Frankovka modrá či modrý frank?

Peniaze sú úžasným nástrojom uľahčujúcim náš každodenný život. Pomáhajú prekonať limity barterového obchodu a ako médium výmeny umožňujú zmenu tovarov a služieb medzi viacerými stranami. Súčasná makroekonomická nestabilita však svedčí o tom, že systém nefunguje ideálne. Peniaze často nie sú tvorené tam, kde sa používajú. Napríklad pre získanie ich dostatočného množstva na to, aby medzi sebou mohli miestni obchodovať, musí byť tovar často exportovaný mimo región. Aj keby tomu tak nebolo, globalizovaný trh umožňuje firmám výmeny tovarov a služieb takmer kamkoľvek na svete. Keďže „závod ku dnu“ ich motivuje minimalizovať svoje ná­klady na výrobu, neváhajú premiestniť výrobný proces na miesto, ktoré je pre ne najvýhodnejšie. Spotreba sa potom však už k danému miestu neviaže.

K súčasnému systému sú ale formulované aj alternatívy. Môžu byť rozdelené do kategórií „zhora-dolu“ (top-down), kde iniciatíva vychádza z centrálnej úrovne, väčšinou vlád, a „zdola-nahor“ (bottom-up), ktoré sa rozvíjajú v rámci určitých komunít. Alternatívne platidlá ako komplementárne meny spadajú do druhej kategórie. Mnohé systémy sú známe aj z histórie, fenomén lokálnych mien je dnes celosvetový. A pretože to nie je záležitosť exotická a možno ju aplikovať na podmienky našich krajín, rozvíja sa sľubná iniciatíva aj neďaleko od nás – v mestečku Šopron na rakúsko-maďarskom pohraničí.

Od stravných kupónov k vlastnej mene

V roku 2008 sa skupinka podnikateľov v tomto malebnom meste rozhodla podporiť likviditu a lokálny obchod. V regióne sa totiž ekonomická kríza prejavila až päťpercentným úbytkom hotovosti v obehu. Rovnako tak pociťovali nepríjemné dôsledky globalizácie odlivom peňazí z oblasti. Akýmsi leitmotívom diskusií sa stala ekonomická lokalizácia, podpora miestnej spotreby, ale aj nadviazanie sociálnych kontaktov. Miestom pre zdieľanie týchto cieľov a konkrétnych spôsobov ich zavedenia sa stalo družstvo Ha-Mi Összefogunk (Ak sa zjednotíme), ktoré uzrelo svetlo sveta v novembri 2009. Otcami tejto idey boli osobnosti regiónu. Dôležitými partnermi projektu sa stali úverové družstvo Rajka, kde má družstvo uložený svoj základný kapitál, Ekonomická fakulta Univerzity Západného Maďarska a ďalšie obchodné organizácie a združenia rôznych podnikateľských sektorov. Družstvo okrem iného zaviedlo do obehu stravné kupóny, ako alternatívu ku známym stravným lístkom francúzskych spoločností používaných dovtedy. Akceptované boli v označených podnikoch po celom meste.

Povzbudená úspechom, rovnaká skupinka iniciátorov sa následne zamerala na vytvorenie a zavedenie systému komplementárnej meny. Ako zdroj inšpirácie im poslúžil napríklad nemecký Chiemgauer či švajčiarsky Wirtschaftsring, kde členovia družstva absolvovali stáž. Prvá transakcia s Kékfrankom prebehla v máji 2010. Čo sa týka názvu meny, Kékfrank (modrý frank) je pomenovaný po druhu viniča Blaufränkisch, alebo Frankovka modrá, ktorým je región západného Maďarska dobre známy. Názov siaha až do dôb, kedy Napoleonove vojská pôsobili v Šoprone, kde za víno vojaci platili modrými frankami, ktoré boli hodnotnejšie než biela verzia vtedajšej meny. Výraznú obľubu má mena práve medzi miestnymi vinármi.

