Rytíři textových polí

K antológii súčasnej slovenskej prózy 14 ostrých (Gutenberg 2005, editor Kornel Földvári) pribudol nedávno aj dvojdielny knižný projekt antológie Rytíři textových polí, ktorý by mal v preklade do češtiny zmapovať najdôležitejšie postavy a tendencie súčasnej slovenskej poézie. Prvý diel približuje jedenásť autorov staršej a strednej generácie. Okrem básnických textov obsahuje aj stručné biografické profily básnikov a záverečnú štúdiu Jaroslava Šranka a Zoltána Rédeya, ktorí sú spolu s prekladateľom Miroslavom Zelinským zostavovateľmi tohto výberu.

Vývin a zmena

V doslove sa konštatuje, že spoločenský vývoj po roku 1989 nespôsobil v priestore slovenskej poézie zásadnú diskontinuitu. Čiastočnú diskontinuitu však možno vybadať po roku 1989 a najmä po roku 1993 v českej recepcii novej slovenskej literatúry, preto je na mieste pomerne rozsiahly a informačne nasýtený doslov. No na druhej strane je v ňom citeľná absencia českého kontextu, v ktorom sa od okamihu vydania tohto knižného výberu budú slovenskí autori pohybovať. Pri oboch spomenutých antológiách, ktoré zostavili a komentármi zaopatrili Slováci, sa potom nemožno vyhnúť nutkavej otázke, či do blízkej kultúry neimplantujeme niečo, čo ona sama nepovažuje za nevyhnutné. V každom prípade by bol prípadný pohľad zvonku prospešný aj pre samotnú slovenskú poéziu.

„Postmoderna“ sa do podtitulu tejto antológie primiešala celkom zbytočne – označenie „poezie postmoderny“ sa tu totiž nevzťahuje na poetologické či filozofické otázky, ale má len časový význam, chápe sa ním obdobie po 1989. Úplne by teda stačil „skromnejší“ a menej zmätočný podtitul „antologie současné slovenské poezie“. Len zlomku z jedenástich prezentovaných autorov je vlastná postmoderná estetika, ak by sme tomuto neurčitému pojmu priradili slovníkové atribúty, ako napr. fragmentarizácia, radikálna irónia, hodnotový relativizmus alebo žánrová dekanonizácia. Samozrejme, mnoho z týchto postupov jednotlivo využívajú, azda v najväčšej miere jediná ženská autorka zastúpená v antológii Mila Haugová. Hoci sa pojem postmoderna používa v záverečnej štúdii vágne a predimenzovane, v skutočnosti jej implicitne vládne modernistický princíp zmeny a literárneho vývinu: „Z dlouhodobě aktivních i zcela nových autorů jsme vybrali ty, kteří jsou v tomto období nositeli změny, to znamená, že jejich osobní tvůrčí peripetie podstatně přispívají k průzkumu neznámých básnických teritorií.“

Klasici aj premiéry

Rozsahom aj významom dôležitú časť tohto knižného výberu v empatickom preklade Miroslava Zelinského tvoria básne skupiny Osamelí bežci. Tvoria ju tri výrazné individuality, ktoré do slovenskej litearatúry vstúpili už v 60. rokoch 20. storočia manifestom s výrazne etickým posolstvom. Tento fakt rešpektuje aj antológia a prezentuje ich tvorbu v širokom rozpätí od civilnej etiky Ivana Štrpku, cez ekologické básnenie Ivana Laučíka až po biblickú inšpiráciu krížovou cestou v cykle Petra Repku Že-lez-ni-ce. V básňach o generáciu mladšieho okruhu autorov je vzťah k spoločenským otázkam tematizovaný omnoho priamejšie, buď v podobe vzdoru a protestu a postbeatnickej nekonformnosti v pohľadoch na morálku (Jozef Urban, Ivan Kolenič), alebo sa tvorivá činnosť chápe ako duchovná cesta, putovanie k tichu, meditácii: „Tak vypadá tvoje práce; v belgickém svetru, s rukama zkříženýma nebo na stehnech, čekáš. / ... všechno odmítáš: poesis znamená tvořit z ničeho. / Ptačímu trusu se podobá to tvé scribere“ (E. J. Groch – Psaní).

Niektorí autori zastúpení v antológii Rytíři textových polí sa v knižnej podobe dostávajú k českým čitateľom vôbec po prvý raz. Rovnakú, ak nie väčšiu pozornosť si však zaslúžia „klasici“ – Ján Ondruš so svojím fascinujúcim projektom celoživotného znovuprežívania a znovuprepisovania vlastného diela a tiež neoklasický artistný Ján Buzássy, ktorý si však v posledných rokoch rozširuje pole pôsobnosti aj smerom k reflexii aktuálnych civilizačných javov. Obraz súčasnej slovenskej poézie sa pre českého čitateľa stane celistvejším až po vydaní druhého dielu antológie, kde budú pravdepodobne zastúpení predovšetkým mladí autori. Až potom príde čas aj na definitívne zhodnotenie tohto vydavateľského počinu.

Autor je doktorand Ústavu slavistických a východoevropských studií FF UK v Praze.