Pozor na lacnú a ťažků smrt

Martina Blažeková je autorka na pomezí. Nejen že se pohybuje mezi Českem a Slovenskem a k psaní používá oba jazyky, ale také kolísá mezi niternou poezií a velmi konkrétní, drsnou prózou.

Kameň

 

Tiché kamenné mesto,

som tvojím otcom.

Každé ráno

dvíham priehlbiny

v boku lebky,

to miesto lahkého lovu.

Mäkká súčasť pohlavia – 

tá kvapalina,

nech ťa nemýli.

Tiež je pevná.

 

Okná sa zatvárajú do dvora,

čoskoro zapadneš

ako tma do zhasnutej lampy.

Tam jeme drobné kôrovce

z keramiky misiek,

morské jazyky

miestnych kopcov,

odlivom do úžiny.

Večer je prienikom,

v kmeni mesta i otca i ducha mäkkýšov.

 

 

 

Vertikály snežné

 

Hodiny a celé dni

trávia mesiace

v oknách.

Srsť má len symbolický prístrešok

a v krokoch

sú kopytá rozdelené napol.

 

Svetlo vyplýva z hlavy,

podlhovastej a vážnej.

V oku je človek,

nie odraz,

skôr účasť.

 

Napadá rok

ako sneh.

Jeho vertikály sa usádzajú

v srsti.

 

Nezdá sa, že by chcel niečo povedať.

Pije z kaluže, skláňa sa.

Pripomína strom,

a v ňom nenásilne rozložený priestor.

Korunu kdesi odložil,

ako vznosný diadém,

spolu s myšlienkou.

Neozdobený splýva a pomaly pije.

 

Ja viem, kto si. V očiach ti hladám rodinu a zvuky, ktorými sa prihováram, zapadajú do napájadla. Periférne videnie spája okraje. Vzniknuté línie ako nite pretínajú studený priestor. Sneh neustáva vo svojom padaní. Naša sieť nepodlieha gravitácii, ustrnula. Keď sa napiješ, trochu sa nakloní. Potom sa opäť vyrovná. Ku kráse okamžiku sa staviaš pomerne stoicky. Piješ z vlastných stôp. Vyhĺbili ich kroky a voda teraz kopíruje ich tvar. Keď vyschne, zmení sa v prach, do ktorého potom opäť vstúpiš. Nezdá sa, že by ťa to nejako vzrušovalo. Nachádzam náušnice, zbieram ich, s uvedomením hodnoty sa zmnožujú. Schraňujem ich pre rodinu a teraz ti ich podávam. Periférny pohlad odhalí bielko, spoznávam v tebe svojho psa. Táto myšlienka sa ti očividne pozdáva, teda prikyvuješ. Šperky sa menia v sneh. Postupne zapadnú do kaluže, kde sa rozpustia.

 

V noci boli tam. List sa opatrne načrtol na stenu, akoby nechcel narušiť jej bielu škrupinu. Okraje sa vkrojili, prekvapivo presne, do studenej pláne. Obsah prúdil smerom nadol. Lahla som si hlavou na srsť. Teplo odpočívalo ako po zotmení, stmelili sa nízke mraky, stopy a konáre pod tuhou hladinou. Nádychy vzduchu klesali čoraz nižšie – srsť, koža, krv, dno. Sivá ako blana, modravá ako plytká rieka, pokles do výdychu. Hlboké kopce pod hladkým povrchom, kostná bolesť snehu. Nižšie a nižšie hladám sol. Kryštalické súčasti ako zrná vody. Nie sklo, ale plné usadeniny. S hlavou nadol rozvetvené rieky. Ostré neutvorené otvorené. Hrany sú zuby a ruky laby. Stopovať stromy. Skoky, dráhy.

 

 

 

 ***

 

Dlaň ako list

zachytáva hore svetlo.

Teplé žlazy premietajú

do prúdenia cesty.

 

V plsti jazvy, nad zemou,

úplne zrozumitelné.

