Ak tvoj svet narazí do môjho…

Nedokáže sa pohnúť – koža skôrnatela, vôľa zdrevenela. V byte nad ňou žijú, lomozia, presúvajú nábytok.

Predmety, ktoré jej zostali po rodičoch, rozpredá, nechá si len také, ktoré sú poškodené alebo nemajú žiadnu hodnotu. Potrebujú peniaze.

Živé kvety postupne nahrádza umelými. Už sa viac nevládze o nič a o nikoho starať.

Spomenie si, ako raz otvorila zásuvku na jeho písacom stole a našla tam lístok, na ktorý si zapísal niekoľko viet, strohý záznam zúfalstva. To bol začiatok, lenže vtedy to ešte nedokázali rozpoznať. Neskôr sa bude chcieť stať slimákom, niekoľkokrát sa o tejto túžbe zmieni rodine. Nechce za sebou zanechať stopu, chce sa len ukryť, zaviečkovať v ulite.

Zhovárajú sa, prinesie atlas, aby jej na mape ukázal, kde prežil všetko to trápenie. Hodnú chvíľu sa spolu skláňajú nad mapou, no nedokážu to miesto nájsť, ako keby ani neexistovalo. V nevetranej izbe cítiť hnilobný zápach. Nepredlžuje rozhovor ďalšími otázkami, chce odísť.

Prebudí sa uprostred noci, natiahne ruku a hmatá vedľa seba, no nik tam neleží. Je to už dvadsať rokov. Miesto obkľúčili lesy,…