými, ktoré sa dovážajú, prestali plytvať. Takto by sami ľudia ohrození hladom mali viac slobody starať sa o svoju vlastnú obživu. Dokazuje to štúdia OSN, podle ktorej by mohlo lokálne ekologické poľnohospodárstvo v skutočnosti nakŕmiť svet – čo výrazne odporuje názoru, že priemyselné poľnohospodárstvo naozaj potrebujeme. Bohužiaľ, ak ešte miestni farmári nejakú pôdu po príleve korporácii vlastnia, musia na nej často pestovať niečo, k čomu ich dotlačí trh. Príkladom je množstvo argentínskych farmárov pestujúcich geneticky modifikovanú sóju pre poľnohospodárske zvieratá na európsky či americký trh, kde sa navyše potravinami neuveriteľne plytvá v hypermarketoch či domácnostiach.
Nezatvárať oči
Biotechnologický priemysel dnes vlastní patenty na živé organizmy. Oslabená je tak možnosť malých farmárov otvorene vymieňať a predávať chránené variácie semien. Ohrozuje sa tým potravinová bezpečnosť krajín a vzniká komerčný monopol na prístup k semenám, a teda ku zdroju obživy. Pritom asi 1,4 bilióna ľudí sa spolieha na semenovú bezpečnosť a ich uchovávanie, ktoré títo „odborníci na svetový hlad“, paradoxne, zakazujú. (V Európskej únii nedávno takmer prešiel takzvaný semienkový zákon.) Okrem toho sa biologická diverzita v týchto krajinách ohrozuje vznikom monokultúr, ktoré iba prehlbujú problémy podvýživy a dlhodobo udržateľného či výnosného poľnohospodárstva.
Každý by sa mal rozhodnúť, či je ochotný podstúpiť riziká spojené s konzumáciou geneticky modifikovaných potravín. Tento problém spája všetky vrstvy spoločnosti. Systémové riešenie sa pritom pre nás ponúka iba na európskej úrovni. Ak by sme zakazovali nejakú odrodu GMO na území jednotlivých národných štátov, páni komisári môžu celoplošne schváliť novú odrodu. My môžeme len tlačiť na strany v európskych orgánoch. Ideálne by bolo, ak by sa zelené strany zaviazli tieto témy riešiť. Informovaná verejnosť by im následne k funkciám možno rada pomohla. V takých malých krajinách ako je Česko či Slovensko, kde by mala byť potravinová suverenita prvoradou, je v záujme nás všetkých pred možnými rizikami GMO nezatvárať oči.
Autorka je socioložka.