Odtial sú –

z odretého dreva

zlomenej vetvi

zmorenej kosti.

 

V položených záhonoch

ako v tichej chodbe

dlaň klesne k zemi.

Zomri zomri zomri.

 

 

 

Pre M.

 

Příběhy o kojotech se tradičně vyprávějí v zimě.

 

Hlas vedle však mluví teď,

sníh padá šikmě

a přerušuje proudy.

Ty mineš nohu.

 

Stromy stojí rovně

v tom šikmém proudu,

mluví zdí.

 

Jsem zde, se srstí,

oči tři svítilny.

Jsem zde pro všechny hlásky,

pro všechna písmena,

navyklá vodě

a tvůj hlas – odvržená ironie –

drahá přítelkyně,

mluví ve sněhu.

 

Jsi mou větví, mou paží,

už ne slovo, jsem srst

a tvůj vlas jak prostor.

Nohu neminu, políbím ji,

než spadnu zpět,

rozpustím větve a to málo,

s nímž kooperuji,

se vzepře krustě.

 

 

 

 

Zaklínání, pyl na oknech

 

Tehdy si neumývej vlasy.

Nehty si stříhej za úplňku.

Nejlíp v pátek.

Ochrání mě, pohladí a uspí,

jako pyl, než sedne

na tenký rám.

Já vím, saju mléko,

podobně jako semeno

z rostliny

z kořene.

 

Tvary spí,

i listy za oknem bez pohnutí.

Měkce se dotýkám prstů

mých sester

mých matek

samé ženy

a ve snech

tvrdé mužství pod šaty.

 

 

 

 

Zaklínání. Matka

 

Koupila jsem na trzích

velkou sklenici medu.

Rudé okraje jak ruce.

 

Otvírám dveře i okna.

Vzdouvání záclon – neboj se.

Pouhý pruh a návratnost.

S prskáním,

jak kočka,

smažím sladké kousky.

Jez, nejlíp rukama.

Hlína není,

jen stříbrný pás na okapu.

 

Pojď si sednout, sem.

Ty květy,

jejich plné rudé skvrny,

budou tvými.

Budeš uklízet.

Vyhoď staré svršky,

trhej papíry, co nic nepíšou.

Měsíc zdvihá krev,

ať chceš či ne,

jak vlny v otočení.

Čaj, co pomáhá plodit děti,

pomůže ti od sevření.

Sněz trochu medu

z té velké sklenice

a na chvíli

uzavři se.

 

 

Stôl

 

Ráno otvorilo svoje vedomie.

Zo svetiel – pukliny,

šetrne rozvrstvené pastviny,

v podkrovnej izbe labyrintuje

lúka zo stebiel.

 

Stôl si pamätá pôvodné ja,

presné korene a ryhy,

ktoré zapúšťa koberec.

 

Chýba mi ten kopec

(to vravíš ty),

šum vody v umývadle

ti čoskoro dá za pravdu.

Sadnem si ti k nohám

ako k vode.

 

 

 

Zaklínání, Bliss

 

Umyla som okno v izbe a

zavrela ho.

Cez – 

sklenené lúky

zelené trávy,

zvony.

Hore kopec

po úbočí a

trocha lesa na okraji.

 

Napi sa vody,

ako pijú holubi,

ako večne smädná

tvár matky a jej

matky.

 

Som dcéra matky,

áno, tej

s rukou pod pílou,

od lakťa nižšie sekera

a tiché striebro.

 

Dnes ráno sen odchádzal dlho.

Ešte aj teraz

koluje v žilách

záloha vody v záhonoch.

Som matka dcéry

a jej matky,

v sklenenej lúke

kopec hore.

 

 

 

Pre M

 

Vietor ťa vybehá na pláni jak kojot.

 

M povedala: daj pozor na stratu tulenej kože.

Tu je náramok,

na ruku bez píly.

 

Kojot, to tvrdé slovo,

sa pohne.

Nechá za sebou pláň, aj kov,

chlpy sa vstrebú

do úst a očí v zemi.