Modré franky sú zameniteľné za forinty a sú nimi plne kryté. Podporným médiom meny sú papierové bankovky navrhnuté dizajnérom Tamásom Gerencsérom, ktoré zobrazujú historické osobnosti s väzbami na región: Franza Liszta, Josepha Haydna, Christophera Lacknera, Paula Kitaibela, Paula Esterházyho a László Pejacsevicha. Bankovky nesú aj sedem ochranných známok, vrátane vodotlače, individuálneho sériového čísla a ultrafialových znakov. Mince neexistujú, pokiaľ sú pri transakcii potrebné, používajú sa forinty.

Peniaze v regióne

Z historického hľadiska vedú šopronské väzby za súčasné národné hranice – do susediaceho Rakúska a do Chorvátska. Preto je Kékfrank menou viacjazyčnou a okrem jazyka maďarského sú bankovky označené aj nemecky a chorvátsky. Jeho pôsobnosť je teda vymedzená geograficky, avšak nie štátnymi hranicami. V súčasnosti akceptuje doplnkovú menu viac ako sedemsto podnikov a toto číslo neustále rastie. Užívatelia sú motivovaní míňať peniaze v lokálnych podnikoch systémom zliav. Peniaze tak ostanú v regióne, podnikom rastie obrat a podnikatelia nadväzujú obchodné styky medzi sebou, keďže je výhodnejšia výmena vzájomná. Vysoký počet akceptujúcich podnikov však nekorešponduje s mierou zapojenia sa miestnych obyvateľov. Predstavitelia družstva cítia v rámci komunity istú mieru skepticizmu, strachu z nového, či nedostatok dôvery v miestne peniaze. Tieto prekážky neboli očakávané, družstvo ich však nevníma ako problémy, ale ako výzvy. Napriek vyššie uvedenému, Kékfrank do určitej miery prispel k vybudovaniu reputácie mesta Šopron, čo kladne vplýva na turizmus.

Kékfrank je v Maďarsku prvou iniciatívou svojho druhu. Zároveň je inšpiráciou a pomáha rastúcemu záujmu o tému. V dôsledku nedostatku praktickej skúsenosti museli členovia družstva čeliť nástrahám byrokracie či administratívnym problémom. Zatiaľ sa im podarilo vyriešiť všetky a o svoju skúsenosť sa neváhajú podeliť s novovznikajúcimi projektmi. V blízkej budúcnosti plánujú zakladatelia k papierovým platbám pridať aj elektronické transakcie. Družstvo tiež zamýšľa zaviesť systém pôžičiek. Aby bola mena životaschopná, je nevyhnutné presvedčiť a prilákať nielen podniky, ale aj spotrebiteľov. Navrhovaným spôsobom je čiastočné vyplácanie miezd v komplementárnej mene.

Posilnenie spolupráce

Rozdiel medzi konvenčnými a komplementárnymi menami v zásade spočíva v skutočnosti, že ich užívateľ nemôže uplatňovať kdekoľvek chce. To znamená, že ich používanie sa viaže k určitej lokalite či podnikateľskému sektoru. Zvyčajne sú organizované ako iniciatíva občianskej spoločnosti a snažia sa predefinovať peniaze skrze participatívny proces. Doplnkové meny tak nie sú v protiklade k národným a nesnažia sa ich nahradiť, čo platí aj pre Kékfrank. Ako aj iné regionálne meny funguje ako doplnok k mene národnej. Hlavným cieľom bolo posilnenie spolupráce medzi miestnymi podnikmi v Šoprone a blízkom cezhraničnom okolí a oživenie kedysi organických sociálno-ekonomických vzťahov stimuláciou regionálneho hospodárstva. Komplementárny menový systém Kékfrank sa tiež pokúša o zmenu spotrebiteľského vzoru správania, smerovanie k lokalizácii a zvýšenie cirkulácie peňazí v regióne.

Kékfrank je nástroj so silným potenciálom na pozitívne ovplyvnenie miestneho hospodárstva. Aj keď počiatočné ambície boli väčšie ako súčasná realita, pôvodca celého nápadu Tamás Perkovátz skeptický nie je, lebo projekt sa podľa neho uberá správnym smerom. Možno aj preto, že pri práci si pripomína slová: „Každý podľa vlastných síl – bojujme za vznešené ciele.“

Autorka je zakladatelka komunitní zahrady v Olomouci.