Novodobí proroci kapitalizmu

V útlej knihe Nicole Aschoff The New Prophets of Capital (Noví proroci kapitálu, 2015) sa stretávajú tri prorokyne a dvaja proroci kapitálu. Ako možno tušiť z názvu, nejde o kňazov, ktorí by vyučovali existujúcu náboženskú doktrínu. Dnes, domnievajú sa v knihe analyzovaní autori, potrebujeme nové vízie budúcnosti. V tomto zámere by sa neodlišovali od mnohých ďalších vizionárov, ktorí volajú po radikálnom zlome voči existujúcemu spoločenskému poriadku. Na ľavici sa v ostatných rokoch pripomínala najmä „idea komunizmu“. To, čo spája Sheryl Sandberg, Oprah Winfrey, Johna Mackeya, Billa a Melindu Gatesovcov, je však viera v „silu kapitalizmu“, silu, ktorú treba len trochu postrčiť tým správnym smerom.

Urobiť zo seba šéfku

Na rozdiel od svojich náboženských ­vzorov novodobí proroci kapitalizmu nečarujú. Zá­­zračnou sa nám však môže zdať ich schopnosť akumulovať bohatstvo. Na rozdiel od úplatných kňazov si vraj za svoje služby ani nenechávajú zaplatiť – slovo šíria takmer zadarmo v knihách a elektronických médiách. Ich moc spočíva podľa Aschoff v schopnosti rozprávať príbehy. Príbehy krízy, precitnutia a úspechu, ktoré nás – ako video z konferencie TED – majú inšpirovať k zmene vo vlastnom živote a v uvedomení si toho, ako vlastnou zmenou možno prispieť k riešeniu štrukturálnych problémov.

Aschoff začína publikáciu rozborom v Spojených štátoch intenzívne diskutovanej knihy Opřete se do toho (Lean In, 2013) od prevádzkovej riaditeľky Facebooku Sheryl Sandberg, ktorá sa slovami jednej z ikon druhej vlny ženského hnutia v USA, Glorie Steinem, stala „novou šéfkou feminizmu“. A to je aj hra, ktorá hrá Sandberg – ako zo žien spraviť šéfky, ako ich dostať vyššie a to čo najrýchlejšie. Podobne ako mnohé ďalšie kritičky (bell hooks alebo Catherine Rottenberg) si Aschoff všíma Sandbergovej pomerne elitné zameranie na ženy, ktoré chcú spraviť korporátne kariéry a v práci pre firmy obdobné tej, v akej pracuje Sandberg, nevidia žiadny problém. Dilemu, či najskôr odstraňovať vonkajšie prekážky zabraňujúce ženám v lepšom živote alebo či skôr napochodovať do vedúcich funkcií vo firmách a zlepšovať životy žien zvnútra, rieši Sandberg jednoznačne v prospech druhej možnosti. Rovnako jednoznačne Aschoff tento postup kritizuje: „Ženy, ktoré dávajú energiu do toho, aby dosiahli vrchol korporátnej Ameriky, podkopávajú boj žien, ktoré sa o inštitucionálnu zmenu snažia prostredníctvom zakladania a vedenia odborov a zasadzovania sa za zákony, ktoré chránia ženy (a mužov) na pracovisku.“

Druhým vizionárskym kapitalistom je zakladateľ siete obchodov s biopotravinami ­Whole Foods John Mackay. Podľa Mackaya a jeho modelu „uvedomelého kapitalizmu“ (conscious capitalism) kapitalizmus nie je hrou s nulovým súčtom, ale hrou, v ktorej môžu víťaziť všetci. Podmienkou preň je minimalizácia roly štátu a súbežné oslobodenie trhov a ľudí. Mackay tak čiastočne ťaží z populárneho spotrebiteľského aktivizmu, vďaka ktorému za sociálnu spravodlivosť majú bojovať spotrebiteľky a spotrebitelia dômyselným nakupovaním. Mackay však váhu presúva na postavu podnikateľa, ktorý má ísť vzorom a podnikať sociálne zodpovedne, ekologicky, trvalo udržateľne. Práve tento presun aktérstva na firmy a vynechanie štátu z politickej diskusie podľa Nicole Aschoff spája Mackaya a jeho Whole Foods aj s mnohými environmentálnymi organizáciami. Aj toto chápanie pravdepodobne stálo za tým, že majiteľ Whole Foods nebol ochotný pristúpiť na existenciu odborov vo svojich prevádzkach a za dostačujúcu považoval ponuku benefitov, ktorú dal pracujúcim on. Jeho úsilie o horizontalizáciu riadenia má limity dané pochopením vlastnej prorockej roly ako „uvedomelého kapitalistu“. Ten však zabúda na druhú stranu konfliktu, ktorého je stranou – na pracujúcich – a nutnosť jeho vyjednávania. Za najväčší problém Mackayovej ­koncepcie autorka považuje to, že aj tie cnostnejšie zamýšľané princípy Mackayovho obchodovania a riadenia v kapitalistickom systéme nemajú šancu pretrvať: „(…) imperatív zisku vyžaduje, aby kapitalizmus expandoval a rástol, a tak spotrebúval a ničil planétu. Trvalo udržateľná výroba a prax ekologického podnikania túto maximu nijako nespochybnia. [Tento model tiež požaduje,] aby boli všetci zúčastnení ohodnotení rovnako. Toto však jednoducho v kapitalizme nie je možné. Prednosť pred životným prostredím a pracujúcimi majú vždy spotrebitelia a investori.“