Hovorí každý,

zdanlivo naivne.

 

M,

pozor na zmrznuté jablká,

na oko v dialke,

na lacnú a ťažkú smrť.

Interrupcia

(R variácia)

 

R bola na potrate, všetci z dvora to vedia. Slnko jej pri tom svietilo do tváre, rozišla sa s R, lebo vkuse meditoval a všetkým vykladal, že bol v minulom živote Karlom IV. Bol to cvok, R, každý večer sedel v tureckom sede a nadväzoval kontakt s vesmírom. Pritom robil kruhovité pohyby rukami, tie som neznášala najviac. Hej, R, hrozne vtipné. Môžeš mi vysvetliť, prečo sa smeješ jak debil? Mohol by si ísť z fleku robiť terapeuta. Fakt by si sa našiel, ludia by páchali hromadné samovraždy a svet by bol hneď krajší. Vysmial sa mi terapeut, haha. Ty si dement, bože. Daj tam smajlíka, R. Choď dopiče.

Sučka, prosím ťa, môžeš prestať vyprávať jak kanál? Musíš mať za každým slovom dopiče? Vymaž sa, R.

Poslala R k vode. A ďalej? Odišla robiť niekam do C. Ježiši, R, nešla do C, ale na G. A tam stretla R. Čau kráska, máš nohy jak zbrane hromadného ničenia. R zdvihla prostredník. Fakt vďaka. Bol to debil. Ale R… R sa s ním aj tak vyspala. Ja neviem, asi ju ukecal. Bývali u matky R. Liezla nám všetkým na city, R robila v jednom bistre. A R? Šnupala koks s nejakým policajtom. Dal jej klúčenku – ako na rozlúčku. Bože, to je kokot. Fuck yourself! A hodila som po ňom tú klúčenku aj s klúčmi. A čo R? Mal falošné meno, lebo v južnom Londýne spravil nejakú pičovinu. Mal falošný pas. V skutočnosti sa volal R. Mal syna, jeho ex bola čierna, potomok prisťahovalcov z Jamajky. Musela baliť dobré brká. Bože, R, ty si kokot! Narodila sa v Londýne, ty degeš! No a? Mala to v krvi, jak Aziatky šukanie. Bože, môžete toho debila niekto zastreliť? Podaj mi bongo, R. Hej, sučka, môžeš tam niečo nechať aj pre hosťa? Toho, čo minule vylial bongo? Hej. Tak pre toho ne. Kto nevie húliť, nech nehúli. Fakt vtipné, sučka. Zober si plyšákov a vypadni!

Takže začala dávať s R. A on to do nej dával. Ježiš, R, aspoň netrep pičoviny. Sučka tam bola, ona vie, jak to bolo. Tak jak, sučka? Nepoviem nič, kým si nezahúlim. Ježiš, tak jej to daj! A hovor! No, dával to do nej. Veď to som hovoril! Hej, chcela som len to bongo! Ty suka! Hahaha, sučka, ty si parádna. Ts ts, na – a s plyšákmi sa choď hrať ty, dobre, zlatko?

