Groteska?

Natsuo Kirino sa do povedomia čitateľov dostala najmä vďaka dvom kriminálnym románom. Autorka, ktorej skutočné meno je Mariko Hašioka, sa narodila v roku 1951 v Kanazave. Kvôli otcovmu zamestnaniu (architekt), sa rodina často sťahovala po celom Japonsku, od Sappora cez Sendai až po Tokio, v ktorom sa nakoniec usadili. Svoju literárnu kariéru započala pomerne neskoro, až s približujúcou sa štyridsiatkou. Jej dovtedajší život nebol na japonské pomery ničím neobvyklý: skončila štúdiá práva a vo svojich 24 rokoch sa vydala za svojho terajšieho manžela, s ktorým má jednu dcéru. Kirino začala najprv písať romantické príbehy, o ktoré ale podľa jej vlastných slov nebol v Japonsku dostatočný záujem. Svoju pozornosť preto obrátila ku kriminálnym románom, za ktoré získala mnoho prestížnych cien doma aj v zahraničí.

Tajemství dvojího života

Román Groteska (publikovaný v Japonsku v roku 2003, v anglickom preklade v roku 2007) bol inšpirovaný skutočnou udalosťou z roku 1997. Vtedy sa v japonskej tlači objavila pre verejnosť šokujúca správa o brutálnom zavraždení prostitútky. Bohužiaľ to, čo vyvolalo v japonskej spoločnosti vlnu pobúrenia nebola skutočnosť, že zavraždená žena sa živila prostitúciou, ako skôr fakt, že obeť bola zároveň zamestnankyňou prestížnej tokijskej firmy, z čoho vyplýva jej následná relatívne dobrá finančná situácia a spoločenské postavenie. Je zároveň šokujúce, že smrť prostitútky nepohoršila japonskú spoločnosť tak, ako skôr jednoznačná súvislosť medzi prostitúciou a prácou v kancelárii. Prečo by sa zamestnankyňa prestížnej japonskej firmy živila po nociach prostitúciou a viedla takýto dvojitý život? Tento paradox autorku zaujal, a rozhodla sa hlbšie preskúmať príčiny a dôvody za spoločenskou fasádou japonskej triednej prináležitosti. Kirino sa tak dotýka mimoriadne aktuálnych tém, akými sú už spomínaná prostitúcia, sex a postavenie, spoločenské očakávania, povinnosti a zodpovednosť voči autoritám, ako aj školská šikana a triedne rozdiely.

Do boje sexem

V románe sa stretávame s niekoľkými postavami, ktorých životy spolu navzájom súvisia, ale ktoré zároveň neprežívajú spolu. Hlavnými postavami sú ženy – sestry a prostitútky. V prípade sestier ich teda spája akoby vnútorné, rodinné puto, zatiaľ čo dve prostitútky, Juriko a Kazue, spája ich „profesia“, spojenie akoby zo sveta okolo nás. Juriko je krásna, a nič než krásna. Krása akoby bola jej jediná vlastnosť, ktorou vie a môže zaujať. Zistila to v momente dospievania, kedy si uvedomila, že jej dokonalá, až podmanivá krása so sebou nesie moc a manipuláciu. A tak všetko, čo sa jej v živote podarilo a všetko, čoho dosiahla, bolo od raného veku prostredníctvom sexu.

Kazue je naopak obyčajná a jednoduchá, ničím nevýrazná. Celý život sa ale snaží... snaží sa vyrovnať sa niekomu, snaží sa uspieť v súťaživej spoločnosti japonských škôl a dokázať všetkým okolo seba, že nie je tuctová a prostá, ale že je výnimočná a neobvyklá. Z domu bola naučená, že snaha a tvrdá práca (japonsky ganbare) prekoná všetky prekážky, a tomuto ideálu ostáva verná. Až do chvíle, keď zisťuje, že jediným cieľom v jej živote je zabezpečiť vlastných rodičov a svoju mladšiu sestru, ale na seba jej neostáva žiaden čas. Uvedomuje si, že nikto si ju neváži pre to, aká v skutočnosti je, ale len preto, že pracuje v dobre situovanej firme, vďaka čomu živí rodinu. Vtedy sa proti mužským zbraniam každodenného sveta rozhodne použiť svoje ženské zbrane, presvedčená o tom, že sex je jediná cesta k moci v jej živote. „Cez deň obchodníčka, v noci štetka… Mohla som použiť zároveň svoj mozog aj svoje telo, aby som zarábala.“ Akoby tým chcela povedať, že si nájde vlastný, ženský spôsob k dosiahnutiu cieľov stanovených v tvrdej maskulinnej spoločnosti japonských firiem.

Osudy prostutútiek Juriko a Kazue sú dva roky po ich smrti spriadané v rozprávaní staršej sestry Juriko. Ich príbehy sú v jej podaní prezentované nezaujato, ba až neciteľne chladne. Rozprávač nikde v románe nie je označený menom, len jednoducho prostredníctvom označenia svojej role staršej sestry, po japonsky onésan. Aj takáto anonymita hlavného rozprávača je signifikantná, naznačuje totiž straniaci sa a nejednoznačný postoj pozorovateľa celej udalosti, ktorý v prenesenom zmysle môže naznačovať anonymný a neurčitý postoj celej japonskej spoločnosti voči udalostiam, ktoré sa bežne odohrávajú v silne konkurenčnom prostredí japonských škôl a firiem.

Dostat se k jádru

Príbeh ponúka ľudskú a spoločenskú ohavnosť v celej svojej nahote. Na svojich skoro 500 stranách autorka nevynechá školoupovinnú prostitútku, dva incestné pomery, jednu samovraždu a dvojitú sexuálnu vraždu. V takomto podaní nie je román ničím iným než kriminálnym príbehom. Myslím si ale, že Groteska je omnoho viac než len obyčajným kriminálnym románom. Je delikátnym psychologickým pohľadom do ženskej psyché, ale aj dokonalým rozborom súčasnej japonskej spoločnosti. Dokonca viac než to, je opisom spoločnosti, ktorá sa skrýva za fasádou japonskej zvorilosti a pracovitosti. Opisuje šokujúce udalosti, ktoré sa už dlhé roky miestami objavujú na stránkach dennej tlače. Neponúka odpovede na otázky „Prečo?“ a „Ako sme k tomu dospeli?“, ale približuje dôvody počínania postáv a spoločenské okolnosti, ktoré ich k takému počínaniu viedli. Autorka sa nerozhodla napísať kriminálny román, aby opakovala to, čo si každý je schopný prečítať v dennej tlači. Skutočné pohnútky autorky pre výber takejto tematiky nemajú dočinenia s toľko aktuálnou kriminalitou v Japonsku, ale so spoločnosťou, ktorá navedie ľudí k takým krokom.

Zdá sa, že kriminálne príbehy sa v Japonsku vo všeobecnosti tešia veľkej obľube. Avšak romány z pera Natsuo Kirino sú odlišné. Nebehá z nich mráz po chrbte a nie sú očivine strašidelné, ale ich pointa premkne čitateľa až do morku kostí a ostáva s ním dlho po dočítaní poslednej stránky. Kirino prezentuje svoje postavy a ich príbehy nekriticky, bez súdov a zbytočných opisov vonkajších situácií a prípadných výhovoriek. Na druhej strane je práve takýto opis triezvo reálny a neponúka priestor pre ospravedlnenie. Jediné, čo ponúka, je holá pravda, surová prítomnosť osudu každej postavy v briliantnom psychologicky ladenom podaní autorky.

Autorka je japanoložka.