Filantrokapitalizmus

Pre fenomén Oprah Winfrey by sme ťažko hľadali porovnanie v našich končinách. „Oprah“ je synonymom pre spoveď a konverziu, pre psychologizovanie a moralizovanie akéhokoľvek problému. Podľa Aschoff sa podoba talkšou Oprah Winfrey, ktorá sa prestala vysielať v roku 2011 po tridsiatich rokoch, dá rozdeliť do dvoch období. Kým v tom prvom sa outovali obete rôznych príkorí a prostredníctvom rozprávania svojich príbehov nastupovali na proces uzdravovania sa, druhé obdobie možno označiť za viac proaktívne, motivačné – chce diváčky a divákov televíznej šou povzbudiť v nasledovaní vlastného šťastia. Podľa Oprah Winfrey sa aj strata životne dôležitého zamestnania dá pochopiť ako niečo, „čo sa malo stať“ a čo sa môže premeniť na príležitosť. Aschoff pripomína, že čaro Oprah Winfrey spočíva v tom, že „jej príbehy zneviditeľňujú úlohu politických, ekonomických a sociálnych štruktúr“. Všetko, na čom záleží, je kultúrny (vzdelanie) a sociálny kapitál indivídua (sieťovanie), ktoré sú schopné premeniť sa na ekonomický kapitál (peniaze) a pocit šťastia.

Bill a Melinda Gatesovci a ich nadácia sú podľa autorky hlavnými reprezentantmi nového trendu vo filantropii – filantrokapitalizmu. „Filantrokapitalisti si myslia, že ziskové riešenie sociálnych problémov je lepšie než neziskové, lebo podporuje súkromný kapitál v tom, aby sa o tieto problémy zaujímal.“ Problémom riešení navrhovaných Gatesovcami je ich viera v to, že dočasným subvencovaním napríklad vakcín proti malárii vytvoria v týchto oblastiach trh. Z pohľadu Čecha či Slovenky kontroverzne vyznievajú snahy o reformu základného vzdelávania. Za vzdelávací úspech sa považuje zvýšenie skóre v testovaní žiakov, o ktoré – myslia si Gatesovci – je potreba usilovať sa viac než o znižovanie chudoby v konkrétnych štvrtiach. Ak skóre v školách Gatesovcov nerastie, vyhadzujú sa učiteľky a učitelia. Najväčšou prekážkou mobility detí a mladých ľudí z chudobných štvrtí sa tak v tejto interpretácii stáva učiteľský zbor, ktorý treba kontrolovať a zefektívňovať. Záber Nadácie Billa a Melindy Gatesových je veľký, programy nadácie siahajú od zdravotnej starostlivosti v USA po reformu poľnohospodárstva v Ghane. Ich spoločným menovateľom sú však komodifikácia a oslabovanie demokratických procesov v uvedených oblastiach.

Podľa Aschoff riešenia navrhované novými prorokmi kapitálu diskvalifikuje práve viera v obrodu a využitie sily kapitalizmu. Autorka namiesto toho kladie tri základné princípy radikálneho antikapitalistického poriadku: demokraciu uplatňovanú vo všetkých sférach života, dekomodifikáciu čo najširšieho množstva statkov a napokon redistribúciu všade tam, kde dnes vládne meritokracia.

Vysmiati revolucionári

Nespornou kvalitou knihy je jej jasný jazyk. Jednotlivé kapitoly hovoria krátke ucelené príbehy, v niečom pravdepodobne i zjednodušené. Autorka sa kritizovaným koncep­ciám nevysmieva, neironizuje, ani nie je cynická. Berie ich tak, ako sú brané ich zástancami a zástankyňami – vážne, ako isté predstavy o budúcnosti tohto sveta. Rovnako vážne vie nastoliť aj vlastnú víziu o rovnosti a slobode pre všetkých ľudí a z tohto hľadiska predložené koncepcie dokáže vecne kritizovať.

Pôsobnosť knihy The New Prophets of Capital je do istej miery obmedzená. Hoci sú diela hore uvedených autoriek a autorov v anglicky hovoriacom globalizovanom svete populárne, v Česku ani na Slovensku nie sú súčasťou mediálnej každodennosti, ich autori nie sú obľúbencami názorových rubrík miestnych novín. No predsa len niečo hovoria o existujúcom úsilí jednotlivcov „za vodou“ okrem zisku ešte aj zmeniť svet. „Sociálnych inovátorov“ a motivačných spíkrov má aj Česká republika: Ondřej Šteffl vie, ako napraviť školstvo, Karel Janeček zasahuje vo všetkom od vedy až po korupciu, Pavel Vosoba nás chce vyhecovať do nadpriemerných výkonov. Nenapíše niekto knihu o nových českých prorokoch kapitálu?

Autorka je filosofka a feministka.