Podaj ten pohár, R, a rozprávaj. Takže ju zbúchal a čo ďalej? Tripovali? No, on dával koks. Kto on? No R. A ušlo mu to? Haha, hej, asi hej. Počkaj, R. Daj ešte bongo a poviem ti presne, jak to bolo. No jasné, sučka, jak minule, že? Né, fakt. Ježiši, R, tak jej to daj. R sa mi vždy lúbila. Taká pička malá. Tvoja kamarátka bola na potrate a ty si chceš na tom honiť, ty bastard? Takže, bolo to u chalanov doma, to bol skvelý bejvák. Mali domáceho, ktorý sa volal R. Bol to díler a ten byt mu dal niekto do zástavy. Do piče, ja idem na G! Jediné, čo mi dal kedy kto do zástavy, boli nefunkčné hodinky! Digitálky! To preto, lebo predávaš shit! Hej, preto si tu furt nasáčkovaný, čo? Štýlerko. Ježiši, môžeme sa posunúť, sučka? No, hej, takže mali tam taký kožený gauč, ktorý s R našli na ulici. Tam furt niekto vyhadzoval nábytok. Ludia majú moc prachov a potom im z toho jebe. Ježiš, R, nechaj si tie jehovistické žvásty! My chceme počuť o tej jebačke! Sučka? Počkaj R, ne, ja to nechcem. Poď, moja, urobím ti len masáž nôh. To si robíš srandu? Toto jej ten idiot naložil? Už mi nič viac nehovor, R je odteraz pre mňa úplná trubka. Takže jej urobil masáž? Haha, hej, namotal ju na masáž nôh. To, kurva, nevidela Pulp fiction? Nemudruj R, sučka, a ty hovor. Hej, sučka, je pravda, že vám ten prenajímatel raz dal do ladničky plný pytel speedu? Hej. Čo? No, hej. Mal párky a nechcel to mať doma. Tak to dal k nám. Bože, zostalo mu z toho niečo? To sa spýtal aj on, keď si pre to po týždni prišiel. Chalani na stavbe makali, jak nikdy v živote. Choď na G a povedz, že si R alebo R. Zoberú ťa všetkými desiatimi! Hej, len musíš bývať u R. R, skoč do večierky. No určite, tiež chcem počuť o tej jebačke. Bože sučka, už to vyklop, lebo tu kvôli tej priemernej historke vyschnem! No, dobre. R, moja, spomal, lebo sa spravím. Počkaj, moja, spomal! Kurva, ty si to dal do mňa? Veď som ti hovorila, že neberiem pilule! Myslel som, že hovoríš o extázach. Počkaj, sučka, toto si si vymyslela. Ne, R, to jej ten debil fakt povedal. On si myslel, že keď mu čajka počas sexu povie, že neberie tabletky, že hovorí o extázach? Hej. Bože, R, toho dementa by mali deportovať do južného Londýna. Do južného Londýna? Toho debila by mali deportovať na Mesiac, takí kokoti by sa nemali rozmnožovať. Podla mňa je to vtipné. Ježiši, R, čo je na tom vtipné? Veď ona kvôli tomu išla na potrat! No, ono to nebolo len raz. Počkaj, sučka, to nemyslíš vážne. Hej, myslím, spávali spolu ďalej a on to do nej rval furt. A jej to bolo jedno. Potom prišla domov a zistila, že je v tom. No, pekný prúser. R, môžeš konečne vypadnúť do tej večierky?

 

 

Klopanie na dvere

(R variácia)

 

Raz nám tam niekto zaklopal na dvere. Sučka, prosím ťa, môžeš aspoň na chvílu zavreť ústa? Je päť hodín ráno. Daj si hlavu pod vankúš! A kto to tam klopal? Hen, za chvílu bude svitať. Ty si tak poetická, sučka, to na tebe milujem. Nebuď roztečený, R. No a kto to klopal? Ja som nič nepočul. Bože, R, ty už to nedávaj! Ne tu! V tej historke. V akej historke? Jak dlho ten degeš nespal? Zavri okno.

Čo chcete? Hello, could we smoke here? R si myslel, že sú to nejakí kamaráti toho landlorda. Koho? Prenajímatela bytu! Toho dílera? Hej, furt tam niekto chodil. Všetci ste skurvené fetky. Áno, matka predstavená, ideš na jógu? Ale najprv si smrkni, to budú prežívačky! Kokoti! Sučka, daj tam prosím ťa aspoň nejaké metafory! Je to samý kokot, piča. Metafory sú pre malé deti, R. Veď vy ste jak malé decká! Pekne skazené malé kurvy. Pekne skazená malá pravda, R.

Kachličky opatrne vŕzgali. Škrupiny bieleho prádla sa zamihali v rannom svetle. Pavúk sa dusil v zatvorenom pohári. Ježiši, sučka, prestaň! Ty si fakt na hlavu, dievča. Tu ich máš, krásavice! Daj radšej tú historku a pičuj, kokotuj, kolko len chceš. Všetko je lepšie ako škrupiny bieleho prádla, doprdele.

Hovorili po anglicky. R po anglicky nevedel. A jak mohol robiť na G, keď nevedel po anglicky? Robil na stavbe! Myslíš, že tam potrebuješ recitovať Shakespeara v origináli? No dobre, ideš, sučka! Tak jo, poďte ďalej. Ten kokot ich pustil do bytu len tak? No, hej. Možno si myslel, že sú to niekoho kamaráti. R, alebo R. No a potom? Našla som ho ležať na gauči, úplne odpáleného. R, hej, R! Spal? Ne, ale bol úplne mimo. Myslím, že ani nevedel, že niekto prišiel do miestnosti. Všetci sme vtedy dávali ten speed, čo tam nechal R. A R nespal už tri noci. On robil predtým čo? Myslím, že vyhadzovača v bordeli. Bol ženatý a mal decko, niekde tam v tej riti, odkial pochádzal. Čo žena? Po desiatich rokoch vzťahu som ju mohol nakladať len ožratý, zozadu a s hlavou pod perinou. Hahaha, tak to je dosť presné! Preto nemám vzťah! Bože, ty si debil, R. To tak nemusí byť vždy! Furt je to to isté. R, pozri sa na tú konzervu. Keď si ju sem položil, pred troma dňami, jak vyzerala? No, asi lepšie. No a po troch dňoch vyzerá takto. Nič nemôže byť furt také isté! Všetko sa musí meniť. A teraz buď múdry, čávo! No dobre, toto som nedal. Zatial.

R, hej, R, si v pohode? Dalo sa s ním hovoriť asi až za dve hodiny. R mi zatial opravil vlasy. R, to si taký zhúlený? Sučka, choď k Rusákom pre pivo. K jakým Rusákom? Dole bol obchod s ruskými potravinami, všetko tam bolo v azbuke. Mali tam pivo, čo malo 9 %, volalo sa deviatka. Raz som ho kúpila, dala som si k tomu brko, a potom som sa hrozne divila, z čoho som taká odpálená. Sučka, mám hrozné suchoty. R, dopiče, čo ti je? Boli tu dvaja týpci. Akí týpci? Ja neviem, v živote som ich nevidel. A pustil si ich dovnútra? No, hej. Myslel som, že sú to niekoho kamaráti. Bože, R, ty si kár. A čo chceli? Spýtali sa, či si tu môžu zafajčiť. Zafajčiť čo? No ja neviem. Tak som povedal jasné, poďte ďalej. Poznali R, asi jeho zákazníci. Sadli si sem na gauč a vytiahli alobal, vysypali tam niečo svetlohnedé… R, ty kokot, ty si fajčil heroín? Asi hej, čo ja viem? Ale konečne som sa vyspal. Bože, zabite niekto toho kreténa! Ty si sem pustil dve cudzie fetky a nechal ich tu čadiť štof? To si si myslel, že tu chceli fajčiť cigarety? Čau, môžeme si tu začadiť, dole na ulici je zákaz fajčenia. Ty debil! Počkaj, R, a nenechali tu niečo? Sučka, ty si tiež na hlavu! Nechceš sa tu rovno nastreliť do kábla? Ježiš, R, nebuď hysterický. Sučka, prosím ťa, choď k tým Rusákom, dobre? Mám strašné suchoty.

Martina Blažeková (nar. 1982) pochází z Bratislavy. Vystudovala tvůrčí psaní a redakční práci na Literární akademii Josefa Škvoreckého v Praze, kde v současnosti vyučuje. Básně dosud publikovala v revui Rukopis, v Hostu, v A tempo revui a v revui Souvislosti. Tři její básně byly přeloženy do italštiny pro antologii Sei poeti cechi. Autorsky se podílela na divadelní hře Sluší?, uvedené v divadle Viola a v kavárně Potrvá. Její knižní debut s názvem Lom připravuje k vydání nakladatelství Fra.